Rebecca Netley
Volání mrtých Rebecca Netley
Elspeth Swansomové už na světě nikdo nezbyl, a tak přijala práci chůvy v rodině na odlehlém skotském ostrově zvaném Skelthsea. Její svěřenkyní je znepokojivé dítě; roztěkaná a tajemná Mary, jež od nečekané smrti svého dvojčete Williama nepromluvila jediné slůvko. A aby toho nebylo málo, jejich předchozí chůva jen pár dní před onou tragickou událostí zmizela.
Elspeth musí čelit Maryinu vzdorovitému tichu, a tak se obrátí na ostrovany. Nikdo jí však nechce povědět, co se Williamovi stalo. Nikdo také neví, kdo zpívá uhrančivé ukolébavky na prázdných chodbách, ani proč se v opuštěných místnostech objevují zvláštní panenky.
Ani odkud se po nocích ozývá to tiché pískání…
Blíží se zima, cesta na pevninu se uzavírá, a Elspeth se tak ocitá v pasti.
Ale skutečně po sídle bloumají duchové minulosti?
Nebo ho sužují tajemství živých…? (Fobos, 2023)
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Príbeh, ktorý nesie prívlastok hororový, sa odohráva v r. 1860. Mladá žena Elspeth Swansomová opúšťa svoj rodný domov v Edinburgu. Jedným z motívov je aj skutočnosť, že sa nevie preniesť cez smrť svojej mladšej sestry Clary. Zahadzuje za hlavu celú doterajší život a priateľov, aby sa vybrala na ostrov Skelthsea, do Iskaru – na miesto, ktoré sa má stať jej novým domovom.
Elspeth privíta zvláštne nehostinné miesto, na ktoré pomaly sadá zima. V Iskare ju privíta slečna Violet Gilliesová – žena s jazvami na tvári po popáleninách, o ktorej neter sa má Elspeth starať. Mary je tiché dievča, ktoré od smrti svojho brata Williama (dvojčaťa) nerozpráva. V dome, v ktorom na každom mieste badať zub času, sa Elspeth cíti podivne, vníma tu čosi zvláštne a neprirodzené. Náznak pochýb o svojej ceste sem však nemá kedy prehĺbiť. Spoznáva aj služobníctvo, najmä obetavú domácu pani Lenisterovú, ale aj slúžku Greer, ktorá voči Elspeth od prvej chvíle prejavuje nevôľu hraničiacu s nenávisťou.
Mary očakávala viac luxusu, namiesto toho žije v dome so zamknutým krídlom, kde sa nachádza detská izba Maryinho dvojčaťa, o ktorom je v dome zakázané hovoriť. Elspeth nastúpila po vychovávateľke Hettie, ktorá záhadne náhle opustila Iskar bez akéhokoľvek vysvetlenia. Navyše sa Elspeth dozvedá o Williamovej násilnej smrti. Pomaly si zvyká na tunajší rytmus, ale aj na drsných obyvateľov ostrova. Nachádza tu zvláštnu ženu Ailsu, ktorá pripravuje mŕtvych na pohreb a práve od nej sa dozvedá, že William bol mŕtvy dávno predtým, ako údajne spadol z útesov do mora. Odhalí jej aj povery, ktoré hovoria o vdovinej píšťalke, ktorej zvuk Elspeth prenasleduje po celom ostrove aj po dome (je to spôsob, ako privolať mŕtvych späť zo záhrobia).
Elspeth, ktorej otec bol vášnivý prírodovedec, verí v silu rozumu. To, čo sa však okolo nej deje na Iskare, popiera všetko, čomu doteraz verila. Prenasledovanie preludu sa stupňuje a atmosféra okolo Mary a Elspeth pomaly hustne, Elspeth prestáva veriť vlastným zmyslom. Otázkou ostáva, či len nepodlieha dobre mierenej manipulácii. Pre mladú ženu sa však centrom stáva Mary, rodí sa medzi nimi krehké puto, hoci Mary stále nerozpráva. Elspeth zistí, že dievčatko chce teta poslať do ústavu pre choromyseľných do Edinburgu a čas, keď ju odvedú, sa kráti. Je motívom slečny Gilliesovej túžba po získaní dedičstva? Dom mali po matke zdediť deti a Viola, ktorá si so sestrou nerozumela, sa domu nechce vzdať. Elspeth je rozhodnutá dievčatku pomôcť a chce prísť na kĺb všetkých tajomstvám, ktoré ju obostierajú. Zdá sa totiž, že Mary komunikuje so svojím mŕtvym bratom, o ktorom sa po ostrove šíria reči, že sa nechal zviesť svojou vychovávateľkou, ktorá prepadla praktizovaniu čiernej mágie. Rástlo tak v ňom dávno ukryté zlo.
Čosi zlé sa stupňuje a potvrdzuje prítomnosť mŕtvych vo chvíli, keď more vyplaví telo slečny Hettie, čím sa ukáže, že ostrov nikdy neopustila, ale naopak, zomrela násilnou smrťou. Veci komplikuje aj skutočnosť, že Mary stále odmieta hovoriť.
