Layla Fae
Layla Fae
Jaga and the Devil//Jaga a ďábel:
1. Devil's Deal (2024) – Ďáblův pakt (Medialpex, 2026)
2. Devil's Doom (2025) – Ďáblův ortel (Medialpex, 2026)
3. Devil's Dance (2025) – Ďáblův tanec (Medialpex, 2026)
Ďáblův pakt
Světový hit dark romance, který ovládl BookTok a Instagram! Layla Fae, královna temné monster romance, přináší příběh, který si čtenářky po celém světě předávají se zatajeným dechem. Série Jaga a ďábel spojuje krutou magii, manipulativního ďábla a smrtelnici, která odmítá pokleknout.
Stačila jediná noc letního slunovratu… a ďábel si ji vybral. On je vládcem podsvětí, ztělesněním pokušení a lží. Ona je jen smrtelná žena – ale její duše voní po krvi a on ji chce získat. V říši bohů, běsů a prastarých kleteb se rozhoří nebezpečná hra posedlosti, moci a zakázané touhy. Protože s ďáblem se nevyjednává. Ďáblovi se buď podvolíte… nebo vás zničí.
Mladá zaříkávačka Jaga, vyvržená na okraj společnosti kvůli své rudé hřívě a magickému původu, se během noci letního slunovratu stane objektem zájmu Volanda. Je to krutý ďábel a vládce podsvětí, který kolem sebe šíří hrůzu a zmar. Ve světě, kde jsou bohové nemilosrdní a monstra skutečná, musí Jaga bojovat o vlastní svobodu i duši. Voland ji zatím manipuluje do role své vyvolené královny skrze krev, bolest a zakázanou rozkoš.
£ £ £ £ £ £ £
Jaga je dievča, ktoré si pod svoje ochranné krídla vzala zariekavačka Wiosna, a je pre svoj iný výzor (ohnivé vlasy, podivná farba očí) považovaná za prekliatu. Deti v dedine ju šikanujú (jej pôvod nikto nevie vysvetliť, matka ju porodila ako slobodná). Jeden večer šikana prerastie do boja o život. Skupina detí ženie Jagu do lesa presvedčená o tom, že ak sa jej zbavia, zachránia dedinu od zdroja zla. Ich cieľom je Jagu zabiť. Deti majú strach a strach má aj Jaga. Nikto nepočúva jej volanie ani prosby o zmilovanie. Jage by mohlo pomôcť len zvýšiť strach, ktorý ženie jej prenasledovateľov, a tak ich provokuje prítomnosťou desivej bytosti, ktorej meno sa nesmie vysloviť. Nevyhne sa však zraneniu nožom, čo ju môže zabiť. V snahe prežiť ani netuší, ako sa jej podarí otvoriť portál do iného sveta. Z ohňa a plameňov vystupuje bytosť a Jaga je presvedčená, že privolala diabla. Z plameňov však nevystupuje ten, koho meno je zakázané vysloviť, ale samotná Jaga – o niekoľko rokov staršia, mocnejšia, múdrejšia. Od tej chvíle Jaga vie, že musí za každú cenu prežiť, aby sa mohla vrátiť presne do tejto chvíle a zachrániť samu seba.
O deväť rokov neskôr žije Jaga v tej istej dedine, bez Wiosninej ochrany, na okraji, v najbiednejšej rozpadajúce sa chalupe, bez priateľov, bez vízie budúcnosti. Stále považovaná za nebezpečnú, pôvod všetkých zlých udalostí v dedine... Wiosna kedysi vzala Jagu do učenia, aby ju ochránila, ale aj naučila kúzliť. Zatiaľ však jej prebúdzanie čarodejníckych schopností skôr zlyháva. Aj tento rok sa chystá osláviť s dedinčanmi slnovrat, a ako každý rok aj teraz sa chystá prejsť skúškou ohňa, aby dokázala, že nie je diabolským stvorením.
