Orfeus v podsvětí
Orfeus v podsvětí
Tom Harper
389 před naším letopočtem Zlatá destička s tajemným textem odvádí Platóna na vyčerpávající pouť z Řecka do Itálie. Doufá, že najde nejen přítele, který na podobné cestě záhadně zmizel, ale i odpovědi na otázky týkající se principů života a smrti, jež podivný artefakt naznačuje. 2012 Archeoložka Lily Barnesová narazí při vykopávkách v Itálii na vzácný nález: zlatou destičku s alegorickým textem, který se vymyká všemu, co dosavadní archeologie zná. Převratný objev by mohl změnit dosavadní chápání dějin a přinést lidstvo k zapomenutému vědění minulých civilizací. Bezprostředně po objevu však Lily i s nálezem beze stopy zmizí. 389 před naším letopočtem Platón bloudí v pochybách. Naráží na protivenství ze strany mocných vládců, přírody a snad i bytostí z pomezí reality, bohů, démonů a duší mrtvých. Přítele nakonec našel, ale zavražděného. Agathon mu však stačil zanechat vodítko, kam se vydat dál, a Platón jde. Cesta ho vede neodvratně stejným směrem, kudy se kdysi ubíral Orfeus – do podzemí, kde se rozkládá říše Hádova. 2012 Jonah Barnes, manžel zmizelé archeoložky, nevěří těm, kdo říkají, že od něj jeho žena prostě odešla. Po útržcích se dozvídá víc a víc o vzácném objevu, který učinila, o podivné nadaci, jež financovala archeologický výzkum, o podezřelé společnosti vědců, v níž se Lily pohybovala. Vydá se z Londýna do Itálie svou zmizelou ženu hledat, a aniž to tuší, postupuje stejnou cestou jako před téměř dvěma a půl tisíci let filozof Platón. A také ke stejnému cíli… Ve dvou postupně se sbližujících paralelních liniích, ve dvou časových rovinách se odvíjí napůl historický román, napůl moderní thriller britského autora, který čtenáře dovede nejen o úvahám o podstatě lidské existence a světa kolem nás, jež trápily velké starověké filozofy, ale i k tajemství, která zatím zůstávají zahalena nánosem věků. Oba hlavní hrdinové, novodobý i ten dávný, hledají pohřešované milované bytosti. Najdou je oba? Živé? Co na ně čeká v podsvětní říši, panství Hádově? Orfeus tam Eurydiku našel. Najde Jonah Lily? Objeví Platón tajemství nesmrtelnosti? (BB/art, 2014)
# # # # # # # # # # # #
Mám podozrenie, že anotácia je v tomto prípade trochu zavádzajúca. Navodzuje atmosféru, ktorú som ja osobne v knihe nenašla. A je tam jedna časová nezrovnalosť, ktorá zároveň otáča poradie príčiny a následku – primárnym Platónovým motívom na spomínanú cestu je totiž priateľov list a výzva, aby ho do Talianska nasledoval. Doštička sa objaví až po tom, čo sa Platón pustí po jeho stopách. Odveké princípy týkajúce sa najmä pravdy vyplývajú z Platónovej filozofickej podstaty a z jeho skúsenosťou so Sokratom, na ktorého často v príbehu spomína. Jeho cesta do Talianska (presnejšie do oblasti Sicílie) a pátranie po priateľovi Agathonovi tvorí rámec, ktorý sa sčasti opiera o skutočnú Platónovu cestu.
