Zimní měsíc
Zimní měsíc Tanja Heitmann
V tmavých zákoutích města se skrývají bytosti, které jsou tak temné a hrozivé, že si lidé jejich existenci raději nepřiznávají. Pro Metu, mladou pracovnici umělecké galerie, se brzy stávají strašnou skutečností. Po jedné vášnivé noci je neodolatelně přitahována k tajemnému Davidovi, jenž však střeží zlověstné tajemství: je ovládán vlčím démonem, který ho nechce pustit ze své smečky. Láska dvou mladých lidí ve městě, kde není možné důvěřovat stínům, začíná být smrtelně nebezpečná. (Brána, 2010)
µ µ µ
Na nemeckú autorku Tanju Heitmann som naďabila doslova náhodou. Rozhodne som neoľutovala.
Pred nami sa predostiera uchvacujúci príbeh v anonymnom meste charakterizovanom všetkým typickým, čo si pod pojmom veľkomesto predstavíte. Sú tu nóbl „lepšie“ štvrte a štvrte, do ktorých pre istotu nevstúpite. Tento kontrast je prítomný v celom deji a v podstate určuje základné napätie.
Hlavná hrdinka s neobvyklým menom Meta je zvyknutá na to „lepšie“. Vyrastala v snobskej rodine, pracuje vo vychytenej galérii, má i patrične nablýskaného priateľa. Momentálne majú s Karlom „oddychové obdobie“. Meta si uvedomuje, že Karl je nafúkaný snob, ktorý pri pocite nudy a potrebe „odviazať sa“ s inou ženou striedavo Metu opúšťa a následne sa k nej vracia. Meta vždy končí s pocitom, že „prestávka“ bola jej chyba a v tej domnienke ju podporuje rodina i takzvaní priatelia a pre ňu sa už stáva zvykom, že Karlovi vždy odpustí.
Dej románu začína v istý podvečer končiacich sa letných dní, keď si po poslednom takom Karlovom úlete, ktorý pretriasajú všetky Metine kamarátky, Meta líže rany prílišným popíjaním drinkov. Znenazdania sama zablúdi do ulíc a končí v akomsi diskotékovom klube, kde sa omámená nechá strhnúť atmosférou a padne strmhlav do náručia neznámeho muža. Jej večer má dohru v cudzom byte v cudzej posteli. Nasledujúce rozpačité ráno celkom trápne spoznáva Davida, ktorý to v noci tiež prehnal s alkoholom, a kým si to Meta uvedomí, slušne ju vypoklonkuje zo svojho bytu. Na toto fiasko je Meta rozhodnutá rýchlo zabudnúť a vrátiť sa do starých koľají. Akosi to však nejde. A nielen jej.
Nič netušiaca Meta sa po stretnutí s Davidom snaží zmestiť do svojho života, no príliš sa jej to nedarí. Neovládateľná túžba ju ženie k Davidovi a David sa snaží vystopovať ju. Intenzita a živočíšnosť z ich stretnutí vystreľuje zo strán už pri opise prvej anonymnej noci.
David by sa mal podľa pravidiel sexu na jednu noc s cudzou ženou vyhýbať. Nie je to hrdina, akého by ste čakali. Žiaden superrýchly, supersilný, dominantný samec. Jeho opis sa skôr hodí jedným slovom na lúzera. Postupne sa však odhalí, že David má na svoje čudné správanie dôvod. Hlboko osobný. Nielenže patrí k najväčšej vlkolačej svorke v meste, ale navyše vedome odmieta jej rituály a žije na jej samom okraji. Na samom dne hierarchie. Tým mu vyplýva najpodradnejšie postavenie i vykonávanie špinavých prác. Väčšinou „upratuje“ po vodcovi, ku ktorému ho sympatie rozhodne nepútajú. Hagen je brutálny vodca, ktorý zastáva ideu prežitia silnejšieho a podporuje v členoch zvieraciu predátorskú podstatu. Najväčšie uspokojenie má z lovu a do tejto krajnosti núti i svojich verných. Neštíti sa viesť v meste čierne obchody, vrátane obchodu s bielym mäsom, aby mal vždy po ruke obeť na lov. Rovnako bezcitná je i jeho družka Amelia. Napriek tomu, že David má vo svorke zástancu Nathaniela, sídlu svorky, ktoré volajú palác, sa čo najviac vyhýba.