Jaga sa túži dostať na pozíciu zariekavačky, hoci Wiosnino miesto v dedine zastáva ktosi iný – Česlava, a tá svoj post skôr zneužíva, než reálne pomáha. Jaga nemá kam ísť. Lesy okolo sú hlboké a okrem vlkov aj plné bytostí, ktoré by sa rady nakŕmili akýmkoľvek zatúlancom (víly, upíri, vlkodlaci, strigy...). Jaga sa pokúša pomáhať, ale jej prežitie je závislé skôr od náhodnej pomoci dedinčanov. Jednou zo žien, ktorá sa jej neobáva, je jej jediná kamarátka Bogna. Jaga drží jej agresívneho manžela Přemysla vďaka odvarom v stave otupenosti, aby manželke neubližoval.
Jaga netúži len získať miesto zariekavačky, ktoré jej podľa vlastného vedomia náleží, ale rada by sa zaradila k ostatným mladým dievčatám, ktoré majú právo stať sa kráľovnou počas sviatku letného slnovratu. I tento rok sa volí nová kráľovná, a tento raz je najväčšou favoritkou Ida, najkrajšie a najbohatšie dievča v dedine. Jaga však nemá právo patriť do skupiny dievčat, ktoré ju obklopujú a zvádzajú mladých mužov. Dlhé roky sa počas slnovratu očakávala návšteva bohov a dlhé roky sa žiaden neobjavil, až doteraz.
V ohnivom kruhu sa objavia až štyria bohovia. S ich prítomnosťou si akosi nevie rady ani miestny žrec Jarota. Táto návšteva zmení celý Jagin život. Medzi bohmi je totiž aj Voland, ten, ktorého meno sa nevyslovuje. Z istého dôvodu sa zameral na Jagu a rozhodol sa ju získať. Dá jej pocítiť, aké to je stať sa kráľovnou, najžiadanejšou mladou ženou a žiada za to, aby sa mu poddala, dokazuje svoju moc (ovláda nielen živly, ale aj ľudí). Jaga však odmieta, a tak sa Voland uchýli k tomu, čo je jeho podstatou. Chce Jagu zlomiť svojou mocou a jej demonštrácia je krutá. V tej krutosti zomiera Bogna a z Přemysla sa stáva vlkodlak ohrozujúci dedinu a jej obyvateľov. Keď sa Jaga odmieta vzdať, vlkodlak začne zabíjať ľudí.
A to je priestor, aby Jaga dokázala svoje schopnosti zariekavačky. Je odhodlaná nájsť spôsob, ako bojovať a dedinčanov zachrániť. Púšťa sa však do nerovného boja, lebo Voland nebojuje čistými zbraňami. Napriek snahe použiť ochranné kúzla vlkodlak dedinu napadne. Jaga nie je bojovníčka, bije sa však s vervou. Získava informácie o svojom protivníkovi – to je miesto na to, aby autorka použila poznatky zo slovanskej mytológie o tom, ako sa mýtické bytosti rodia, ako sa správajú a ako sa ich zbaviť. Okrem toho Jaga demonštruje aj svoje schopnosti ošetrovateľky, lebo Přemysl, ktorý sa premenil na vlka, zraní jedného z bojujúcich mužov (Světko) tak, že mu Jaga musí amputovať ruku. Všetky tieto jej schopnosti majú potvrdiť jej pozíciu zariekavačky, alebo ju pripraviť o život, ak by zlyhala.
Jaga sa pokúša prebudiť svoju čarodejnícku moc a cvičí, ale veľmi sa jej nedarí (trénuje na jednoduchých kúzlach, napr. sa postará, aby Česlavinu chalupu napadli červotoče). Silu cíti, len kým jej schopnosti zosilňuje diablova krv. Voland jej tým dáva pocítiť silu, ale zároveň v nej buduje závislosť. Wiosna jej vlastnú čarodejnícku silu zapečatila a Jaga ju potrebuje vypustiť. Je však schopná napríklad vytvoriť vo veľkom hneve nočnú moru – svoj negatívny náprotivok, ktorý je jej súčasťou.
