Křivopřísežník
Křivopřísežník Martin Jensen
Netypický historický román s detektivní zápletkou, v němž se barvitě zpřítomňují skutečné události z anglických dějin. Na pozadí svižně podaného příběhu zřetelně vystupují rozdíly mezi životem v moderně zjemnělé kultuře a šťavnatou surovostí středověku. Jistou syrovost a krvežíznivost plynoucí z doby a prostředí vyrovnává Jensenův snad až rabelaisovský smysl pro humor a všemožné lidské slabosti. Po Králových psech i Křivopřísežník přináší bohatý a plnokrevný obraz doby, kdy se zabíjelo málem na potkání a jako důkaz neviny platilo slovo přísežníků. Román Křivopřísežník dánského autora Martina Jensena volně navazuje na historický román s detektivní zápletkou Královi psi. I v druhém díle se setkáváme s pestrou čtveřicí: dánským králem Knutem, iluminátorem Winstonem, thénem Halfdanem a hostinskou Alfildou. V roce 1016 se vydá čtyřicet saských mužů v čele s Uthredem, jarlem z Northumbrie, do městečka Wiheal, kde se mají v míru setkat s králem Knutem. V okamžiku, kdy vstoupí do síně, v níž mají uzavřít dohodu, je však čeká brutální poprava. Tento zločin ohrozí mír, neboť si mnozí lidé myslí, že za krvavou lázní stál sám král. Lze mu ještě věřit? Kdo za vraždou stojí? Winston s Halfdanem však tráví čas v Oxfordu. Halfdan by se rád vydal zase na cestu, ovšem Winston se k jeho nelibosti nechce vzdát Alfildiny náruče a nenaláká ho ani vyhlídka iluminovat spis pro klášter v Peterborough, který by mu jistě vynesl slušný obnos. Nakonec se ale tím směrem musí vydat na přání krále Knuta. Mají za úkol zjistit, co se na severu Anglie děje. (PLUS, 2014)
« « « « « « « « « « « «
Pozadím pre tento príbeh je udalosť týkajúca sa reálnej postavy Uthreda z Northumbie, ktorého zavraždili s vedomím kráľa Knuta v dedine Wiheal. O tomto pozadí (o niekoľkoročnej nenávisti a túžbe po pomste medzi rodmi Uthreda a Thurbranda Holda) sa vyjadruje autor v záverečnom doslove svojej knihy.
Napriek tomu, že sa dánsky kráľ Knut ujíma vlády, nie všetci veľmoži najmä východného Anglicka ho za kráľa prijali. Kniha začína v roku 1016, v osade Wiheal, v ktorej dôjde k spomínanej poprave Uthreda a jeho štyridsaťčlennej skupiny vazalov pripravených prisahať kráľovi vernosť.
O dva roky neskôr Halfdanovi, stále v službách iluminátora Winstona, usadeného v Oxforde, záhalčivý život začína prekážať a Winstonova neochota opustiť krčmárku Alfildu ho hnevá. Keď ich vyhľadá správca kláštora v Peterborough s ponukou práce pre maliara, prvotné odmietnutie nevyhnutne mení návšteva théna Godskalka, veliteľa kráľovej osobnej družiny. Na kráľov príkaz sa teda Winston a Halfdan musia vydať do Cantenbury na sever do Mercie, kde sa majú stať kráľovými očami a ušami. Práca kráľových zvedov by mala odhaliť pravé zmýšľanie kráľovho vazala Leofwina a jeho synov (v podstate má naša dvojica zistiť, či sa v rozdelenej Mercie nechystá proti kráľovi povstanie).
Putovanie so skupinou mníchov a ich sprievodom využíva Halfdan na zber prvých informácií. Prepadnutie banditmi mu zasa pomôže odhaliť schopnosti družiny, ktorá mníchov ochraňuje. Spomedzi mužov vyčnieva najmä kopijník Wulfgar a nemý bývalý vojak Ulf, ktorý sa k skupine pridal spolu s tými, ktorí sa k mníchom pridružili a vytvorili tak početný sprievod (od obchodníkov až po najúbohejších mrzákov), očakávajúc, že v Cantenbury nájdu lepší život.
Cestou sa odklonia smerom ku kláštoru v Brixworthe, kde si chce zástupca opáta z benediktínskeho kláštora v Peterborough Edmund vyjasniť právo na supremáciu (nadvládu) práve nad miestnym kláštorom vyhlasujúcim svojprávnosť a samostatnosť. Winston a Halfdan sú tak svedkami roztržky a sporu medzi dvoma rádmi. Tunajší mnísi na čele s opátom Turoldom Edmundovmu nátlaku odolávajú a svoju samostatnosť chránia. A zatiaľ čo Winston (ktorý kedysi opustil mníšsky rád) sa na všetkom dobre zabáva, Halfdan si stihne všimnúť, že thén Aelfgar, ktorý sa tu znenazdajky objaví, tu nie je len tak pre nič za nič (patrí k Leofwinovým ľuďom). Spor medzi mníchmi nie je len o dodržiavaní či nedodržiavaní benediktínskych regulí, ale aj o nakladaní s bohatstvom, ktoré tunajší mnísi investujú do liečby chorých a do dobre zariadenej nemocnice.
