Neposvěcená půda
Neposvěcená půda. Své vzpomínky sepsal Hugh de Singleton, lékař
Mel Starr
Thomase nemá nikdo rád. Když tedy naleznou jeho mrtvé tělo viset na nedalekém stromě, vypadá vše jasně - sebevražda. Ovšem Hugh a Kate zjistí, že vše by mohlo být jinak. Jejich pátrání však neháže pod nohy klacky pouze vrah, ale i předsudky lidí a církve, kteří odmítají připustit, že Thomasova smrt nebyla dobrovolná. A ten, kdo vzal sám sobě život jako Thomas, nemá na žádnou spravedlnost nárok. Čtvrtý díl populárních historických detektivek. (Brána, 2019)
₪ ₪ ₪ ₪ ₪ ₪ ₪
Tri mesiace potom, čo bamptonský bailiff vstúpil do manželstva s Kate, sa v okolí Bamptonu znova udeje čosi, čo si vyžaduje Hughov zástoj. Keď nájdu Thomasa od mostu obeseného, nikto nepochybuje o tom, že šlo o samovraždu. Ani porota, ktorá sa zhodne nad jednoznačnosťou tohto prípadu. Nad Thomasom nikto veľmi nesmúti. Bol problematický, v Bamptone zrejme nie je nikto, s kým sa nedostal do konfliktu. Svojho času dokonca napadol aj samotného Hugha neváhajúc sprevodiť ho zo sveta. Odradzujúce je aj miesto, kde Thomas skonal – v Cow Leys Corner nachádzajú (či nenachádzajú) svoj odpočinok práve takí, čo zomreli vlastnou rukou. Všetci veria, že toto miesto obchádzajú ich duchovia a nedajú pokoj všetkým, ktorí tade prechádzajú.
Ale ak je niekto, kto má v kompetencii pochybovať o tom, čo sa stalo, je to práve Hugh de Singleton. Bailiff lorda Gilberta Talbota si vypestoval podozrievavosť k iným i k tomu, čo hovorili živí i mŕtvi. A je na ňom ukázať, že ani Thomasova smrť nie je taká jednoznačná, ako sa javí. Thomasova manželka Maud žiada, aby Hugh zjednal nápravu a jej manžela pochovali náležite na cintoríne, do posvätenej pôdy. Zatiaľ je však jediná, kto neverí, že by spáchal samovraždu.
Hugh započne čosi, čo možno nazvať pátraním. Nemá to však ľahké. Aj keď by sám mal veriť, že spravodlivosť si zaslúžia všetci bez rozdielu, práve na Thomasovi sa jeho presvedčenie láme. Po jeho smrti si totiž všetci vydýchli, že sa zbavili problému. Otázkou je aj to, ako by sa mal s vecou vysporiadať sám Hugh, ak zistí, že vraždu spáchal niekto známy, niekto, koho považuje za priateľa. Kate je mu nesporne veľkou oporou, fandí mu a pomáha. Minimálne tým, že ho núti zamýšľať sa nad mnohými stránkami veci. Hugh vie, že by otázku Thomasovej vraždy mohol predniesť na blížiacom sa biskupskom sneme. Ale takých otázok, ktorými by sa mohol snem zaoberať, sa kopí viac.
Hugh naráža na viacero tých, čo mali s Thomasom spor, a teda by mohli mať aj motív zbaviť sa ho. Je ňou Alice (pomocníčka v kuchyni na hrade, ktorej kedysi pomohol), proti dedičstvu ktorej mohol Thomas namietať? Alebo obchodník Hubert Shillside so synom Willom, ktorému sa Alice páči a rád by sa s ňou oženil (vďaka venu by tak Alice priniesla do manželstva majetok)? Alebo to bol tesár Peter, ktorému Thomas od mosta znásilnil dcéru (tá pri pôrode syna umiera)? Je to Arnulf Mannyng, ktorý je presvedčený, že ho Thomas okrádal a nakoniec prepadol a zbil jeho otca? Tých, ktorým sa Thomasovou smrťou uľavilo, pribúda.