Jagina pozícia sa pomaly mení. Ľudia, ktorí jej nadávali, sa k nej zrazu obracajú o pomoc. Nie je však pomstychtivá, vie, že si svoju pozíciu potrebuje utvrdiť. Stále má totiž proti sebe Česlavu, ktorá sa svojho miesta zariekavačky nehodlá vzdať tak ľahko. Autorka do hry pridáva aj Wiosnu, ktorá zo záhrobia s Jagou komunikuje a radí jej. Voland, ktorý chce zlomiť Jaginu tvrdohlavosť, opakovanie demonštruje svoju silu (vie napr. manipulovať s časom), posiela jej do cesty ďalšie beštie – poludnicu (Jaga žiada o pomoc Chorsa, spájaný s Mesiacom), vezme jej Wiosnu. Jaga však naďalej odmieta všetky jeho návrhy. Voland ju necháva bojovať, ale Jaga tuší, že ju nemôže nechať zomrieť (lebo ju potrebuje), a tak ju zakaždým príde zachrániť (na boj s poludnicou ju nechá osamotenú – autorka jeho neprítomnosť použije na vysvetlenie jeho motívu získať Jagu).
Posledný Volandov úskok Jage znova zrúca celý svet. Príde o dôveru (najmä vodcu v dedine Darobora) aj istoty. Diablova značka na jej tvári privádza na všetko okolo prekliatie a zabíja. Stáva sa z nej presne to, čomu sa pokúšala celý čas vyhnúť, čarodejnica vyhnaná z kolektívu, štvaná zver. Je nútená bojovať o vlastné prežitie. Vyhýba sa živým tvorom, ale na svojom úteku sa stretáva s ďalšími mýtickými bytosťami – upírom (premenená Česlava), rusalkami. Aj v tejto situácii sa pokúša nepodľahnúť Volandovmu majetníckemu postoju. Diabol ju pripravil o všetko, na čom jej záležalo. Aby zmarila jeho pokusy ovládnuť ju, pokúsi sa dokonca zomrieť.
Jagin boj je prerušovaný stretnutiami s Volandom, ktorý svoju ponuku opakuje. A Jaga znova a znova odmieta. Medzitým však (samozrejme) podlieha neskutočnej príťažlivosti, ktorou na ňu Voland napriek všetkej svojej desivosti a krutosti pôsobí. Sám diabol ukazuje svoju silu – Jagu ovláda svojou krvou, ktorá na ňu pôsobí ako droga, a Jagu stojí veľa síl odolať, lebo Volandova krv v nej prebúdza nepoznané schopnosti. Voland ju zároveň núti objaviť vlastnú čarodejnú moc. Jaga sa však neustále z jeho pokusov ovládať ju vykrúti. Diabol ju následne potrestá tým, že ju ohrozí alebo ohrozí ľudí v jej okolí. Aby ju prinútil prijať jeho podmienky, neštíti sa ani dať do hry jej vlastný život.
Jaga dlho nevie, prečo sa Voland zaujíma o smrteľníčku a prečo sa s ňou pohráva. Jeho sľuby sú pokušením, je neodolateľný, ale Jaga si uvedomuje jeho krutosť. Ona sama si stavia vlastnú podmienku – chce získať tajomstvo cestovania v čase. Vo vzácnych chvíľach akéhosi pochopenia sa Voland odvoláva na vojnu, ktorá prebieha v ríši bohov a naznačuje, že práve Jaga má v tejto vojne zohrať dôležitú úlohu, že je tak povediac jazýčkom na miske váh, ktorý môže rozhodnúť o výsledku vojny v Sláve. Diabol odhaľuje nielen základ vzniku sveta a stvorenia ľudí. Vojna v Sláve je vlastne bojom o vládu medzi Perunom a Velesom, a ukazuje, že ľudia vďaka konaniu najvyššieho boha prišli o svoju podstatu – mágiu (autorka hovorí o dualite duše), ktorej sa nakoniec obrátili chrbtom a začali ju považovať za čosi nečisté. Aj v božskom svete sa bojuje o mágiu. V centre je veštba o mladej žene, ktorá nemala byť nažive.
