Posledná vražda na konci sveta
Posledná vražda na konci sveta Stuart Turton
Celý svet zahalila hustá hmla, ktorá zabila všetko živé. Nedotknutý ostal jediný ostrov. V jeho prekvitajúcej prírode žije stodvadsaťdva ľudí v dokonalej harmónii, ktorú strážia traja vedci. Obyvatelia sa živia rybolovom, obrábajú pôdu a rešpektujú zákaz nočného vychádzania. Pokiaľ majú nejaké pochybnosti, môžu sa obrátiť na Abi, ktorej hlas sa im ozýva v mysliach. Ich idylický život sa náhle skončí, keď je jeden z vedcov brutálne zavraždený.
Jeho smrť spôsobí kolaps bezpečnostného systému okolo ostrova, ktorý nedovoľoval hmle naň preniknúť. Obyvatelia majú stosedem hodín na to, aby vyriešili vraždu, inak hmla pohltí ostrov a ľudstvo nadobro zanikne. Lenže bezpečnostný systém vymazal všetkým spomienky na udalosti z predchádzajúcej noci. Niekto na ostrove je vrah, a ani o tom nevie. (Slovenský spisovateľ, 2025)
£ £ £ £ £ £ £ £ £ £ £ £ £
Dej tohto Turtonovho príbehu sa odohráva v priestore ostrova, ktorý ohraničuje v anotácii spomínaná smrtiaca hmla, ktorá vyhladila na svete všetko živé. Jedinou nádejou na prežitie sa stáva ostrov, na ktorom prežíva stodvadsať dva ľudí pod vedením troch starešinov – vedcov, ktorí jediní prežili apokalypsu, práve preto, že pracovali v bunkri pod ostrovom v laboratóriách, kde sa venovali výskumu – najstaršia je Niema, vedúca celého projektu, jej syn Hefaistos a Thea, ktorá má na starosti skôr technickú stránku. Práve to im pridáva na poste tých, ktorí sa považujú za vodcov, a tých, ktorí predávajú malej komunite skúsenosti ako prežiť.
Niema dedinu vedie a v ostrovnom majáku má svoje laboratórium, Hefaistos žije samotársky mimo dediny (Nieme pomáha skôr silou) a Thea vedie skupinu učňov, do ktorej sa pravidelne hlásia obyvatelia dediny, ktorí sú podrobovaní ťažkým skúškam. Keď cez ne prejdú, stávajú sa členmi tímu, ktorý preskúmava ostrov a pokúša sa spojazdniť opustenú techniku zo starého sveta. Celú komunitu prestupuje externé kolektívne vedomie Abi, usídlené v mysliac všetkých obyvateľov ostrova (tak trochu mi to pripomenulo koncept Nimbusa zo série Žatva smrti od N. Shustermana a nakoniec sa ukázalo, že to má isté znaky spoločné aj so stromom života v Avatarovi).
V malej komunite vládnu pravidlá, na zmysel ktorých je lepšie sa nepýtať, napr. zákaz nočného vychádzania alebo skutočnosť, že každý, kto dosiahne vek šesťdesiat rokov, umiera a nahradí ho osemročné dieťa, ktoré je ďalej vychovávané v kruhu dediny. Primárnym princípom života v dedine sa tak stáva priloženie ruky k prácam, ktoré slúžia na prospech všetkých ostatných. V dedine sa však objavuje osoba, ktorá vystupuje z radu – Emory. Tá viní Theu zo smrti svojho manžela (zomrel pri jednej z výprav) a nie je nadšená, že do skupiny nových učňov sa k nej prihlásila jej dcéra Clara. Ďalším vyčnievajúcim z radu je vyhnanec Adil, ktorý sa raz pokúsil zabiť Niemu a za to ho z dediny vyhostili. Už tieto dve postavy napovedajú, že idylický život v malej komunite na ostrove má svoje trhliny.
Emory si píše zoznam otázok, na ktoré nedostala odpoveď (napr. odkiaľ sa berú deti, ktoré nahrádzajú tých, čo zomreli; ako je možné, že sú ľudia ráno po prebudení špinaví a doráňaní). Jej otázky sú nepríjemné, Niema sa im vyhýba a u dedinčanov vyvoláva nevôľu, vrátane jej otca Setha. Keď začuje rozhovor o tajomnom experimente a možnej vražde, veci sa dajú do pohybu. Niema má v pláne povedať všetkým o ostrove pravdu, ale na druhý deň ráno je mŕtva. Ak doteraz autor sledoval viaceré samostatné línie – Niema, Thea a jej učni – najmä Clara, Seth, Adil, po Nieminej smrti sa tieto línie pretnú. Okrem Niemy sú mŕtvi ďalší dedinčania, niekto sa pokúsil Nieminu smrť zamaskovať požiarom a zmizla aj Clarina kamarátka Hui. Navyše sa zdá, že hmla, ktorá obklopovala ostrov, sa pohla. A nikto si nepamätá, čo sa za posledných dvanásť hodín udialo.
