Červená knižnica extra

Katova dcera a černý mnich

Oliver Pötzsch

Volné pokračování 1. části trilogie Katova dcera. Druhá část historické krimi trilogie, v níž se hlavní aktéři schongauský kat Jakob Kuisl, jeho dcera Magdaléna a medik Fronwieser vydávají po stopách spáchaných zločinů. V lednu roku 1660 zemřel dramatickým způsobem v Altenstadtu blízko bavorského města Schongau farář. Před svou smrtí stačil ještě upozornit na prastarý hrob, který objevil pod svým kostelem. V obrovském sarkofágu jsou nalezeny pozůstatky templářského rytíře a tajemný vzkaz, který mrtvý zanechal budoucímu světu... (Knižní klub, 2011; Kalibr, 2023)

+ + +

  Pre zápletku druhej časti historickej série Katova dcera si autor zvolil nemálo atraktívnu legendu o templárskom ráde. Historické podklady v spojení s bavorskými reáliami vytvárajú rámec dôveryhodného rozprávania, v ktorom o dobrodružné a nebezpečné chvíľky nie je núdza.

  Schongauský kat Jakob Kuisl je človekom bez občianskych práv a cti, to však nebráni obyvateľom mestečka, aby vyhľadávali jeho služby a pomoc v neriešiteľných situáciách. Jakob je povestný nielen svojím umením zabíjať, ale aj umením liečiť. Pozná rôzne „zázračné“ medicíny, je vojnový veterán, o bolesti a umieraní vie viac ako ktokoľvek iný. Preto keď ho zavolajú k telu farára Koppmeyera, rýchlo odhalí, že nejde o prirodzenú smrť, ale duchovného niekto otrávil. Dôvodom mohol byť odkaz, ktorý Koppmeyer zanechal, odkazujúci na objav hrobky templárskeho rytiera pod altenstadským kostolom. Kuislovi následné udalosti potvrdia, že za farárovou smrťou sa skrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá. Keď ho pri skúmaní hrobky niekto napadne, je jasné, že sa o tajomstvo objavu zaujíma aj niekto iný. So schongauským katom Kuislom sa neradno zahrávať, avšak súdny pisár Lechner, muž, ktorý v podstate riadi mesto, nalieha, aby vec rýchlo uzavrel. Mesto totiž čelí vážnejším problémom a tým sú nájazdy lupičov na karavány obchodníkov. Jakob Kuisl je poverený vypátrať lúpežnícku bandu a dostať zločincov na šibenicu.

  Otázky okolo farárovej smrti a nájdenej hrobky nedajú pokoj ani Koppmeyerovej sestre Benedikte, ktorá namiesto náhodnej návštevy brata musí zariaďovať pozostalosť. Benedikta sa vplieta do pátrania Simonovi Fronwieserovi, ktorý sa uchádza o katovu dcéru Magdalénu. Simon Kuisla obdivuje, učí sa od neho, používa jeho bylinné recepty a tieto liečiteľské metódy prenáša aj do svojej práce felčiara. Simon z finančných dôvodov zanechal štúdiá medicíny a pomáha otcovi, no jeho zastarané a často neúčinné metódy zavrhuje. Zaujíma sa o nové postupy v medicíne, venuje sa samoštúdiu a sníva o vlastnej, modernej praxi, o dni, keď sa stane uznávaným lekárom. Simon má dobré srdce, je vo svojej podstate naivný, čo ho dostáva do problémov. Otec jeho vzťah s Magdalénou Kuislovou neschvaľuje a často sa dostávajú do konfliktov. Nečudo, že sa lepšie cíti u Kuislovcov. V Magdaléne vidí ženskú kópiu otca, jej temperament ho priťahuje, hoci sa kvôli nemu neraz pochytia. Aj teraz si Magdaléna nájde dôvod žiarliť. Je ním Benedikta Koppmeyerová, ktorá Simona natoľko okúzli, že jej dovolí sprevádzať ho počas pátrania po záhade templárov. Táto žena je plná prekvapení. Spolu putujú po okolí a odhaľujú krok po kroku cestičku k obrovskému pokladu, ktorý je údajne ukrytý v tomto zastrčenom kúte Bavorska. Jedna hádanka ich posúva k ďalšej a k ďalšej, a Simonovi chvíľu trvá, kým si uvedomí, že ich kroky sleduje nielen lúpežná banda, ktorá sa usadila v okolitých lesoch, ale sú terčom aj pre neznámych čiernych mníchov.

