Červená knižnica extra

Krásné tajemství Louise Pennyová

V před světem uzavřeném klášteře Saint-Gilbert-Entre-les-Loups žije v poklidu a modlitbách dvacet mnichů. Ironií je, že společenství, které přijalo slib mlčení, se stalo proslulým pro svůj nádherný zpěv, jehož působení na posluchače je tak hluboké, že se mu přezdívá „krásné tajemství“.
Až když je zavražděn známý sbormistr, brána kláštera se otevře a vpustí hlavního inspektora Armanda Gamache ze slavné quebecké Sûreté, který zde objeví neklid ve zdánlivé harmonii a je nucen konfrontovat se i se svými vlastními démony. Před odhalením vraha, před obnovením míru, musí vrchní inspektor nejprve zvážit božské i lidské a zacelit trhliny mezi nimi. (Kalibr, 2018)

⇒ ⇒ ⇒ ⇒ ⇒ ⇒ ⇒ ⇒ ⇒

Na počiatku všetkého je pátranie benediktínskeho mnícha Doma Prospera po prvotnom gregoriánskom choráli. Vďaka účinkom spevu a počúvaniu starobylých chorálov ich prezývajú krásne mystérium, tajomstvo.

V odľahlých lesoch Quebecu vybudovali gilbertíni mýtický kláštor Saint-Gilbert-Entre-les-Loups. Svätý Gilbert medzi vlkmi. Za kláštorné múry nikto nesmie. Doteraz. Opát Dom Philippe vie, že v ohrade je vlk. Že sa modlí v čiernom habite s vyholenou hlavou. Povolal lovcov, aby ho našli. Inšpektora Armanda Gamacha so spoločníkom Jeanom Guyom Beauvoirom. Obaja majú na cirkev svoj názor, sformovaný dávno pred príchodom i týmto prípadom. Gamache sa drží pravidla nemať predsudky a nechať si otvorenú myseľ, no toto prostredie i stereotypy o kláštoroch ho mätú. Je ťažké odpútať sa od stredovekej predstavy, no temnota nie je v múroch kláštora, ako Gamache čaká, ale v ľuďoch. Mnísi sa skrývali pred svetom a svet si ich našiel. Nielen vďaka vražde.

Obeťou bol brat Mathieu, zbormajster a svetový odborník na gregoriánsky chorál. Gamachov a Beauvoirov nútený pobyt v kláštore sa nepozdáva nielen samotným vyšetrovateľom, no podľa očakávania nemajú z neho radosť ani mnísi. Inšpektor Armand Gamache kladie dôraz na psychologický aspekt svojej práce, a tak spolu s Jeanom Guyom postupne odkrývajú životné príbehy mníchov, ich charaktery, postoje a hľadajú motív k vražde. Prítomnosť polície odhaľuje, že stredom uzavretej komunity vedie trhlina a tragédia ju len zväčšuje. Že opát sa neteší až takej autorite a rešpektu, ako by mal, a že medzi stenami kláštora prebieha v tichu ukrytý boj o hierarchiu, nielen na miesto najvyššie, ale aj na pozície v zbore. Čo znamená kúsok starého pergamenu, ktorý mala obeť pri sebe? Prečo jeho preklad nedáva zmysel, ale zato sa dá spievať? Fakt, že roky zabudnutý rád preslávili nahrávky chorálov pre verejnosť práve pod taktovkou brata Mathieua, sa nestretol s potešením u všetkých, by mohol byť jedným z dôvodov jeho násilnej smrti. Možno bol zavraždený nesprávny mních... Medzi bratmi sa tvoria dve skupinky v súperení o zrušenie sľubu mlčanlivosti a otvorenie sa svetu. Navyše sa tu tradujú fámy o poklade...