Hagenovým najúhlavnejším nepriateľom je vodca druhej svorky Sasha, ktorého si mieni podrobiť. Medzi ich územiami stojí neutrálna pôda, ktorej vládne Maggie. Hagen chce diktovať podmienky, a tak sa schyľuje ku konfliktu.
Autorkina predstava o vlkolakoch bola pre mňa čímsi nová. Vlčiu podstatu vykresľuje ako démona. Ľudia sa vlkolakom nestávajú uhryznutím, ale rodia sa „posadnutí“. Znamením toho sú prenikavo modré oči. Vlčí démon sa dokáže od svojho majiteľa oddeliť a konať samostatne v podobe tieňa. Túto schopnosť majú len najsilnejší jedinci. Vrátane Davida. Nik to o ňom nevie, až kým sa Hagen nerozhodne potrestať jeho spurnosť pred celou komunitou. David je postavený pred rituál lovu a prinútený vybrať si obeť. Namiesto ľudskej obete však David zaútočí na člena svorky. Následne svorku opúšťa a v ten večer sa celý vysilený a krvavý zjaví pred dverami Metinho bytu, v ktorom práve prebieha večierok.
David si je vedomý, že Hagen jeho odchod nenechá len tak, a preto má len jednu možnosť – hľadať azyl u Maggie. Prijme údel renegáta a skúša žiť s Metou ako obyčajný človek. Sympatická na tomto hrdinovi je jeho všednosť a nebyť jeho vlka, vôbec by sa nejavil ako výnimočná osoba. Trápi sa so svojimi slabosťami i bolesťami. Trápi sa pre stratu najlepšieho priateľa Jannika, ktorého zanechal v Hagenovej svorke. Trápi sa pre minulosť, keď ho jeho vlčia prirodzenosť oddelila od rodiny.
I Metu občas znepokojuje, no nekladie otázky. Až do chvíle, keď sa Hagenov hnev vystupňuje a ona je zatiahnutá do boja, o ktorom nemala ani predstavu. Metine čudné pocity v nej otvoria novú schopnosť, o ktorej netušil ani sám David. Meta má schopnosť privolávať vlka. Lenže to už David z jej života zmizne, aby ju neohrozoval. Čaká ho mnoho desivých tajomstiev minulosti, ktoré mu pomôže odhaliť Nathaniel a za cenu vlastného života mu predá svojho démona. Cieľom je zbaviť Hagena vodcovstva, pretože jeho vražedné chute sa vymkli kontrole. S pomocou Maggie i Sashu to má byť práve David, kto prevezme Hagenovu rolu v svorke. Lenže dohody sú jedno a skutočné úmysly druhé, a tak každý sleduje svoj plán. Kdesi uprostred stojí David, ktorý túži len po jedinom – od všetkého sa oslobodiť. Keď však zmizne Meta, je postavený pred voľbu – zachrániť ju.
Boj sa začal a nie je možné vycúvať. David prechádza dlhú a naozaj bolestivú cestu, kým sa zmieri s vlastnou vlčou polovičkou a karty v boji medzi dominantnými vlkmi nečakane zamieša i samotná Meta...
Príbeh sa autorke vskutku vydaril a atmosféru podčiarkuje všadeprítomná hmla a jesenný dážď, ktorý sa rinie zo sivej oblohy...
Viac než zaujímavý počin, kiež by sa u nás od T. Heitmann zjavili i iné knihy.
__________________________________________