Keď v kostole objavia mŕtve telo mnícha Godfrida, ktorý sa dostal do ostrej konfrontácie s Edmundovým pomocníkom Šimonom, je jasné, že Winston a Halfdan majú o zábavu postarané. O objasnenie vraždy ich požiada sám Aelfgar. A hoci sa zdá, že vec je po spore Šimona s mŕtvym jasná, Winston a Halfdan sú dosť skúsení na to, aby sa takou jasnou indíciou nenechali zlákať. Dôvod na Godfridovo zabitie mohol mať ktokoľvek, a tak sú medzi múrmi kláštora podozriví všetci.
Mohol to byť ktokoľvek z mníchov, dokonca aj sám Turold, ktorý mal ťažkosti Godfrida ukázniť, ale aj ktorýkoľvek z vojakov vrátane nemého vojaka Ulfa či dokonca sám thén Aelfgar. Komu z nich vlastne poslal Godfrid znamenie kríža, keď ho po hádke vykázali zo sály? A kto ho videl naposledy živého predtým, ako mal svoj priestupok odčiniť v kajúcej modlitbe?
Winstona a Halfdana vedú stopy k záveru, ktorý sa rýchlo potvrdí – Godfrid nebol obyčajným mníchom. Bol to mocný muž, ktorý utekal pred minulosťou a odhalenie jeho tajomstva znamená odhaliť toho, kto mal motív zbaviť sa ho. Halfdan s Winstonom však narážajú na mlčanlivosť. Najmä opát Turold, ktorý zjavne vie viac, je zviazaný posvätnosťou spovedného tajomstva. Navyše sa ukáže, že medzi múrmi kláštora sa skrýval aj ktosi iný, kto má k úlohe, ktorú kráľ zveril Winstonovi a Halfdanovi bližšie, než si obaja mysleli. Prečo Godfridovi odťali pravú ruku? Aké znemenie tým dostal jeho rod a kto vlastne bol Erik zradca?
Vyšetrovanie sa hýbe dopredu postupne. Stojí na rozhovoroch s tými, ktorí mohli mať či mali s vecou dočinenia. Winston i Halfdan si informácie, podozrenia a indície overujú postupne, občas im pomôže náhoda, nevinná poznámka či konanie a správanie ľudí okolo. Aj tu využívajú informácie zvonku, najmä od obyvateľov dediny, ktorá sa pod kláštorom vytvorila. V knihe síce nie je veľa akcie – okrem prepadu mníšskeho sprievodu, sa tá, ktorá sa rysuje na konci, vyrieši nečakaným zásahom, napriek tomu to málo akcie knihe neškodí.
Je jasné, že zrada z úvodu knihy musí niekde nájsť svoj odraz a niekde okolo polovice, resp. v poslednej tretine knihy začne čitateľ tušiť spojitosť s príbehom v prológu. Všetko do seba zapadne, a hoci je vrah odhalený, víťazí prastarý zákon, ktorý znova trochu inak rozloží sily na šachovnici v boji o moc a v Knutovej snahe ovládnuť krajinu.
Winston, Halfdan a už aj Alfilda nájdu svoje nové útočisko v Peterborough, kde sa iluminátor venuje svojej práci pre kláštor. No koniec knihy naznačuje, že stále existuje možnosť, že kráľ Knut bude ich služby potrebovať. Nakoniec, na Halfdana už znova útočí ten pocit podobajúci sa nude. A ja osobne ich nový prípad privítam.
Autorov štýl je pre mňa chytľavý aj s Winstonovým a najmä Halfdanovým priamočiarym vyjadrovaním. Medzi vyšetrovaním sa vyvíja aj Winstonov osobný život – má s tým dočinenie najmä príchod Alfildy, ktorá predala svoju krčmu v Oxforde, aby nasledovala muža, do ktorého sa zjavne zamilovala. Navyše do vyšetrovania prináša osobitý ženský prvok a aj neoceniteľný ženský pohľad. Winstonova téza, že celok je možné poskladať z detailov, sa tak opätovne potvrdzuje.
Musím konštatovať, že druhá časť série o Winstonovi a Halfdanovi sa mi čítala ešte lepšie. Jensenov štýl mi sadol – je veľmi príjemný a čitateľný. Príbeh dobre odsýpa. Takže túto sériu môžem len odporučiť.
-sa
