Tajemství růžového pokoje
Tajemství růžového pokoje Pauline Petersová
Pokračování románu Rubínový pokoj.
Londýn, 1907.
K nelibosti své vlivné šlechtické rodiny vede Victoria velmi specifický život. Plánuje si budoucnost s Jeremym Ryderem, žurnalistou, který jí není přiměřený stavem. Když mladý muž unikne jen o vlásek atentátu, musí se skrývat. Victoria musí kvůli svému bezpečí opustit Anglii. Na cestě do Koblenze se setká s mladým ruským lékařem Lewem, který ošetřil Jeremyho po atentátu. Netuší, že Lewa brzy znovu potká a ocitne se právě v Koblenzi v ohnisku nebezpečného komplotu, který začal v Londýně… (Knižní klub, 2018)
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Victoria Bredonová si po posledných udalostiach polepšila. Vďaka dobrému predaju knihy pre domácnosť Mrs. Ellinghamovej (pseudonym jej komorníka Hopkinsa) má dokonca v byte teplú vodu. Vzťah k Jeremy Ryderovi by mal dospieť do ďalšieho bodu (zasnúbenie), no Victoria sa mu akosi vyhýba, čo je predpokladám, výraz autorkinej snahy zachovať ju ako typ nezávislej hrdinky.
V úvode knihy sa Victoria stáva špiónkou (čo je slovo, ktoré sa tiahne celou knihou) v sídle lorda Melburyho, kde sa snaží získať fotografie miesta pre potreby protestu ženských aktivistiek za volebné práva žien. Aj tu teda pokračuje motív jej sympatizovania so sufražetkami a snahami o svojprávnosť pre ženskú časť spoločnosti. Pri svojom prieskume nechtiac naďabí na miesto, kde by byť nemala a stane sa svedkom nečakaného stretnutia lorda Melburyho s ďalšími dvoma mužmi. Ich spoločenská nesúrodosť je taká prekvapivá, že toto stretnutie Victoria odfotí. Roztočí tým kolotoč, o ktorom by sa jej nikdy ani nesnívalo. Čo má spoločné lord Melbury s nemeckým šľachticom a istým robotníkom? Jej zvedavosť pošteklí aj Hopkinsove kriminalistické sklony, a tak sa dôvody toho podivného spojenia rozhodne overiť.
Keď Victoria dostane list od priateľky z internátu Rosalyn z Langensteinu, s ktorou sa dlho nevidela, so žiadosťou o pomoc v dôležitej záležitosti, ktorá aktuálne žije v Porýní, sprvu tomu dramatickému odkazu nevenuje pozornosť. Ale nasledujúce udalosti ju privedú práve k nej. Jedným z dôvodov je aj to, že stále hľadá svoj vzťah k zosnulej matke. Vo svetle predchádzajúcich udalostí sa zmieruje s tým, že ju neopustila, ako si doteraz myslela. Rozhodne sa dokonca privoliť na výstavu jej obrazov. Lenže medzi nimi sa objaví taký, ktorý nemaľovala. Je to práve obrázok z Porýnia, ktorý ju prinúti vydať sa do Nemecka. Náhodne totiž objaví aj milostný list od istého Jakoba a začne matku podozrievať z toho, že prežila románik. Dokonca dospeje k otázke, či onen Jakob nie je jej skutočným otcom. Hrad z obrazu je neďaleko miesta, kde žije Rosalyn, a tak sa vydáva pátrať po maliarovi s iniciálami JC.
V príbehu sa okrem známych objavujú aj nové postavy – Jeminah Kerryová vstupujúca do radov sufražetiek, pomáhajúca Victorii a Hopkinsovi pátrať po identite robotníka, ktorý sa stretol s lordom Melburym; stará priateľka Victoriinej matky Leah Wagnerová. Motív so samotnou Leah síce zapadá do Victoriinho pátrania, ale slúži skôr na vykreslenie koloritu krajiny, v ktorej sa Victoria ocitla. Lewa Prokowkého využíva autorka zase na to, aby sa vyslovila k dobovým represáliám voči židom v Rusku.
Do Nemecka by Victoriu mohol sprevádzať Jeremy Ryder, ale veci sa skomplikujú. To, že ešte nie sú zasnúbení, je tá najmenšia starosť. Ktosi totiž na výstave obrazov Victoriinej matky strieľa a zasiahne Jeremyho. Hoci oficiálne vyhlásenie znie, že išlo o atentát na členov kráľovskej rodiny, Jeremy je presvedčený o tom, že guľka mala skutočne patriť jemu. Našťastie je nablízku lekár. Lew Prokowski vstupuje do Victoriinho sveta akoby náhodou. Jeremy je na stope ruským anarchistom, a tak je nútený na nejaký čas zmiznúť. Najmä aby neohrozoval Victoriu. S jej odchodom do Nemecka sa obaja uspokoja ako s dobrým opatrením. Victoria síce má o Jeremyho starosti, no nachádza si dobrý dôvod na rozptýlenie. Na plánovanej ceste dokonca náhodne znova stretáva lekára Prokowského. Jeremy medzitým sleduje vlastné stopy a hľadá zradcu, a tie stopy vedú k istému Waltherovi Jeffreysovi, mužovi z Victoriinej fotografie u Melburyho.
Victoriina návšteva nezačína najlepšie. Na jej veľké prekvapenie je dobrým známym Rosalynho manžela jej strýko z matkinej strany. A ten príde na večeru nielen so svojou manželkou, ale aj s matkou, a tak sa Victoria po dlhých rokoch stretáva so svojou starou mamou. Ich vzťah nie je srdečný. Victoria na ňu z detstva nemá dobré spomienky, medzi nimi sa teda nedá očakávať nič iné ako napätie. Kňažná je strohá, odťažitá, nepríjemná a tvrdá žena a Victoria neverí, že by sa ich vzťah niekedy mohol zlepšiť.
