Stanice Zodiac
Stanice Zodiak Tom Harper
Kdo vraždí vědce za polárním kruhem?
Vyčerpaný člověk, kterého našla loď Pobřežní stráže USA na pláních Arktidy, jel čtyři dny stovky kilometrů na lyžích, aby živým objasnil, proč zahynula celá posádka vědecké stanice Zodiak a proč ona sama vyletěla do povětří…
Kapitánovi lodi Terra Nova se na jeho vyprávění něco nezdá. Je neznámý skutečně tím, za koho se vydává? Nestihl vědce na polární stanici ještě horší osud, než jaký zachráněný člověk líčí? Mohou za řetěz násilných úmrtí v zemi věčného ledu rozklížené mezilidské vztahy nebo záhadná povaha vědeckého výzkumu, který na Zodiaku probíhal? (BB art, 2015)
¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥ ¥
Keď si pasažieri ľadoborca Pobrežnej stráže Terra Nova, predierajúceho sa cez ľad v Severnom ľadovom oceáne urobia krátku prestávku na Utgarde, kapitán lode Carl Franklin a jeho posádka ani netušia, že namiesto ľadového medveďa uprostred bielej pláne ponárajúcej sa do večného svetla, objavia vysileného a napoly zmrznutého muža Thomasa Andersona. Muž končí na ošetrovni a podľa vlastných slov je jediný, kto prežil ničivý výbuch na výskumnej stanici Zodiac. Vďaka Tomovi sa pred čitateľom začne odvíjať príbeh muža, ktorý sa akoby zázrakom ocitol na najodľahlejšom mieste planéty ako pomocná sila profesora Haggera.
Thomas Anderson nemal v živote priveľa šťastia. Vedecké snaženia rozvedeného otca zvedavého syna skončili takmer fiaskom, no akoby mávnutím zázračného prútika si naňho spomenie jeho bývalý školiteľ profesor Hagger a rovno si vyžiada jeho prítomnosť na vedeckej stanici Zodiac. Odchod je rýchly, spoznávanie a zžívanie s odľahlou krajinou plnou snehu a mrazu sa deje za pochodu. Tom postupne spoznáva tunajšie vedecké osadenstvo, no správanie ľudí, s ktorými mal žiť pod jednou strechou, nie je vôbec prívetivé. Sprevádza ho akýsi podtext, ktorému nerozumie a z ktorého cíti auru nepriateľského naladenia. Na stanicu dohliada Francis Quam, ktorý je prísnym zástancom dodržiavania jasných pravidiel v záujme bezpečnosti. Okrem neho sa Tom spoznáva najmä s americkým astrológom Bobom Eatmanom či lekárom Kennedym.
Už Tomov príchod na stanicu sprevádza vzrušenie práve preto, že sa na svoje miesto nedostal celkom štandardným spôsobom. Navyše sa ukáže, že profesor Hagger sa nevrátil zo svojej výskumnej výpravy a jediný, koho táto skutočnosť rozruší natoľko, aby sa ho vydala hľadať, je technička Greta. Tom sa k nej pridáva, aby ušiel ťaživej atmosfére na stanici a navyše jeho činnosť nie je zatiaľ celkom jasná, takže možnosť stráviť čas mimo Zodiacu vníma ako žiadané rozptýlenie, no všetko sa skomplikuje, keď s Gretou nájdu Haggera mŕtveho. Táto skutočnosť vyvolá pozdvihnutie, no zatiaľ čo Quam sa obáva prezradenia toho, že neboli dodržané všetky bezpečnostné opatrenia, Greta je presvedčená, že nešlo len o nehodu. Zdá sa, že Andresonova vedecká kariéra skončila skôr, ako vôbec začala a neostáva mu iné, ako vrátiť sa späť domov. Nebude to však také jednoduché, lebo sa ukáže, že počasie znemožnilo lietadlu pristáť, takže Tom je nútený stráviť na Zodiacu ešte nejaký čas. Ten využíva na to, aby sa vrátil na miesto nehody, lebo Haggerov skon mu nedá pokoj.