Práve preto sa tu objavujú historické reálie i postavy – Dionýzos syrakúzsky vojvodca, ktorý premenil ostrov Ortigia na pevnosť (a jeho forma vlády – tyrania), jeho syn Dionýzos, švagor Dión (jeho nevypovedaná snaha zvrhnúť tyranovu vládu), ktorý sa neslávne pokúsil o reformu štátu podľa Platónových štátnických ideí. Tieto myšlienky autor uvádza na začiatku každej kapitoly. Harperova postava Platóna, ktorá mimochodom v knihe nie je takto explicitne pomenovaná (o tom, že ide o Platóna sa dá usudzovať iba z okolností zhruba od štvrtiny knihy), sa pohybuje kdesi uprostred týchto udalostí. Tento príbeh je však fikcia, ktorá si znova vyberá biele miesto v Platónovom živote. Jeho cesta do Talianska, o ktorej sa zachoval iba jediný biografický text (hovorí v ňom aj o svojej skúsenosti s vládou Dionýza a Dióna), je vraj kľúčom k pochopeniu jeho diela. Ale nie je mojím cieľom púšťať sa do Platónových filozofických spisov (či skôr dialógov).
Vrátim sa však k samotnému príbehu. Jeden zo Sokratových žiakov sa na podnet priateľa Agathona púšťa na cestu do Talianska, pretože podľa listu, ktorý mu poslal, našiel čosi, čo nemôže zveriť hocikomu. Pre Platóna (lebo tak je identifikovaný hlavný hrdina) sa plavba po mori nerovná príjemnej ceste z dvoch dôvodov: podvedome sa obáva vody, lebo trpí nočnou morou, že sa topí; spokojný nie je ani so spoločnosťou, ktorú mu robí sofista Eufemos. A s tým sa vo svojich názoroch nezhodne (najmä ohľadom vnímania cnosti). Hoci sa zdá, že nakoniec plavba dopadne dobre, jeho nočná mora sa nakoniec zhmotní. Stroskotanie ich privedie k vstúpencom Pytagora, ktorí strážia akúsi pravdu.
Už úvod príbehu napovedá, že historická linka príbehu (a nakoniec nielen tá) bude najmä filozofická. Táto časť je plná filozofujúcich dialógov. Niekedy nie je jednoduché sledovať všetky spojitosti v prípade, že čitateľ nie je aspoň sčasti (alebo aspoň vzdialene) oboznámený so spomínaným filozofickým pozadím. Možno v tejto chvíli tí, ktorých filozofické myslenie nie veľmi zaujíma, knihu odložia, alebo sa sústredia iba na fiktívny príbeh, ktorý autor ponúka. No jeho čítanie možno práve kvôli tej filozofujúcej linke nebude celkom „vzdušné“.
Autorovu obligátnu súčasnú linku, ktorá sa nejako prepojí s tou historickou, predstavuje príbeh hudobníka Jonaha, ktorý po koncerte v Berlíne nasleduje svoju manželku Lily do Talianska. Lily je tu súčasťou archeologického tímu a má osobitý záujem o zlatú doštičku popísanú drobným písmom. Čo je na nej také zaujímavé, že si ju Lily prepisuje? Napriek všetkej snahe sa však Jonah ani po dlhej ceste s manželkou nestretne. Zdá sa, že sa míňajú, až Jonaha nakoniec zastihne správa, že Lily musela nečakane odísť za matkou do Londýna, lebo ochorela. Jonahovi sa celá situácia nepáči. Prečo mu Lily nezavolala? Prečo sa okolo hotela ponevierajú zvláštni ľudia a prečo sa jej kolegovia tvária tak čudne? Je to len výraz jeho únavy a sklamania, alebo sa skutočne čosi deje? Navyše čudne prichádza aj o mobilný telefón, a tak jedinou možnosťou ako sa spojiť s Lily, je vydať sa za ňou do Londýna.