Keď Rosalyn vysloví svoju žiadosť, kvôli ktorej Victoriu pozvala, jej pátranie sa razom rozdelí na dva smery. Jedným je hľadanie maliara s iniciálami JC, druhým hľadanie odpovede na otázku, čo sa stalo s mužom, s ktorým Rosalyn prežila krátky románik. Na Victoriino prekvapenie je to lord Fisher. Fisher zmizol a napriek istému skepticizmu sa ukáže, že Rosalynine obavy sú opodstatnené. Okolnosti privedú Victoriu pod jednu strechu so strýkom a starou matkou. Vďaka tomu a rozhovormi so služobníctvom si môže poskladať obrázok o matkinom detstve. A hoci jej pátranie po maliarovi Jakobovi dlho neprináša výsledky, na najväčší objav narazí práve u starej matky. Prečo ukrýva portrét od toho istého umelca, hoci tvrdí, že o ňom nikdy nepočula?
Aj Hopkins pátra. Keď nájdu Jeffreysa mŕtveho v Temži, zdá sa, že aj on je na stope anarchistom, ktorí boli zapletení do atentátu na výstave. Hopkins dohliada na Victoriinu žiadosť na Jeminah Kerryovú, vďaka čomu sa sám stane terčom útoku. Našťastie je blízko Jeremy Ryder. Konfrontácia udalostí v Londýne a Nemecku ich utvrdí v tom, že napriek všetkej snahe je Victoria sama v nebezpečenstve. Našla totiž mŕtvolu lorda Fishera a je viac než podozrivé, že miestna polícia sa snaží jeho identitu ututlať. Navyše sa v jej blízkosti objaví lord Weldenfels – tretí muž z jej fotografie, a práve on prejavuje o Victoriu neželaný záujem. Jeremy sa za ňou teda vydáva v spoločnosti Hopkinsa v prestrojení za šľachtica s predsavzatím prinútiť Victoriu, aby sa vrátila do bezpečia. Čitateľovi je jasné, že to nebude také jednoduché. Nie je totiž z tých, čo sa len tak ľahko podvolia, navyše chce sama prísť veci na kĺb.
Opätovné stretnutie Victorie a Jeremyho dáva autorke priestor na posun v ich vzťahu. Romantických scén je tu ale poskromne a autorka sa pri nich príliš nezdržiava. Navyše vnáša medzi dvojicu konflikt, ktorý u Victorie zvýrazňuje jej afektívne sklony. Jej vnímanie udalostí ovplyvňuje aj vzťah k doktorovi Prokowskému. Pri tejto postave do poslednej štvrtiny knihy nie je jasné, o čo mu ide. Teda okrem toho, že voči Victorii zahorel sympatiami. No čitateľ aj tak tuší, že za jeho ústretovosťou čosi musí byť. Je jasné, že túto postavu autorka využila, aby vytvorila čosi ako trojuholník Victoria – Jeremy – Lew. Jeho odhalené prepojenie na anarchistov i na samotný atentát na Jeremyho pred galériou Victoria odmieta. V tomto prípade bola na mňa prehnane nedotklivá (najmä keď ho zrazu hádže do vreca so „všetkými mužmi“, dokonca vládou, ktorá chce diktovať ženám, ako majú viesť svoj život a ako sa majú správať), to dokonca vedie k jej úvahám o rozchode.
Všetky nitky okolo anarchistov sa zbiehajú do Emsu, kam sa chystá aj ruský cár s manželkou, a ukazuje sa, že do veci je zapletený aj Victoriin strýko. Odhadnúť smerovanie deja tak od tej chvíle nie je ťažké. Victoria odhalí aj tajomstvo obrazu, ktorý jeho matka schovávala, a milostného listu. Vedie to k nečakanej zmene jej vzťahu k starej matke. Posledné kapitoly sú dopovedaním udalostí po návrate do Londýna a samozrejme, dôjde aj na zásnuby s Jeremym.
Tento príbeh na mňa napriek všetkej snahe pôsobil rozvláčne. Pripúšťam, že tak mohla sčasti pôsobiť aj prvá kniha, ale vnímala som ju na pozadí čohosi nového, čo upútalo moju pozornosť. Môžem povedať, že som na správanie a reakcie postáv bola pripravená, napriek tomu som mala pocit, že miestami viac do popredia vystupovala Victoriina detinskosť. Iste, je možné, že to čitateľ v dobovom kontexte dokáže pochopiť. Ako zástankyňa ženských práv reagovala na mužské snahy trochu precitlivene, bohužiaľ, aj na tie Jeremyho. Nespornou výhodou tejto knihy je to, že sa dá čítať aj samostatne. Znalosť prvej časti nie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby čitateľ pochopil o čo ide a prenikol do vzťahov medzi postavami. Príjemne môže pôsobiť aj odhaľovanie ďalších charakterových vlastností Mr. Hopkinsa, jeho minulosti a zázemia, čo môže zvýšiť sympatie k tejto postave. V tejto časti sa objavuje veľa politiky. Autorka nezabúda ani na doslov – tento raz rozsiahly – aby vysvetlila, čo je a čo nie je v jej knihe fikcia. K sérii sa plánujem vrátiť. Tretiu časť si určite po vydaní v češtine prečítam, hoci som si druhú časť o pátraniach Victorie Bredonovej až tak neužila.
-sa
