Inkoustová stopa
Inkoustová stopa. Své vzpomínky sepsal Hugh de Singleton, lékař
Mel Starr
Třetí vyprávění bamptonského bailiffa a lékaře Huga de Singleton se odehrává ve středověkém Oxfordu, kam Hugh přijíždí za dívkou, již si vybral za manželku. Místo odpočinku jej však čeká případ: někdo ukradl vzácné knihy mistra Wyclifa. Z krádeže se však brzy stává vražda a sám Hugh de Singleton se ocitá v ohrožení života. Z nebezpečných situací se dostává díky svému důvtipu a prozíravosti a také s pomocí věrného Arthura, který ho na cestách doprovází. (Knižní klub, 2017)
₪ ₪ ₪ ₪ ₪ ₪ ₪
Po posledných udalostiach v Bamptone sa Hugh de Singleton dozvedá o strate svojho učiteľa a priateľa majstra Johna Wyclifa, predstaveného kňazského seminára v Canterbury Hall. Tomu ukradli knihy, čo predstavuje pre učenca obrovský majetok. Napriek jeho žiadosti o pomoc Hugh nie je presvedčený, že by sa mu knihy podarilo nájsť. Návštevu Oxfordu Hugh využíva na zachádzku do obchodu obchodníka s pergamenom Roberta Caxtona. Po predchádzajúcich udalostiach jeho motivácia nie je prekvapivá. Prekvapivé je však jeho zistenie. Caxtonova dcéra Kate padla do oka nejednému mužovi. A ten, s ktorým sa Hugh stretáva, je príliš vážnym konkurentom. Sir Simon Trillowe je totiž synom aktuálneho oxfordského šerifa.
Hughovo sklamanie neujde pozornosti jeho chlebodarcu a najmä jeho všímavej ženy lady Petronilly. Lord Gilbert Talbot tak vzhľadom na to, že Bampton sa pripravuje na zimu a pre svojho bailiffa nemá zvláštne poverenie, posiela Hugha hľadať knihy majstra Wyclifa (a zároveň dvoriť sa mladej žene menom Kate). No, ono to s tým poverením je tak trochu inak – aj v službe pre majstra Wyclifa sa dá nájsť cestička k dobrému menu pred vojvodom z Gentu, tretím synom kráľa Eduarda III. A tak sa Hugh v sprievode sluhu Arthura vydáva do Oxfordu skúsiť šťastie nielen v hľadaní ukradnutých kníh, ale aj v snahe získať si náklonnosť mladej ženy, ktorú by si rád vzal za manželku.
Rozmaznaný šľachtic však konkurenciu nevidí rád. S istým postojom opovrhnutia a značnou dávkou nadutosti si myslí, že Hugh preňho nemôže predstavovať hrozbu. Jeho hrdosť však utŕži ranu a Hughov vstup na scénu bude tráviť veľmi ťažko. Kate totiž okrem krásy disponuje značnou dávkou múdrosti, a tak je jasné, akému charakteru dá prednosť. Také poníženie sir Simon nenesie ľahko. Jeho honba na Hugha komplikuje pátranie po Wyclifových knihách. Hugh sa bude musieť postaviť pred súd za krádež, ktorú nespáchal a niekoľkokrát čeliť ohrozeniu holého života. V problémoch, ktorým vo svojom snažení čelí, však našťastie neostáva osamotený. Má okolo seba niekoľko dobrých ľudí, ktorí sa dokážu včas zmobilizovať (ako dobrá a v niekoľkých ohľadoch neoceniteľná sa stane pomoc statného sluhu Arthura), navyše sa ukáže, že je pre svojho pána, lorda Talbota naozaj dôležitý. Hugh to však v boji proti synovi šerifa a jeho kumpánom nemá ľahké.
Pri hľadaní kníh – rovnako ako inde – pomáha Hughovi často náhoda. Keď sa na scéne nečakane objaví chudobný študent Robert Salley, už k aj tak veľkému množstvu nezodpovedaných otázok pribúdajú ďalšie. Navyše, keď Roberta vyplaví rieka a Hughovo lekárske oko odhalí, že študent neprišiel o život obyčajným utopením, pochopí, že veci sú komplikovanejšie, ako sa na prvý pohľad zdalo. Prečo sa mu aj do hľadania kníh pletie sir Simon, čo mal spoločné s chudobným študentom? Kto mal v záujme okradnúť majstra Johna? Ide o zákulisné boje medzi laickými a mníšskymi študentmi? Je v hre nevôľa, že študentskú komunitu vedie laik? Sú stopy, ktoré vedú do kláštora v Eynshame, zavádzajúce? Ako je s majstrom Wyclifom, sirom Simonom Trilloweom a najmä s Robertom Salleym spojený istý mních menom Michael? A je sir Simon tým jediným, kto usiluje o Hughov život? Kde sú knihy? Existuje nádej, že sa niekedy vrátia k svojmu majiteľovi?
Návrat do ulíc Oxfordu je v sprievode Hugha de Singleton veľmi príjemný. Na Hughovi sa mi páči, že sa vyvíja a nadobúda nové skúsenosti. Každá udalosť, ktorou prejde, mu čosi ukáže či upriami jeho pozornosť na detaily, ktoré si treba všímať. Hugh si kladie otázky nielen v oblasti duchovnej, ale najmä v oblasti svojej lekárskej praxe (aj v Oxforde sa nájdu takí, ktorí potrebujú jeho lekárske znalosti a pomoc). Nie všetky otázky dokáže zodpovedať. Nie je filozof a udalosti okolo ho nútia v prvom rade prežiť. Často sa musí rozhodovať v krátkom čase, výsledok takého rozhodnutia v danej chvíli nie je jasný. A Hugh nie je neomylný. Zároveň sa učí vyznať v ľudských povahách, odhaliť pohnútky. To všetko predurčuje, že sa do svojej funkcie bailiffa skutočne hodí.
Hugha si nie je ťažké obľúbiť. Jeho prípady majú možno trochu dlhší rozbeh, často sú jeho pokusy neúspešné a teórie vedú do slepej uličky. Ale to ho neodrádza. Hugh je húževnatý a zo svojich chýb sa vie poučiť. Prívrženci historickej detektívky, s istou dávkou dobrodružstva, by možno v jeho pátraniach našli viacero chýb, možno by im Hughovo tempo mohlo vadiť. To však nie je môj prípad. Mne sa Hughove pátrania čítajú dobre. Aj toto bola taká príjemná jednohubka na lenivé nedeľné popoludnie. Veľmi rada si prečítam aj jeho ďalšie pátranie – ostáva už len čakať, kedy sa objaví na pultoch.
-sa
a pol