Jaga však zatiaľ netuší, či je len figúrkou v nejakej božskej hre. Volandovo konanie považuje za sebecké. Scenár ich stretnutí sa opakuje. Jaga uniká, ale Voland ju zakaždým dohoní, prinúti ju podľahnúť divokej príťažlivosti. Ale Jaga má tiež v zálohe svoje tajomstvá, ktoré môžu diablove plány a sebavedomie narušiť. Vďaka Volandovi sa nakoniec ocitla v Sláve, ale vďaka jeho krvi je už príliš mocná a odmieta sa podvoliť. Má vlastné ambície. Na otázku, kam ju zavedú, by mali dať odpoveď ďalšie časti tejto série.
Obraz slovanských bohov, najmä Volanda, v tejto knihe je surovo naturálny, má výrazný sexuálny podtón. Scéna počas slnovratovej noci pripomína orgie z románu Parfum (námestie) od P. Süskinda. Dedinčanov – ako Jagin náprotivok – silne ovplyvňuje poverčivosť, ktorú isté osoby vedia zneužiť (Česlava, ktorá sa neštíti podvodu, len aby nahanobila majetok). Vo vzťahu k dedinčanom predstavuje Jagin postoj k nim aj narážky na postavenie žien v tejto komunite, kde vládnu muži, nezriedka skôr silou než rozumom (silný je aj protiklad Jaginej bystrej mysle oproti nechápavosti žreca Jarotu).
Kostra tohto príbehu stojí na vzťahovej sínusoide – Voland okolo Jagy krúži. Úvodné pnutie medzi Jagou a Volandom je nastavené dobre, jej odolávanie diablovi zatiaľ funguje. Je však otázne, čo prinesie presun deja do Slávu. Jaga od chvíle, čo videla svoje dospelé ja, v sebe skrýva silnú potrebu prežiť. Do všetkých problémov sa vrhá s odhodlaním a nebezpečenstvám čelí s výraznou horlivosťou. Volandovo konanie je diabolské – nie je čisté, ale kto by čosi také od diabla očakával – je manipulatívny a je mu jedno, ako v jeho hre skončia smrteľníci (veľmi nechutne potrestá práve Jaginu kamarátku Bognu). Jaga mu vzdoruje aj za cenu strát.
Voland sa na Jage dobre baví, aj na úkor iných, a to len preto, aby získal Jagin súhlas s tak trochu jednostranným benefitom. Vie totiž, že Jage na dedinčanoch a na vlastnom postavení zariekavačky záleží. Postoj dedinčanov voči Jage spočiatku stojí na dešpekte. Ona zmýšľa inak. V tomto smere je však aj Jaga sebecká – byť zariekavačkou chce za každú cenu, túži po moci napriek všetkému dobru, ktorým sa prezentuje. Jej postoj k Volandovi obsahuje typizovaný motív snahy o ženskú nezávislosť, ktorá však zlyháva na nevysloviteľnej príťažlivosti. Pre Volanda je ich vzťah otázkou moci, pre Jagu sebazáchovy. Nepodľahnúť mu však nie je ľahké, keďže Voland ju láka na príliš veľké pokušenia (je ako diabol na púšti).
Volandovo nebezpečenstvo ako diabla sa buduje od začiatku – nebezpečenstvo vysloviť jeho meno a dívať sa mu do tváre znamená, že Jaga musí podstúpiť krvavý tréning, aby získala voči tomuto nebezpečenstvu imunitu. Nakoniec sa jeho snaha vybudovať Jaginu závislosť od seba obráti proti nemu samému, pretože pomôže Jage získať moc, ktorú ona využíva, aby sa od neho oslobodila.
V tejto knihe je cítiť autorkinu prípravu. Príbeh je postavený na stretoch s beštiami, mytologickými postavami (bohmi), čo autorke slúži na to, aby priblížila celé pozadie slovanskej mytológie, ktorú si načítala (stavia aj na poverách, rečiach, šepkandách, folklórnych naratívoch – napr. pieseň Poludnice). V záplave všetkých informácií sa hranica medzi etnologickou presnosťou a autorkinou fantáziou dá len ťažko postrehnúť, ale kto by polemizoval s autorkiným právom na prispôsobenie si toho, čo naštudovala. Každý z nás pozná nejakú variáciu na slovanskú mytológiu (minimálne v slovanskom kontexte), takže autorka má z čoho vyberať.