Rovnako ako Jonah ani Platón sa s priateľom Agathonom nestretne. Zisťuje, že odišiel, ale okolnosti jeho odchodu sú podivné. Platónovi sa nezdá, že by Agathon dokázal vykradnúť hrobku, hoci má prchkú povahu. Čo vlastne sledoval a kam smerujú jeho kroky? Platónovi neostáva veľa možností, iba ísť za ním. Bez prostriedkov musí prijať pomoc od Eufema ako splátku za záchranu života počas potopenia lode. Smeruje k svojmu nevlastnému bratovi, u ktorého stretáva ženu menom Diotima. O Agathovi síce nič nezistil, ale prečo má táto žena jeho plášť? Čo v nej spôsobuje, že má na ľudí okolo seba taký zvláštny vplyv? Odkiaľ má svoju múdrosť a prečo sa pokúša Platóna nasmerovať na ďalšiu cestu? Aký bol jej vzťah k Agathonovi? Po akom vedení Agathon pátral? Aké dielo od pytagorejca Timaiosa chcel kúpiť a kde naň chcel vziať peniaze?
Jonah sa s Lily nestretne ani v Londýne a dúfa, že sa ocitol uprostred nejakého nedorozumenia. Ale... Lily zmizla a on netuší, čo sa stalo, ani čo si o tom myslieť. Cíti len, že niečo je zle, a tak sa pokúša zistiť, čo sa s Lily stalo. Jonahove rozmýšľanie o manželke prestupujú spomienky na to, ako sa stretli, na jeho poznávanie ľudí, ktorí Lily obklopovali, a ktorí zasahujú aj do jej a do Jonahovej prítomnosti. Prečo ho všetci presviedčajú o tom, že ho Lily opustila? A prečo je jediný, kto tomu odmieta veriť? Prečo jej zmiznutie zrazu všetci spájajú so stratou vzácnej doštičky, ktorá sa našla pri vykopávkach? Je iba náhoda, že nadáciu, ktorá financovala archeologický výskum, podporuje grécky boháč Marussis, ktorého jachtu Jonah videl v ten večer, keď Lily zmizla? Prečo sa tím zbavil reštaurátorky z Kanady? A prečo Jonah ani len netušil, že vedúcim projektu je Adam Shaw, Lilin blízky kamarát z tímu, uprostred ktorého ju kedysi Jonah stretol? Vynára sa veľa otázok a nejasností. Prečo sa zrazu zdá, že Lily sa správala tak, ako ju Jonah nepozná? Mohla by byť súčasťou spiknutia priateľov zo školy, ktorí sa rozhodli odcudziť vzácny artefakt? Jonahovo pátranie začína pri liste, ktorý Lily poslala sestre. Tu nachádza odpis zo zlatej pohrebnej doštičky, s ktorou sa kedysi nechávali pochovávať starovekí ľudia a ktorá má ukazovať cestu do podsvetia. Prečo je tá, ktorá zmizla, iná?
Platón putuje v snahe nájsť Agathona a jeho putovanie ho vedie do blízkosti vojnovej línie a do blízkosti Etny, opradenej toľkými mýtami. Tu sa dostáva do zajatia a zbaviť sa ho môže iba jediným spôsobom – že prijme ponuku tyrana Dionýza a stane sa učiteľom jeho syna.
Jonah nevie, ako sa s vecami vyrovnať, a tak skončí pri alkohole, ale stačí jediný telefonát a všetko sa mení. Jonah mieri do Atén za ženou, ktorá tvrdí, že vie, kto sa zmocnil jeho manželky, napriek tomu, že Aténami zmietajú nepokoje. Kto je Ren, ktorá Jonaha presviedča, že v Lilinom zmiznutí má prsty grécky boháč Marussis? Čo si má myslieť o existencii akéhosi Orfeovho kultu, ktorý má záujem o získanie nesmrteľnosti? Je skutočne orfická doštička kľúčom k jeho získaniu? Naozaj práve tá, o ktorú majú všetci záujem, ukazuje naopak cestu z podsvetia? Pokúša sa Marussis stať bohom? V Aténach sa Jonah stretáva aj s Adamom a v pozadí – aj prostredníctvom Jonahových spomienok – sa objavuje zvláštny vzťahový trojuholník: Lily, Jonah, Adam. Akú úlohu v tom všetko hrá práve Adam? Pre Jonaha je stále najdôležitejšie nájsť Lily.
