Červená knižnica extra

TEMNÉ VODY  Fiona Paul 

Secrets of the Eternal Rose

ῳ ῳ ῳ ῳ ῳ ῳ ῳ ῳ ῳ ῳ ῳ ῳ

VTÁČA Fiona Paul

Nič nie je nebezpečnejšie, ako veľké tajomstvo. Cass a Luca sú na úteku pred zákonom a Rádom večnej ruže. Keď sa rozdelia, aby získali jediný dôkaz, ktorý ich môže zachrániť, sú ich životy a láska rozorvané na kusy priateľmi, ktorí ich nenávidia, a nepriateľmi, ktorí ich chcú zabiť. Keď sa Cass ocitne v osídlach zvrhlého rádu, znova prichádza Falco ako jediná nádej na slobodu. Ukáže sa však, že Luca má svoj vlastný šokujúci plán. V napínavom závere trilógie Temné vody sa Cass musí postaviť rádu a raz navždy rozhodnúť o svojom osude. Kto poletí vedľa nej, až konečne nájde krídla? (Egmont SK, 2015)

ῳ ῳ ῳ

Návrat Cass Caravellovej a Lucu do Benátok nie je nijako šťastný. Práve naopak, Cass sa musí vyrovnať nielen so stratou života šľachtičnej, ale aj s náhlou tetinou smrťou. Nedá sa povedať, že by jej a Lucovi ostalo mnoho priateľov, ale aj v ťažkej situácii nachádzajú ľudí, ktorí sú im ochotní pomôcť. Poskytnúť im úkryt alebo informácie, ktoré potrebujú v osamelom boji proti Rádu večnej ruže. Cass v podstate nadväzuje tam, kde všetko zanechala pred odchodom do Florencie. Je však obozretnejšia a v istom zmysle múdrejšia. Má už celkom jasno aj v otázke citov k snúbencovi. Smerovanie udalostí však nenechá nikoho na pochybách, že Cassine kroky nevyhnutne spejú k stretnutiu s jej protivníkmi z minulých dielov.

Bez mučenia priznávam, že na mňa posledná časť trilógie od prvých kapitol pôsobila najslabšie. Ako keby sa autorka dostala do bodu, keď chce zaútočiť na zvedavosť čitateľov, no akosi to nevypáli tak účinne, než to možno mala v pláne. Alebo sa potrebovala vymotať zo zápletky, ale neostali jej nápady. Všetko Cassine počínanie, postavy, udalosti, aj scény ohrozenia jej života, mi pripadali pozošívané a nedotiahnuté, akési bez pointy. V podstate si v Benátkach hlavná hrdinka zopakuje scenár z Florencie, aj keď s malými obmenami. Niektoré „prekvapenia“ mi nepadli do noty, zdali sa mi samoúčelné a nad smerovaním niektorých motívov mi ostalo len krútenie hlavou a povzdychnutie.

V Benátkach sa Cassia Caravellová púšťa do pátrania po Knihe večnej ruže v atmosfére upírskych historiek, čo je znak toho, že Belladonna premiestnila svoje záujmy do tohto mesta. Z tmavých kútov ulíc sa vynárajú aj ďalšie postavy – Piero Basso, Dubois, či dokonca Lucov brat Cristian, ktorý má s Cass už dlho nevybavené účty. A pravdaže nesmiem zabudnúť na Falca. Na Cass čaká jedna nástraha za druhou, ocitne sa v situácii, keď sa musí spoliehať sama na seba. Útočisko nachádza v komunite kurtizán, kde sa pod falošným menom pokúša krok po kroku naplniť svoj plán, získať prístup k tajnému zoznamu sprisahancov a pomstiť svojich rodičov. Znova stretáva Falca, ktorý ju žiada o ruku. Cass má však vážnejšie starosti, ktoré musí riešiť bez pomoci, pretože Luca po odhalení, že v jej živote stále figuruje druhý muž, dáva Cassandre slobodu. Ona je konfrontovaná s intrigami blízkych priateľov, čo ju uvrhne do smrteľného nebezpečenstva. Nakoľko má v zrade prsty sám Falco?

Rýchlosť, akou Cass opätovne padá do rúk členov Rádu večnej ruže, vo mne viac ako stupňovanie napätia vyvolávalo dojem, že autorka túži mať všetko už za sebou. Že potrebuje rozmotať zápletku, a tak pridáva jednu predvídateľnú situáciu za druhou. Piero sa znova zameriava na experimenty s Cassandrinou krvou, Belladonna dáva najavo, že má Cassin život v hrsti, no musím povedať, že jej vyžarovanie sa kamsi vytratilo a ostala len netrpezlivá, afektovaná matróna, ktorá odhaľuje všetky svoje myšlienky a plány, čím Paulová celkové vyznenie nepozdvihla. Aj spoločný koniec, aký týmto dvom zloduchom dopriala, bol taký plytký, že zabil všetky moje nádeje na zvrat či prekvapenie, ktorým by si ma záver série fanúšikovsky nezlomne získal.

Zakomponovanie zatratencov, medzi ktorými sa Luca na odľahlom ostrove Mezzanotte hľadá a cvičí svoje bojové zručnosti, aby sa spoločne postavili Rádu večnej ruže, zaváňa inšpiráciou nejakým nedeľným dobrodružným seriálom v televízii. Netreba ani veľkú fantáziu, aby človek pochopil, že za Cassandrou zrazu stojí súkromná armáda na boj s poslednými nepriateľmi. Získanie usvedčujúceho dôkazu Knihy večnej ruže, ktorú vlastní Dubois, je stále prioritou. Autorka si pomohla zrýchľujúcim sa tempom v deji, čo plynulosť udalostí skôr trhalo, ako vytváralo tú správnu hnaciu „šťavu“. Obsadenie Duboisovho paláca žoldniermi v čiernom a v maskách pôsobilo ako vystrihnuté z akčného filmu. Dôkazy o zvrátených skutkoch Rádu putujú vďaka Cass a Lucovi priamo k pápežovi, čím si zabezpečia obaja odsúdení utečenci omilostenie. Dostalo sa im aj niekoľko romantických chvíľ. Posledné kapitoly opisujúce prípravu ich svadby Paulová neuzavrela bez zásahu Cristiana, na ktorého v opojení šťastia akosi pozabudli. Zopár dodatočných rodinných tajomstiev Cass len utvrdí v tom, že osud sa v jej živote odvíjal k požehnaným métam, a že jej rozhodnutie „letieť“ v živote s Lucom je to najsprávnejšie zo všetkých.

Fiona Paul na moje sklamanie uzavrela trilógiu priemernou zlátaninou motívov, ktoré neprekonali predchádzajúce časti. Vrátila sa k opisom zbytočností ako šaty či zariadenie miestností, čo ma nabádalo nevenovať im pozornosť. Aj v Cass sa dvíha jej filozofujúce druhé ja, a tak trochu upadá do tuctovej podoby. Z môjho pohľadu nenadviazala na svoj vývoj, ale vrátila sa späť, k charakteru, ktorý jej Paulová vytvorila v Jede. Ani jej oscilovanie medzi dvoma zločincami, ktorí ju ohrozujú, každý z vlastných pohnútok, nezvládla okoreniť ničím výnimočným, a tak sa táto „krimi zápletka“ v mojom prípade nezaradí k nezabudnuteľným „napinákom“. Škoda, avšak celú trilógiu rozhodne nezavrhujem. Pre tých, ktorí obľubujú romány s miernym napätím na historickom pozadí, je to slušná oddychovka.

si-