Nalezenec
Nalezenec Stacey Hallsová
Londýn, rok 1754. Šest let poté, co Bess Brightová ponechala svou novorozenou dceru v londýnské nemocnici Foundling Hospital se pro ni vrací, v obavách, zda děvčátko během této doby nezemřelo, jako se to stalo už tolika odloženým dětem. V nemocnici se ale dozvídá, že si holčičku už někdo vyzvedl. Kdo to byl a proč to udělal? Bess se rozhodne po své dcerce pátrat a toto rozhodnutí navždy změní její život. (Beta-Dobrovský, 2021)
<=> <=> <=> <=> <=> <=> <=>
Len osemnásťročná Bess Brightová je po pôrode hneď nútená vzdať sa svojej dcéry Clary. Učiní tak na dobročinnom plese nemocnice Foundling Hospital, na ktorom si šľachta vyberá v lotérii dieťa, ktoré bude vychovávané mimo Londýna a po čase sa sem vráti, aby mu našli dobré zamestnanie (dievčatám ako slúžkam a chlapcom na mori). Matky majú možnosť po rokoch si dieťa vyzdvihnúť, no musia zaplatiť poplatok za výdavky, ktoré na dieťa nemocnica vynaložila. Pouličná predavačka kreviet Bess vie, že po tom, čo odovzdá malý uzlík so sotva narodenou dcérou do rúk neznámym ľuďom, jej život už nikdy nebude ako predtým. Mohla by síce na svoju prvorodenú zabudnúť, ale ona sa myšlienky na ňu nevzdáva a sníva o tom, že si ju raz z Foundling Hospital odvedie domov.
Bess žije s otcom Abem a bratom Nedom v dvoch izbách v Black and White Court. S otcom sa lopotí od rána do mrku na trhu s krevetami, z brata Neda sa stal opilec a hazardný hráč, ktorý žije na ich úkor. Jedinú útechu Bess poskytuje černošská priateľka Keziah. Na jej postave autorka ukazuje život černošskej rodiny v georgiánskom Londýne. Po šiestich rokoch je Bess znova pripravená stať sa matkou a po tom, čo si našetrila peniaze, si chce konečne ísť pre Claru. Na jej prekvapenie sa však vo Foundling dozvie, že Bess Brightová si svoju dcéru už vyzdvihla a že tak urobila hneď na druhý deň potom, čo ju odovzdala.
Otrasená Bess nerozumie, kto by si vydávajúc za ňu vyzdvihol jej dievčatko. Odkiaľ poznal jej meno a adresu a najmä odkiaľ vedel, akú upomienku ako poznávacie znamenie Clare zanechala? Jej otec – bohatý kupec – zomrel a aj ten o Bess vedel len žalostne málo. Bess bojuje s myšlienkou na to, že by sa mala dcéry vzdať, uspokojiť sa s tým, že žije v dobrej rodine, má strechu nad hlavou a všetko, čo jej Bess nemôže poskytnúť. Mala by si založiť novú rodinu. Ale ona na Claru nedokáže prestať myslieť. Tak sa do nemocnice vracia a tu naďabí na doktora Elliota Meada, ktorý sa rozhodne kauzu prešetriť. A práve vďaka nemu sa stretne s pani Alexandrou Callardovou a jej dcérou Charlottou.
V tomto momente sa kniha začína vetviť a čitateľ zisťuje, že štyri časti, na ktoré je príbeh rozdelený, ponúka dva odlišné pohľady dvoch žien – Bess a Alexandry. Nie je zložité uvedomiť si, že Charlotta je Bessino stratené dieťa. Autorka však vďaka pohľadu druhej ženy vysvetľuje, ako sa život Clary spojil s tým Alexandriným. Okrem toho, že Alexandra žije v celkom odlišnom svete ako skutočná Charlottina matka, jej existenciu ovplyvnila trauma z detstva. To je dôvod, prečo žije utiahnuto len s dvoma slúžkami, takmer nevychádza z domu, fixuje sa na minulosť (zosnulých rodičov), trpí úzkosťou a jediným svetlým bodom v jej živote sa zdal Daniel Callard, no nebolo to tak nadlho.