Emory je zrazu oficiálne poverená Theou a Hefaistom, aby vysvetlila Niemino úmrtie a len ak odhalí vraha, Abi obnoví bezpečnostnú bariéru okolo ostrova. Odpočítavanie sa však už začalo. Jej úlohou sa tak stáva usporiadať stratený sled udalostí a zistiť, kto vraždil, pretože potenciálnych páchateľov je viac a medzi nimi sú aj zvyšní dvaja starešinovia. Počas pátrania Emory pomáha dcéra Clara a spoločne naďabia na viacero nezrovnalostí. Ukazuje sa, že ktosi marí jej vyšetrovanie, klame a pokúša sa zahladiť stopy. Emory postupne odhaľuje pravdu o ľuďoch na ostrove, o Nieminých experimentoch, o smrti svojho manžela, bunkri ukrytom pod ostrovom aj kupole pri kráteri, ale aj o možných motívoch Nieminej vraždy, najmä zo strany jej vedeckých spolupracovníkov.
Vzťah vedúci vedci a dedinčania sa postupne mení. Dedinčania odhaľujú, že sú pre vedcov len experimentom, prostriedkom, ako zabezpečiť prežitie na ostrove a že ich do istej miery ovplyvňuje na jednej strane tak trochu dehonestujúci postoj voči dedinčanom, ale aj snaha nestratiť nad nimi kontrolu. Dedina je pre nich stroj a každý život je jedným ozubeným kolieskom v dobre fungujúcom stroji, ktoré sa dá nahradiť. Okrem vyšetrovania a odhaľovania pravdy sa u dedinčanov prebúdzajú aj nové emócie, napr. zlosť. Aj pravda o Abi je prekvapivá – nie je to tak celkom láskavá entita, ale len prostriedok na udržanie a zabezpečenie prežitia. Ale pre koho?
Autor tu pracuje so svojím už osvedčeným konceptom experimentu, no tento raz ho zasadil do postapokalyptického priestoru. Do postavy Niemy vložil snahu po utópii – vytvoriť ľudstvo s čestných a morálnym charakterom a položiť tak základy dokonalej spoločnosti. Vo svojej podstate tak vytvoril vedkyňu, ktorá svoje experimenty zaobaľuje do pozlátka, ale vlastne trpí aroganciou génia.
Dej nie je nijako rýchly. Čitateľ sleduje postavy – najmä Emory a všetkých, ktorí sú potenciálne zapletení do Nieminej vraždy – a ich presuny po ostrove, pričom odhaľovanie stôp je postavené skôr na detailoch. Je to taká piplavá detektívna práca, ktorá nemusí vyhovovať každému čitateľovi. Autor prostredníctvom postáv vyslovuje mnoho myšlienok, ktoré slúžia ako podnety na zamyslenie najmä vo vzťahu k morálnosti ľudstva a smeruje k otázke, či si vôbec ľudstvo zaslúži druhú šancu a za akých podmienok.
Osobitnou časťou je rozmer sci-fi. Nijako síce nepretŕča, ale je vidieť, že autor tieto prvky využil účelovo, lebo mu pomohli vyplniť diery v deji aj vo vysvetlení fungovania vytvoreného postapokalyptického minisveta. Priznám sa, že hoci mi samotná detektívna línia pri čítaní bežala bez závažnejších ruptúr, sci-fi kulisy už neboli mojou šálkou kávy. Okrem samotnej hmly, ktorej existenciu okolo ostrova aj jej hrozbu, som v deji prijala, už ťažšie sa mi zžívalo s experimentálne geneticky upraveným druhom, ktorého podstatou bolo eliminovať všetky sklony k násiliu pri ľudskom druhu, čoho výsledkom boli v zásade slniečkovské vlastnosti, vedomie, že dôležité je kolektívne dobro.
Obávam sa, že v mojej osobnej čitateľskej skúsenosti tento autorov príbeh len máličko prekonal ťahavý dej Diabla a temných vôd, ale na Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej nedosiahol. Pevne verím, že avizovaný nasledujúci triler zo súčasnosti bude o čosi lepší.
-sa
a 3/4