Dlho je Hughovi vodítkom len konopný povraz. Vec sa tiahne dlhšie, sú chvíle, keď Thomasovu smrť prekrývajú iné udalosti, ale vždy sa tak akosi vracia. Svoje najväčšie podozrenie obracia Hugh voči bývalému vikárovi Johnovi Kelletovi, ktorý sa v Bamptone prekvapivo potajme objaví. Hugh neverí, že ho jeho pokánie – púť do Compostely – zmenilo. Keď sa za ním vydá do Exeteru, kde teraz slúži, hoci sa mu Kate nechce opúšťať, čaká jednoznačné odpovede. Cesta za Kelletom ho síce nepresvedčí, ale nemá ani dôkazy o jeho vine. Napriek tomu jeho konanie a vypytovanie kohosi podráždi. Hugh je terčom útoku, ktorý ho mal zjavne usmrtiť. S trochou šťastia vyviazne len ranený, hoci nepekne. Po útoku bojuje s vedomím, že nie je jediný, kto bol cieľom, ale aj s vlastným svedomím, ktoré by mohol vo vzťahu k smrti Thomasa od mosta upokojiť doterajším vysvetlením. Lenže to bamptonský bailiff nemá v povahe. Má v sebe nepokoj, ktorý ho núti odkryť pravdu, hoci pri tom často bojuje s tým, čo sa mu nepozdáva. Aj to je dôkaz jeho zrenia.
Zdá sa, že za útokmi na Hugha je ktosi zámožnejší. Čo však mohol mať Thomas s kýmsi takým, že ho nakoniec zabili? Keď sa pokus o útok zopakuje – ktosi sa navyše pokúša zapáliť Hughovi strechu nad hlavou – Hugh s vedomím, že musí ochrániť aj Kate, nachádza znova svoje útočisko v hrade lorda Gilberta. To však nezachráni pred skazou jeho dom. Jeho úsilie sa zdvojnásobí. Hľadá odpoveď, ako spolu oba zločiny súvisia a nakoniec pochopí, že rieši prípady dva. A ten, kto mu podpálil dom a usiloval o jeho a Katein život, vôbec nie je neznámy. Nenávisť a pýcha sú totiž silné emócie a ešte väčšie hriechy, vedúce k pudovým, samovoľným rozhodnutiam a činom. Stretnutie zoči-voči s páchateľom nevyrieši zášť, naopak zrejme bude v budúcnosti viesť k ešte väčšej túžbe po pomste. Smrť Thomasa od mosta opätovne otvára otázku milosrdenstva a spravodlivosti. Hugh nebude mať ľahké rozhodnúť sa, na ktorú stranu sa prikloniť. Ten, kto je zodpovedný, je skutočne bližšie, než predpokladal. Otázka, či byť v tomto prípade milosrdný alebo žiadať spravodlivosť, je pre bailiffa v tomto prípade trochu bolestná. Sám musí nakoniec pripustiť, že nie všetko je vždy tak, ako by si prial.
Hughov život nestagnuje, vyvíja sa. Kate je tehotná a jeho čaká rola otca. Dôvodov na radosť je viac – lord Gilbert mu daroval Galenov dom, takže už vlastní majetok, ktorý nikdy predtým nemal, a zvýšil mu plat. Pre mňa je to stále väčší sympaťák, veľmi ľudský, neschopný pretvárky, bojujúci s vlastnými pochybnosťami aj limitmi. Uvažuje o spravodlivosti a jej povestných slepých očiach, aby nebrala ohľady, ale jej dosah bol rovnaký voči všetkým. Takáto rovnocennosť sa síce nemusí páčiť všetkým, ale Hugh vie, že práve zástancom takej spravodlivosti by mal byť. Ale aj on je len človek, a nevyhne sa chybám ani náklonnosti k tomu, aby predsa len rozdiely robil. Každou ďalšou úlohou sa však posúva ďalej, učí sa. Občas je to tak povediac za pochodu. A nájde sa tu priestor aj na posun jeho lekárskych schopností – dostáva priestor vyskúšať si zákrok, ktorý doteraz nerobil (odstránenie zákalu očí, cisársky rez). Hoci Hugh zmýšľa inak, ako bolo zvykom, ani tu z neho autor nerobí vševedúceho a všemohúceho lekára. Treba rátať aj so stratami.
Milé bolo aj opätovné stretnutie s jeho koňom Bruceom. Podobne ako Kate musím konštatovať, že som si Bampton aj s jeho postavičkami obľúbila. Medzi riadkami sa čitateľ dozvie aj o dobovej strave, obžive, práci či dokonca o poverách. Aj tento príbeh je písaný ako Hughove spomienky. V jeho zápisoch rovnako badať isté zrenie. S odstupom totiž do svojich riadkov vkladá aj hodnotenie a samozrejme neodmysliteľnú nadsádzku v podobe jemnej (seba)irónie. Autorov štýl je pre mňa prudko čitateľný.
Nakoniec sa život v Bamptone vracia do starých koľají, lebo platí biblické: každý deň má dosť svojich starostí. Hugh dúfa, že bude mať aspoň chvíľu pokoj. Posledné vety nasvedčujú, že to tak nebude nadlho J a ja sa na ďalšie bailiffské starosti veľmi teším. Ostáva mi len dúfať, že na ďalší Hughov príbeh nebudem musieť čakať ďalšie dva roky.
-sa