Agathon je mŕtvy. Má ho na svedomí Dionýzos? Prečo musel zomrieť? Akú úlohu hrá vo všetkom Dion, jeho švagor a aký je jeho vzťah k Diotime. Môže mu Platón dôverovať? V novej pozícii sa necíti dobre a vie, že zo svojho žiaka veľa nevykreše. Mladý Dionýzos je totiž výrazne vzdialený ideálnemu žiakovi. Platónova pozícia však pritiahne Eufemovu pozornosť a pozornosť iných, ktorí ho oslovia, aby na seba prevzal úlohu zbaviť sa tyrana prostredníctvom syna. Tu kdesi sa ozrejmuje Eufemova nevôľa z toho, že Platón prevzal jeho učiteľské povinnosti. Platón čosi také vnútorne odmieta a uvedomuje si, že svojím postojom dáva za pravdu Eufomovi, s ktorým sa dostal do slovného sporu už skôr. Práve preto, že hoci o pravde a cnostiach filozofuje, nikdy nie je v centre diania a nekoná, ale drží sa ďaleko od miest, kde sa o veciach rozhoduje. Platónova cesta je prepletená spomienkami na Sokrata a tie sa zhmotňujú v záverečných kapitolách. Navyše ho často ovplyvňuje zvláštny vzťah k Diotime. Eufemos vezme vec do vlastných rúk, alebo všetkých chráni, ale Dionýzos spiknutie odhalí a Eufemos zomiera.
V paralelnom príbehu je analogickou postavou k Diotime práve Ren. Aj ona je obostretá akýmsi tajomstvom, vyjadruje sa v hádankách a jej motívy sú nejasné. Aj Jonahovo hľadanie, podobne ako u Platóna, je blúdením a pokusom vyznať sa v tom, čo sa okolo neho deje. Udalosti stále viac ukazujú na to, že Adam ho zradil a jediná možnosť, ako nájsť odpovede, je ísť za Marussisom. Ten síce prizná, že Lily uniesol jeho syn, ale hovorí v hádankách. Je nutné vrátiť sa na začiatok – k vykopávkam. Lily môže zachrániť len to, čo všetci hľadajú – malá zlatá doštička.
Zatiaľ čo Jonah hľadá doštičku, Platón sa vkráda do Aténinho chrámu, aby našiel zvitok, ktorý chcel získať Agathon. A jeho odhalenie je preňho sklamaním. Pred odhalením a obvinením z účasti na spiknutí ho zachráni Dion. Lov v lese ešte poskytne možnosť zopakovať útok na Dionýza, či skôr jeho syna, a Platón vnútorne bojuje s morálnou dilemou. Je možné, aby morálny človek spáchal zlo v mene vyššieho dobra? Je čas, aby Platón konal a neostal len v rovine slov, ako ho často Eufemos obviňoval? Je ochotný a schopný vykonať čosi také? Príležitosť však nevyužije, zlyhá. Tu sa ukáže aj pravý záujem Diotimy, ale aj to, že Platón je v celej hre iba pešiakom. Pri svojom úteku sa dostáva na úpätie Etny. Na miesto, na ktoré odkazovala zlatá doštička a ktorú pravdepodobne hľadal aj Agathon. Platón nakoniec neuteká do bezpečia, ale do náruče neznáma, v ktorom by mohol nájsť pravdu. Je toto miesto vyvolávajúce pocit temného nebezpečenstva skutočne miestom, kde nájde všetky odpovede?
Práve na miesto starého chrámu na úpätí Etny, kam sa Platón odvážil vstúpiť, smeruje aj Jonah. Nie z vlastnej vôle, ale vďaka Marussisovi, aby sa pokúsil zachrániť Lily. Práve ju poslali ako pokusného králika na miesto, kde sa zbiehajú mýty. Otázka znie, či to všetko stojí za to a či to, čo nájde, nebude mať preňho zničujúce následky. Ostáva mu totiž iba to jediné, čo ho viedlo doteraz – viera, že Lily predsa len žije.