  Jakob Kuisl pochopí, že najlepším liekom pre horúce hlavy dvoch zaľúbencov je čas, a tak posiela svoju dcéru Magdalénu do Augsburgu k miestnemu lekárnikovi pre byliny. Sám sa venuje úlohe, ktorú mu uložil Lechner. Skúsenosť žoldniera Kuisla privedie na stopu lúpežníckej bande. Vodcu Schellera mu kážu exemplárne potrestať, no Kuislov dôvtip mu napovedá, že peripetie obchodníkov sa neskončili. Lúpežnícke bandy sú dve. Nanešťastie Schongau aj Augsburg zasiahnu snehové búrky a obyvateľov uväznia na dlhé dni v ich domovoch.

  Medzitým Magdaléna v Augsburgu čelí vlastným problémom. Stane sa obeťou prepadu, príde o všetky peniaze aj osobné veci. Náhoda chce, aby v meste natrafila na čierneho mnícha a na vlastnú päsť sa odhodlá ho sledovať. Netreba zdôrazňovať, že ju to privedie akurát do problémov. Stane sa nedobrovoľnou zajatkyňou sekty fanatikov a ide jej o život. O život ide aj Simonovi s Benediktou, ktorým sa podarí odhaliť miesto, kde templári schovali svoj najväčší poklad, no poznanie ich uvrhne do rúk mocných ľudí, bažiacich po poklade. Pokladom ale nemusia byť vždy drahokamy a zlato... Simonov a Benediktin sen o nepredstaviteľnom bohatstve sa rozpadne ako oblak dymu...

  Jakob Kuisl, ktorý o negatívnych stránkach ľudského ega vie svoje, odhalí aj vďaka Schellerovi ešte jedno klamstvo. Klamstvo o Benedikte Koppmeyerovej. Neostáva mu nič iné ako ponáhľať sa na pomoc zaslepenému Simonovi. Autor nakoniec všetky postavy priviedol rôznymi cestičkami do steingadenského kláštora. Tu Jakob Kuisl stane tvárou v tvár mužovi, ktorý sa ho pokúsil zabiť, Magdaléna šialenému čiernemu mníchovi a Simon pravde o Benedikte. To všetko vo finále, kde kláštorné múry pohlcujú ohnivé plamene.

  Kniha Olivera Pӧtzscha je nabitá udalosťami a inými ďalšími motívmi ako napr. boj s neznámou horúčkou, proti ktorej vďaka šťastnej náhode Simon objaví liek. Templári, križiaci, fanatizmus viery,  poverčivosť, relikvie, bohatstvo a moc, boj o každodenné prežitie, toto všetko a mnohé navyše sa spája do niekoľkých dejových línií, v ktorých postavy odhaľujú tajomstvo v striedaní „akčnejších“ pasáží s pomalšími. I keď si myslím, že pri opise templárskej záhady a honbe za pokladom autor skĺzol do klišé a záver s fanatickou skupinou mníchov, labyrintom a požiarom bol na mňa príliš preexponovaný, ako celok román vyznieva čitateľsky atraktívne a pravdepodobne odhalí príťažlivosť ďalších dielov. Pӧtzsch zobrazil stredovek a postavenie kata vierohodne. Jakob Kuisl je postava, ku ktorej sa ľahko dostavia sympatie. Je skúsený, odvážny, dôsledný, bystrý a vzdelaný. Napriek všeobecnej mienke a povolaniu, ktoré mu v živote predpisuje isté mantinely a istú rolu, je to kat, ktorému by ste pri poprave rozhodne zverili svoj krk. Je to kat so srdcom.

si-