Autorka výrazne pracuje s vnútorným monológom. Samotná akčná stránka knihy (stret s beštiami) je popretkávaný Jaginými myšlienkami a prežívaním celej situácie, takže čitateľ môže mať pocit, že kým sa jedna scéna niekam pohne, trvá to. Takých miest je v knihe veľa. Text sa nevyhýba istému modernizmu, ale to čitateľ sústredený na dej autorke ľahko odpustí. Niektoré myšlienky sa opakujú a opakuje sa aj scenár stretnutia s jednotlivými beštiami – ohrozenie dediny, Jaga hľadá spôsob ako sa besu zbaviť, nakoniec sa mu sama postaví v nerovnom boji s vedomím, že Voland si nemôže dovoliť, aby zomrela.
Prvá časť série Jaga a ďábel je rozsiahla a deje sa v nej dosť. Je však písaná – napriek pripomienke o rozsiahlejších monológoch, ktoré nemusia vyhovovať každému – sviežo a – áno – aj svižne. Volandova príťažlivosť síce mňa ako čitateľku míňa (je to však iba môj problém), to však nemení nič na tom, že kniha sa číta rýchlo a dobre. A hoci sa trochu obávam Jaginej prítomnosti v Sláve, na pokračovanie tejto série budem zvedavá.
-sa
__________________
Ďáblův ortel
Utekla od ďábla. Jenže některé posedlosti se utéct nedá. Co když tě loví muž, kterého bys měla nenávidět… a přesto na něj nedokážeš přestat myslet? Jaga utekla. Udělala přesně to, co musela, aby se zachránila. Jenže Voland se jí nehodlá vzdát. Jeho horký dech cítí na šíji, ať se vydá kamkoliv. Ve stínech. V tichu. V každém okamžiku, kdy si namlouvá, že je konečně volná. Začíná nebezpečná hra na kočku a myš, ve které není jasné, kdo je lovec a kdo kořist. Jaga se snaží přežít ve světě magie a běsů, kterému nerozumí, a zároveň se učí ovládnout svou nově probuzenou moc.
Jenže čím déle je pryč, tím víc ji pronásleduje děsivá myšlenka – možná Voland není tím netvorem, za kterého ho celou dobu měla.
A právě to je na tom všem nejnebezpečnější.
Ve válkou zmítaném Slávu si Jaga hledá spojence a objevuje vlastní sílu. Do jejího života vstupují noví bohové i hrozby – Chors, Mokoš a další síly, které zasahují do jejího osudu.
Voland mezitím udělá cokoliv, aby si vynutil cestu zpět… do jejího života i do jejího srdce. Jenže Jaga už ví, že důvěra je luxus, který si nemůže dovolit.
£ £ £ £ £ £ £
__________________
Ďáblův tanec
Láska je strašlivá slabost. A slabosti se trestají. Co když tě nezlomí jen bolest… ale i muž, kterého už nikdy nechceš milovat? Jaga je pryč. Zůstává jen stín ženy, kterou kdysi byla. Po prokletí bohyně Mokoš se vrací zlomená, prázdná a otupělá. Kus její duše zmizel a s ním i schopnost cítit. Přežívá v jeskyních Návu bez naděje na útěk. Rezignovala na lásku, na život… na všechno. Zůstává pod ochranou muže, který jí nosí dary, rozmazluje ji… ale Jaga mu nevěří. Ale Jaga mu nevěří. Mocní bohové nejsou tím, za co je považovala.
Kdysi byla jen bezvýznamnou smrtelnicí. Teď však povstává s jediným cílem – zachránit své mladší já. A tentokrát se před ní budou třást všichni.
Bohové Slávu válčí. A Jaga je cenou, o kterou se bojuje.
Co je osud, proroctví nebo síla uctívaných bohů proti ženě s rudými vlasy, která zamkla své zranitelné srdce a rozhodla se bojovat? Ne pro slávu. Ne pro moc. Ale proto, aby vůbec mohla existovat.
Jaga už nebude loutkou v rukou mužů. Ani těch, kteří se kvůli ní mění.
£ £ £ £ £ £ £
__________________________
