Martina Novotná
Zločiny na zapomenutých hradech Martina Novotná
x x x x x x x x x x
Zločiny na zapomenutých hradech:
1. Prokletí hradu Mydlovar (Fortuna Libri, 2022)
2. Tajemství hradu Klamorná (Alpress, 2023)
3. Smrt na hradě Milštejně (MOBA, 2024)
4. Zločin na hradě Týřově (MOBA, 2025)
x x x x x x x x x x
1. Prokletí hradu Mydlovar Martina Novotná
Na nově budovaném hradu Mydlovar, vystavěném ve druhé polovině 13. století, dochází k podivnému úmrtí oblíbeného psa hradního pána. Pan Jan se s jeho smrtí nehodlá tak snadno smířit, chce odhalit viníka, aby ho mohl náležitě potrestat. Jeho vypátráním je pověřen Martin, mladý voják, kterému hrozí přísný trest za jeho předchozí provinění. Rázem tak dostává na výběr – buď se mu podaří objasnit, k čemu v hradním psinci došlo, nebo ho za svítání čeká popraviště. Martin se pouští do vyšetřování, čímž píchne do vosího hnízda. Na hradě se stávají další nešťastné náhody a dochází ke zdánlivě přirozeným úmrtím. Mrtvoly se vrší, trpělivosti hradního pána ubývá a stopy stále nikam nevedou…, což je možná i lépe. Když Martin zjistí, co - a hlavně kdo - za zločiny stojí, je přesvědčen, že šibenice, která mu hrozila na začátku, je nic proti tomu, čemu bude muset čelit nyní… (Fortuna Libri, 2022)
x x x
Keď vojak Martin napadne správcu hradu Mydlovar Vavřinca, hrozí mu slučka. Pán Jan z Mydlovaru mu dáva poslednú šancu zachrániť si krk. Zistiť, kto zabil jeho obľúbeného psa Arana. Na úlohu nemá Martin veľa času.
Janovi z Mydlovaru záleží viac na jeho psoch než na poddaných. Aran mal povesť beštie, ľudia sa ho báli. Otráviť ho mohol chcieť kde-kto. Udalosti podporujú poverčivosť u obyvateľov hradu, že pán upísal dušu diablovi. Vinníka ako prvý odhalí psovod Petr a rozhodne sa ho vydierať, čo preňho samozrejme nemôže mať dobrý koniec. Hlavne ak sa zahráva so šľachticom. Stáva sa druhou obeťou traviča.
Hradný ránhojič majster Matěj svojimi lekárskymi postrehmi usmerňuje Martinove hľadanie. Na druhej strane mu správca Vavřinec naďalej znepríjemňuje službu na Mydlovare. Stopy sa objavujú pomaly, rovnako postupuje aj Martin v odhaľovaní pravdy. Rozprávanie nie je práve dynamické. Dlho neponúka nič nové. Kapitoly sú postavené na „výsluchu“ svedkov, kde zohrávajú úlohu detaily. Zároveň popisujú každodenný život na hrade trinásteho storočia, vzťahy medzi obyvateľmi, šľachtou a poddanými.
Jan usporiada hon, a tak sú v Mydlovare významní hostia, vrátane pánovho brata Jindřicha, s ktorým nemajú práve vrúcne väzby. Hádky medzi nimi kopírujú stúpajúce napätie v hrade. Pribúdajú udalosti vyvolávajúce otázky a obavy ako napríklad smrť lekára.
Janovi záleží na povesti Mydlovaru, neokolkuje sa niekoho usvedčiť ani za cenu falošných dôkazov. Atmosféra podnecuje konflikt medzi urodzenými hosťami. Vrcholí útokom na Janovu snúbenicu. Netrpezlivý Jan vidí spravodlivosť podľa seba. Správanie tejto postavy bolo predimenzované, takmer hysterické, liezlo mi na nervy. Opakovalo sa ako koliesko stále dookola v každej konfrontácii. Snáď so zámerom vyzdvihnúť drsnosť doby s dopadom na postavenie obyčajného človeka, no táto snaha míňa svoj účinok. Je skôr iritujúca.
Martinova horlivosť narobí viac škody ako úžitku. Musí čo-to naprávať. Keď ho dokonca obvinia z pokusu o vraždu svojho pána, Mydlovar už preňho nie je bezpečným miestom.
Martin nie je hrdina, ktorého „žeriete“. Zosobňuje skôr človeka bez „vyšetrovateľského“ potenciálu, až ma zarážalo, prečo si autorka vybrala práve takú hlavnú postavu.
Veľa častí deja ma minulo. Stereotypné zobrazenia a zvraty na 300 stranách zbytočne navrstvujú zápletku. Tá nemá veľa momentov, ktoré by zaujali. Chýba originalita. Správanie postáv je na úrovni ochotníckeho divadelného zboru.
Jednotlivé kapitoly uvádza kratučké zhrnutie diania. Obsah rozprávania tvoria uťahané, nudne podané scény, čo zvýrazňuje aj čas venovaný nie nutným podrobnostiam. Autorkina potreba vysvetľovať, čo je čitateľovi jasné, núti otrocky sa prepracovávať mnohými popismi nepodstatného a zbytočného. Vysvetľovanie zločinov a motívov je komplikované, dlhé, stavia na prekombinovanom pláne. Novotnej polopatický prístup detektívku zabíja. Neberie do úvahy, že čitateľ je schopný poskladať si niektoré fakty sám. V tom množstve nadbytočných riadkov sa rozplýva akýkoľvek náznak napätia. Konfrontácia so zločincom v závere je absurdne školácky „ukecaná“.
Prepracovanosť z knihy nekričí, budí dojem prvotiny. Akoby to nepísal vyzretý spisovateľ. Zo slovníka vyčnieva nádych starosvetskosti, ktorá dodáva punc historickosti skôr naoko než funkčne. Kniha ako detektívka sama o sebe príliš nefunguje. Motív prekvapenie neprináša, je starý ako ľudstvo samé, no jeho dôveryhodnosť v kontexte je otázna. I keď nejde o svetoborný nápad, jeho zvládnutie malo potenciál prešplhať sa cez latku priemeru. Nestalo sa. Žáner historickej detektívky nepochybne ponúka kvalitnejší výber kníh. Táto nespĺňa to, čo si pod tým označením predstavujem.
si-
x x x x x x x x x x