Jonahov a Platónov vstup do hory je snový, metaforický. Dovolím si povedať, že pri mnohých obrazoch čitateľ len sťažka pochopí, čo nimi chcel autor povedať. Metaforický svet sa popisuje, ale obrazy sa nevysvetľujú. Strieda sa to, čo vidí Jonah a to, čo vidí Platón. A pokračuje aj filozofická debata medzi Platónom a Sokratom. Nie je prekvapivé, že práve na tomto mieste sa obaja stretávajú práve s tými, kvôli ktorým sem prišli. Jonah sa síce vráti a nájde aj Lily, ale ani on, ani ona už nie sú takí, akí boli. A rovnaký už nie je ani Platón.
Onen svet na rozhraní reality sa podľa môjho názoru v príbehu prejavuje zvláštne a svoju najvýraznejšiu podobu nájde v závere príbehu. Otázka však je, do akej miery je čitateľ takú podobu ochotný prijať a najmä, ako sa v nej bude orientovať. Ak niekto očakáva zásahy bohov, nadprirodzena, démonov či spomínaných duší mŕtvych, asi bude sklamaný. Všetko to sa tu objavuje len v podobe mýtov, iba ak si niekto ako démona predstaví tyrana Dionýza a ak si s bohmi spojí najmä postavu Diotimy, ktorá sa často správa ako bytosť nedosiahnuteľná, poznajúca viac, než je ochotná odkryť, pôsobiaca na ľudí zvláštne a často pripodobňovaná k bohyni (azda Aténe). Text obsahuje aj veľa odkazov na grécku mytológiu – samozrejme okrem Orfea, ktorý sa vybral do podsvetia, lebo možnosť návratu z podsvetia je motívom, ktorý prechádza celou knihou. Ren vstupuje do príbehu s istou dávkou tajomna, ale jej vklad sa po stretnutí s Marussisom veľmi rýchlo vytratí. A zhasne aj aura, ktorá ju obklopuje. Náhle sedí zviazaná v stane a všetko jej kúzlo je preč.
Svet platónovských ideí (ktoré sú mimo skúsenostné), hľadanie bytia prostredníctvom večných a nemenných entít, na ktoré sa naša duša iba rozpamätáva. Náš svet ako len odraz ideálneho sveta, nesmrteľnosť duše, dobro ako najvyššia idea, ale aj spoločenské a politické otázky, pohľad na spravodlivého človeka, ktorého duša má mať tri základné cnosti – múdrosť, statočnosť, umiernenosť – a z toho sa odvíjajúca predstava členenia spoločnosti... Platónovská hlboká podzemná jaskyňa s väzňami pevne pripútaní reťazami, ktorí vidia iba tiene na náprotivnej dolnej stene z vnútra tohto žalára, vrhané predmetmi, ktoré sú nosené vzadu za väzňami, pred plápolajúcim ohňom na strmom chodníku pred vchodom do jaskyne – obraz, ktorým celá kniha začína aj končí... Pre mňa to nebol svet, ani príbeh, ktorý by ma až tak upútal.
Konečné vyznenie je pre mňa rozpačité. Hľadanie pravdy, ktoré je v pozadí Platónovej cesty, môže skutočne nadchnúť nadšencov filozofie (a možno nie), alebo tých, ktorí majú radi hĺbanie. Čitateľ sa nakoniec aj tak nedozvie, čo vlastne Agathon našiel a či sa naozaj zaplietol do spiknutia proti Dionýzovi. Môj záverečný pocit je, že aj tento môj ohlas je možno vlastne len metafora (alebo tieň), ktorá nevystihuje podstatu... Dávam polovičné hodnotenie, lebo aj môj pozitívny pocit z knihy fungoval tak na polovicu.
-sa
a 1/2