Práve tu utrpí zranenie, ktoré ho uvrhne do bezvedomia. Otázkou tak je, či aj tu zapracovala nehoda alebo je jeho zranenie výsledkom úmyselného konania. Ak to tak je, potom sa vynára ďalšia otázka – kto to urobil a prečo? Navyše lietadlo, ktoré má Andersona odviezť domov, sa náhle pokazí a musí sa vrátiť (nakoniec sa ukáže, že ho ktosi poškodil). Niektorí z osadenstva Zodiacu si začnú uvedomovať, že tieto okolnosti už nemôžu byť len obyčajnou náhodou. Len čo sa Anderson preberie, začne pátrať po tom, čomu sa vlastne Hagger venoval a prečo sa niekto pokúsil zbaviť ho kvôli tomu života. Objaviť čokoľvek, čo by prinieslo akúkoľvek odpoveď, však nie je ľahké – vyznať sa v Haggerových poznámkach znamená ponoriť sa znova do problémov, ktoré Anderson riešil ešte ako jeho ašpirant. V tomto bode Anderson ešte ani netuší, že jeho minulosť (prepletená s Haggerom) sa vynorí ešte v oveľa hrozivejšej podobe. Počas pátrania po príčinách Haggerovej smrti sa na stanici dejú ďalšie podivné veci – niekto vybral sviečky zo skútrov, čím ich vyradil z prevádzky, o život takmer prídu ďalší členovia vedeckého tímu. Kto a prečo ich ohrozuje? Keď všetkých uväzní snehová búrka, bojujú dokonca s prerušeným spojením s ostatným svetom.
Fóbny pocit nielen z priestoru ale zo všetkých ľudí zvyšuje aj Quamov zákaz vychádzania. A nakoniec sa ukáže, že Andreson nie je jediný, kto sa pokúša odhaliť skutočnú príčiny Haggerovej smrti. Kto komu v tejto situácii môže veriť? Sú do veci zapletení pracovníci ťažobnej spoločnosti, ktorí na Utgare vykonávajú skúšobné vrty? A ako s celou situáciou súvisí ruské mesto duchov Vitangelsk a starý opustený, strašidelný Dol 8? Okolo Andersona vládne nedôvera. Zdá sa, že tu Haggera nemali radi, ale bol by niekto z vedcov schopný ho zabiť? Mal Hagger psychické problémy, ako o tom Toma presviedča doktor Kennedy? Alebo podľahol tlaku finančných skupín tak, ako im nakoniec podlieha Quam bojujúci s hroziacim zatvorením Zodiacu? A prečo veci dospeli až do bodu, keď Zodiac vybuchol?
Napriek tomu, že kapitán Franklin si vypočuje Andersenov príbeh, čosi ho na ňom vyrušuje. Najskôr to vyzerá, že ničivý výbuch na stanici prežil jediný človek. Mal skutočne vzhľadom na okolnosti také neuveriteľné šťastie, alebo sa veci odohrali trochu inak, než ich vykreslil? Nepríjemný pocit sa zosilní vo chvíli, keď záchranný tím ľadoborca naďabí na ďalších dvoch preživších – doktora Kennedyho a Boba Eastmana. Práve tí prinášajú do príbehu o Zodiacu novú optiku a odkrývajú nové skutočnosti o udalostiach, ktoré sa tu odohrali. Dokresľujú vzťahy medzi vedcami na stanici, ale prinášajú aj mnohé ďalšie podozrivé udalosti spojené s Haggerovou smrťou a nové otázky. Zdá sa, že tu každý sleduje vlastné ciele a nejeden skrýva nejaké tajomstvo. Otázkou však stále ostáva, prečo sa doktor Kennedy obáva Andersonovej prítomnosti na lodi. V stupňujúcom sa napätí, v ktorom sa postupne na Zodiacu vytráca spojenie zo svetom (najskôr lietadlo ako symbol možnosti opustiť Utgard, potom problémy so signálom a internetom), každá z troch postáv svojským spôsobom prispeje do odhalenia tajomstiev Haggerových zápiskov (skutočne pracoval len na analýze podivne rýchlo sa množiacich baktérií?), čo nakoniec smeruje k odhaleniu záhadného muža, ktorý ohrozuje členov výskumného tímu na Zodiacu.