Nepríjemný pocit sa silnie aj vďaka nepríjemných obyvateľom ostrova – násilný obchodník Paterson, sukničkár, ktorý si údajne začal románik s Hettie, ale aj vďaka všade prítomným temným veciam, ktoré sa okolo Elspeth a Mary objavujú – ich súčasťou sú zväzujúce kúzla, ktoré sú výsledkom túžby niekoho k sebe pripútať, ale môžu byť aj prejavom nenávisti. Je ich úlohou vystrašiť Elspeth práve preto, že sa príliš vypytuje, hoci pri svojich otázkach okrem múru mlčanlivosti naráža len na varovanie?
Silným motívom príbehu je Elspethino vyrovnávanie sa so sestrinou smrťou, za ktorú cíti zodpovednosť. Jej prežívanie a vzťah k Mary je silne pretkaný vlnami bolestných pocitov, smútku za domovom, ale aj za otcom. Neraz sa pod tiažou okolností túži vrátiť do Edinburgu, ale nakoniec nedokáže nechať Mary samú. Zdá sa, že zlo Williamovou a Hettiinou smrťou neodišlo, ale naďalej obklopuje Iskar a naťahuje sa tak po Mary, ako aj po Elspeth. Mladá žena už nemôže veriť nikomu a ničomu. Sú za udalosťami, ktoré nakoniec vedú až k ohrozeniu samotného Elspethinko a Maryinho života ženy, ktoré obklopuje akási podivná temnota – Ailsa alebo Greer? Má sa Elspeth obávať mŕtvych alebo živých?
Elspeth sa uchyľuje k zúfalému činu. Zdá sa, že očistný rituál upokojil situáciu, ale je to len zdanlivý pokoj. V tom krátkom tichu vidí Elspeth novú nádej a uvedomuje si, že našla náhradu za svoju sestru. Bez Mary si už svoj život nevie predstaviť. Napriek všetkému sa nevie zbaviť vnútorného pocitu, že niečo nie je v poriadku a jediné východisko vidí v úteku z Iskaru. Pri jeho plánovaní jej pomáha jediná osoba, s ktorou sa tu spriatelila – kňazova manželka Bridget. Temno však sťahuje svoju slučku a otázkou ostáva, či na útek už nie je príliš neskoro.
Príbeh je rozdelený na 3 časti – prvý sa končí nájdením Hettienho tela, spomienku na ňu silne ovplyvňujú reči, že praktizovala čarodejníctvo, druhá časť stupňuje temno okolo Mary odhalením, že vidí ducha svojho mŕtveho brata a že tajomná entita, ktorú už cíti aj Elspeth, je Hattiin duch. Svoju úlohu tu hrá aj zvláštne nepriateľstvo slúžky Greer a pomalé odkrývanie jej spojenia s Iskarom. Táto časť končí Elspethinou snahou oslobodiť Mary od prízrakov, čo sprevádza Aislin očistný rituál. Tretia časť prináša zdanlivý pokoj, ale aj stupňujúce napätie, ktoré prináša odhalenie dôkazu o tom, že Hattie nikdy dobrovoľne neodišla, ale že ju niekto zavraždil. Od odhalenia motívu tejto vraždy nie je ďaleko k odhaleniu kľúča, ktorý bol taký mocný, že zatvoril Maryine ústa.
Dej rámcuje obmedzený priestor, ktorý určujú hranice ostrova, ale aj miesta, na ktorých sa odohráva – Iskar, pobrežie, dedina, kostol. Dopĺňa ho aj atmosféra, ktorú dokresľuje počasie – dážď, hmla, vzduch presýtený vlhkosťou, zima, tma, šero, mraky, klzké cesty, nebezpečné útesy obklopujúce ostrov. V deji sa objavujú klasicky nastavené kulisy – obrysy postáv v okne, kde by nikto nemal byť, kresby bez tváre, drevené bábiky z domčeka pre bábiky so zoškrabanou tvárou, tajomné zvuky a pískanie, melódia uspávanky, objavujúce sa a miznúce, prípadne presúvajúce sa predmety, tajomné kamene, divne sa správajúce služobníctvo, prítomnosť tajomnej entity, zlo, ktoré je takmer hmatateľné... Prítomnosť zla posilňuje neutíchajúca viera ostrovanov v čarodejníctvo a praktizovanie zakázaných rituálov a neustále prízvukovanie, že na Iskare niečo nie je v poriadku (vrátane Mary, ktorá vraj komunikuje s mŕtvymi). Odkrývanie strachu a smútku má pre Elspeth aj terapeutické účinky.
Tento príbeh sa napriek Elspethinmu vnútornému vyrovnávaniu s vlastnými ranami číta ľahko. Je to taká ľahšia duchárčina, hororom by som to rozhodne nenazvala. Celú dobu som však mala pocit, že mi tento príbeh čosi silne pripomína. Potom som si spomenula na príbeh Ztraceni od Anity Frank. Knihy majú veľa spoločných motívov, hoci sa odohrávajú v inom období a aj v inom prostredí. A práve Volání mrtvých sa mi zdalo ako príliš inšpirované. Napriek tomu toto čítanie nehodnotím ako zbytočnosť či stratu času, ale čítať tieto knihy za sebou neodporúčam. Svoj účel kniha splnila – dávam jej konečných 
a ¾. Autorkin štýl je čitateľný a jej ďalším knihám (v prípade, že sa objavia na našom knižnom trhu) dávam zelenú.
-sa