Samotná povaha zločinu je svedectvom, že aj za dôsledne uzamknuté dvere kláštora dokáže preniknúť moc peňazí a egoizmus a zvládnu spôsobiť rozklad stáročného ticha a tradícií. Každý z mníchov sem so sebou priniesol svoje osobné tajomstvá. A tajomstvá ukrýva i samotná stavba. Napríklad, že sa jej základy rúcajú. Doslova. A nepochybne i alegoricky. Nič netušiaci obyvatelia denne konajú svoje rituály a obyčajné činnosti, zabezpečujúce ich prežitie. Mnoho z toho, čo mnísi robia, pripadá Beauvoirovi nezmyselné, ale im pravidlá a tradície dávajú zmysel. Popravde postava Jeana Guya mi počas vyšetrovania tohto prípadu sympatická nebola. Nebolo to tým, čo hovorí alebo ako sa správa. Čosi v ňom mi jednoducho nesedelo. Autorka ho iste myslela zobraziť ako vyhranenú, hoci komplikovanú osobnosť a sympatie by snáď mohol vyvolať jeho romantický vzťah s Gamachovou dcérou Annie, u mňa to však nefungovalo.

Vo vzťahu Gamacha a Beauvoira ostáva čosi nevypovedané. Súvisí to s nedávnym prípadom, ktorý mal nešťastný koniec. Keď sa vo vyšetrovaní v kláštore angažuje sám vrchný komisár Francoeur, vynára sa otázka vzťahov na oddelení vrážd Sûreté, narušených prípadom, ktorý pod vedením Gamacha usvedčil zo zločinov policajtov vo vlastných radoch. Prítomnosť komisára vyvádza dvojicu vyšetrovateľov z miery i súhry. Čo má Francoeur za cieľ? Spochybniť Gamachovu profesionalitu a poukázať na jeho neschopnosť? Dívať sa mu cez plece na prsty? Alebo len podčiarknuť vlastnú dôležitosť s dôrazom na svoje postavenie a kariéru? Možno len chce medzi Gamacha a Beauvoira vkliesniť nezhody a pochybnosti. Kláštor otvára dvierka aj ich démonom. Gamachovmu pocitu viny za stratu agentov a Beauvoirovej závislosti na liekoch. Zatiaľ čo Gamache je pripravený vzdorovať, Jean Guy svojim démonom prepadá... Inšpektor sa aj tu utvrdí vo vlastnej chybe. Korupcia zo Sûreté nebola vytrhnutá s koreňmi.

Vyšetrovanie prestáva byť pokojné a vo chvíli, keď kláštor neunikne pozornosti Ríma, vstupuje dovnútra nový nesúlad v podobe dominikána brata Sébastiena, vyšetrovateľa herézy priamo z Vatikánu. Jeho skutočný motív príchodu má cenu pokladu a malého zázraku...

Vďaka Gamachovmu pozorovaciemu talentu a jeho metódam sa mu trpezlivosť vypláca. Odhalenie vraha nie je ničím mystickým, len potvrdením obyčajnej pravdy, že i na svätom mieste žijú v mníšskych habitoch iba ľudia. Ďalší prípad síce Gamache uzavrie, ale na jeho konci ostáva vo svojej neoblomnej viere vo víťaznú spravodlivosť sám, preto má jeho úspech trpkú príchuť. Jeho policajná práca zďaleka nekončí...

Louise Penny pokračovaním prípadov vrchného inšpektora Gamacha nepochybne dokazuje, že má v zákonitostiach písania detektívok zvládnuté základné pravidlá i rutinu. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že mi motív tak trochu pripomínal detaily z románu Meno ruže. Ale tým rozhodne nechcem povedať, že by autorka niečo alebo niekoho kopírovala. Vytvorila vlastnú autentickú zápletku, ktorej nič nechýba, číta sa rýchlo a dobre, hoci si v úvode na rozbehnutie udalostí dáva načas. Rozhodne táto kniha nie je akčný kúsok, ide o postupné odkrývanie stôp. Záver mi na celé to naťahovanie záhady pripadal ochudobnený o úderný moment prekvapenia. Hoci sa dá tušiť rozuzlenie, akosi som dúfala v ohúrenie. Neprišlo, čo však kvalitu čítania neznižuje. Svedčí o nej aj fakt, že mi na knihu stačili dva dni bez nutkania odložiť ju na neurčito.   

si-