Kapitán lode Carl Franklin má pred sebou neľahký oriešok – vyriešiť záhadu okolo udalostí na stanici Zodiac, pričom k dispozícii má len rozprávanie preživších. Ktorému z nich nakoniec uverí? Odohrali sa udalosti skutočne tak, ako ich traja ľudia opisujú? Traja rôzni obyvatelia stanice ponúkajú tri rôzne verzie príbehu. Autor zároveň pri tom využíva rôzne spôsoby rozprávania. Zatiaľ čo pri Andersenovi, Kennedym a Eastmanovi využíva spôsob, akoby sa rozprávajúci priamo obracal na čitateľa (prostredníctvom počúvajúceho kapitána Franklina), čítanie objaveného Andersenovho denníka prináša síce rovnako rozpáranie v ich-forme, no s iným pocitom. Práve tento denník je v príbehu nakoniec kľúčový.
Pocit z príbehu umocňuje aj autorov opis všadeprítomného ľadu, snehu, ľadového vzduchu, pri ktorom takmer zamŕzajú pľúca, víchrice, zimy až do kostí, súmraku zastupujúceho noc v nikdy nekončiacom dni. Všade okolo samá beloba vyvolávajúca fóbiu, stiesnené priestory na základni, príliš veľa ľudí na jednom mieste, bez možnosti utrhnúť si aspoň štipku súkromia, pretože na základni nefungujú žiadne zámky. Celé vedecké spoločenstvo sprevádza akési nepriateľstvo, nedôvera a nezáujem. Ani únik vonku nie je žiadnou výhrou. Okrem všade prítomného ľadu môže človek kedykoľvek doplatiť na nevyspytateľnosť ľadových trhlín, ktoré môžu človeka pochovať ako v ľadovom hrobe a navyše všade okolo striehne nebezpečenstvo v podobe ľadových medveďov. Práve v takomto prostredí sa človek môže cítiť ako utopený a môže si pripadať ako posledný človek na Zemi, ktorý sa nedovolá žiadnej pomoci. Tu je vidieť, že si autor dal na vykreslení toho pocitu z mrazu zachádzajúceho za nechty a až do špiku kostí záležať a je cítiť, že na tých ľadových pláňach naozaj bol (píše o tom v dôvetku knihy).
Autor sa do príbehu pokúsil prostredníctvom svojich postáv prepašovať aj poukázanie najmä na ekologické problémy a na to, že s Arktídou sa spájajú aj iné záujmy než výskumné, a to najmä politické a ekonomické. Pozitívne hodnotím vystavanie príbehu, opis najmä počasia vládnuceho okolo Zodiacu, ktoré umocňuje stupňujúce sa napätie. Taký je pocit zhruba z dvoch tretín knihy. V poslednej tretine však autorovi dochádza dych a tak povediac nakoniec čitateľa privedie k síce do konceptu zapadajúcej, no predsa len za vlasy pritiahnutej pointe, ktorá na istých miestach pôsobí ako vystrihnutá zo štvrtého pokračovania Votrelca. Ja mám pocit – aj vzhľadom na už prečítané autorove predchádzajúce príbehy – že je to taký Harperov rukopis – dobre vystavaný príbeh, slušné napätie a potom... zlom v podobe prekombinovaného záveru, ktorý môže čitateľovi konečný pocit z knihy viac alebo menej pokaziť. Čitateľ si v tomto príbehu postupne uvedomí, že celé vystavanie príbehu smeruje ku konečnej otázke, či je muž, ktorý sa vydáva za Andersona, skutočne Thomasom Andersonom. Koniec je v podstate otvorený, no vzhľadom na vyznenie príbehu nie celkom uspokojivý. Práve kvôli tomuto koncu dávam príbehu konečných 
a 1/2.
-sa