Je to práve doktor Mead (vyhľadávaný starý mládenec, ktorý sa na ľútosť nejednej londýnskej matky neponáhľa ženiť), kto sa Alexandru snaží presvedčiť, že by jej dcéra mala mať vychovávateľku a je to práve on, kto do jej domu privedie Elizu Smithovú. Alexandru predstava rozšírenia jej štvorčlennej domácnosti láka i desí zároveň, no nakoniec s ohľadom na priateľstvo s Meadom novú vychovávateľku prijme. Tá sa však bude musieť prispôsobiť zvláštnym a pevným pravidlám v dome. Rýchlosť, s akou Eliza všetky podmienky prijme, nie je pre čitateľa prekvapením, pretože preňho nie je prekvapujúca jej pravá totožnosť. Ostáva už len sledovať, ako si Alexandra postupne uvedomuje, že Elizim príchod „posunul kolieska v domácnosti“ a „odklonil ich z ich osnovy“.
Medzi Charlottou a Elizou sa rodí puto, ktorý Alexandra z diaľky sleduje a uvedomuje si, aké je to diametrálne odlišné od jej vzťahu k dcére. Protiklad všetkého, čo Eliza robí a pokúša sa aspoň nachvíľu Charlottu dostať z domu, vyvoláva otázku, čím je dom, v ktorom žije Charlotta so svojou matkou. Je to čosi iné ako väzenie? Navyše „so spiacim drakom“ (Alexandrine fóbie, postraumatický stres vyvolávajúci záchvaty paniky) pod strechou? V Bess od začiatku žije plán, ktorý nadobúda reálne kontúry vďaka dobre sa vyvíjajúcemu vzťahu k Charlotte aj zlyhaniam jej matky. V tomto pláne jej pomôže najmä svetlonos Lyle Kozak. Tým, že si svoju dcéru vezme späť, ešte nevyhrala. Bess bude musieť čeliť dôsledkom, ale aj chytačovi zlodejov. A navyše jej do života vstúpi nevypočítateľná hrozba v podobe brata Neda. Po tomto čine už nič nebude ako predtým. Alexandra i Bess si vďaka tomu „prejdú niečím zásadným“ a prekročia „na druhú stranu“. Záver ponúka zmierenie i nový životný začiatok.
Autorka v tejto knihe ponúka protiklad bohatstva a chudoby v georgiánskom Londýne na pozadí života dvoch silných žien. Bess je húževnatá a napriek svojmu osudu životaschopná. Alexandra prechádza postraumatickým stresom a svetlom v jej živote ostáva len sestra Ambrosia, trochu rozmaznaná a márnotratná osôbka, ktorá však prekypuje láskou k Alexandre. Alexandrina i Bessina láska k Danielovi Callardovi nakoniec nepriniesla nič radostné, no zanechala im jedno veľké spojenie v podobe malého dievčatka. V oboch striedajúcich sa pohľadoch v príbehu autorka ponecháva na čitateľa rozhodnutie, ktorý pohľad je správny či sympatickejší. Dilemu oboch žien ani ich rozhodnutia či snahu nesúdi, neponúka jasnú odpoveď na otázku, ktorá z nich má väčšie právo a kde v tomto „spore“ stojí Charlotta/Clara a jej dobro. Pre mňa ako čitateľa bola zložité rozhodnúť sa, ktorá z oboch ženských postáv je mi sympatickejšia. Spočiatku sa možno práve Alexandra zdá podivná, no keď čitateľ pochopí, prečo sa správa, ako sa správa, musí jej len držať palce. Popri nosnej téme sa na pozadí v knihe v osude oboch žien objavuje aj romantická linka.
Príbeh sa vďaka autorkinmu štýlu číta veľmi dobre. Striedanie dvoch pohľadov je osviežujúce. Hodnotenie znižujem kvôli trochu sladkému koncu a s ohľadom na dobu aj menej reálnemu, ale nič z toho neznižuje dobrý pocit z tejto knihy. Vyzdvihujem aj opis dobových reálií a naznačenie sociálnych problémov danej doby (život v chudobných štvrtiach Londýna – opilstvo, podmienky bývania, postavenie černošského obyvateľstva) a aj ich konečné vyznenie, ktoré práve vďaka autorkinmu štýlu má síce svoju váhu, no nepôsobí priveľmi ťaživo.
-sa
_____________________________________
