Kdybys mě teď viděla
Kdybys mě teď viděla Cecelia Ahernová
Od chvíle, co Ivan uviděl Elizabeth poprvé, miloval ji celým svým srdcem. Přeje si jen jediné – být navěky součástí jejího života. Sedává s ní v obýváku u televize, radí jí s výběrem barev při práci v designérském studiu, jemně svou lásku hladí po spáncích, než usne. Elizabeth však o ničem z toho neví – Ivan je totiž neviditelný kamarád jejího adoptovaného synovce Luka. Není ale ani v nejmenším vymyšlený! K smrti rád jí kuře a olivy, jeho oblíbená barva je modrá a má neobyčejný cit pro zklamané a zlomené dětské duše. Ivan takovým dětem pomáhá najít v sobě odvahu a neztratit se ve světě dospělých. Jen takové děti ho vidí. Když však Ivana jednoho dne spatří i Elizabeth, je to pro něj doslova šok. Postupem času odhaluje její nesplněné životní sny a zatvrzelé srdce, které se obrnilo proti možnému zklamání z nevydařených vztahů hradbou puntičkářství, upjatosti a nepřístupnosti. Elizabeth, která omylem považuje Ivana za tatínka jednoho z Lukových kamarádů, se jeho prostřednictvím čím dál víc otevírá světu, a nakonec se do něj bláznivě zamiluje. Může však fungovat vztah, ve kterém svůj protějšek vidíte jen vy? (Motto, 2015)
ʚ ʚ ʚ
Všechno v životě designérky Elizabeth Eganové má své pevné místo od hrníčků na kávu v nablýskané kuchyni až po vzorníky a kelímky s barvou v pracovně. Má pocit, že díky dokonalému pořádku a pečlivosti se jí daří držet svůj život pod kontrolou a vyhýbat se trápení a bolesti, kterou zažila v minulosti. Snaží se naplno věnovat práci a přitom být matkou svému adoptovanému šestiletému synovci Lukovi, takže jí už nezbývá čas na nic jiného na omyly, ale ani na nějaké příjemné povyražení. Až do okamžiku, kdy do Lukova i jejího života vstoupí záhadný, bezstarostný a spontánní Ivan. Luke tvrdí, že je to jeho neviditelný přítel, Elizabeth považuje pohledného muže za otce Lukova kamaráda Sama.
Ivan obrátí život usedlé Elizabeth Eganové naruby a postupně jí pomáhá bořit všechny zdi, kterými se obehnala ze strachu z dalšího zklamání. Díky němu se pohledná, schopná a pedanticky pořádkumilovná žena odhodlá udělat pořádek i ve své minulosti a odhalit tajemství, které za sebou vleče jako těžkou kouli už od dětských let. Díky Ivanovi se učí, že všechno zlé je pro něco dobré, a plní si sny, které jí jako dítěti nikdo nesplnil. A její dosud jednotvárný život začíná rozkvétat a vstupují do něj city, které si Elizabeth dávno zakázala. (BB art, 2007)
ʚ ʚ ʚ ʚ ʚ ʚ ʚ ʚ ʚ
Na kúpu tejto knihy ma navnadili pozitívne ohlasy na dielka C. Ahernovej , z ktorých viaceré sa dočkali aj filmového spracovania. Osobne som nevidela ani jedno z nich, ale rozhodla som sa skúsiť niektorú z autorkiných kníh. Neviem, či som začala z toho správneho konca, ale musím priznať, že táto skúsenosť u mňa nenašla odozvu, v ktorú som dúfala.
Ivan je profesionálny neviditeľný priateľ. Tak ako iní neviditeľní priatelia má za úlohu pomôcť svojmu aktuálnemu „klientovi“. Nikdy nevie, kto ním bude. Znamením, že našiel toho správneho, je, že ho dotyčný uvidí. Malý Luke je synovec Elizabeth Eganovej. Preťaženej mladej dizajnérky, ktorá si prísne stráži nielen svoje správanie a oblečenie, ale prísny a presný poriadok dáva svojej práci, vzťahom, veciam v dome... Ten, kto tento poriadok narúša, je Lukova matka, Elizabethina sestra. Tak je to aj na začiatku príbehu.
Po niekoľkých stranách je jasné, že v tejto knihe vlastne o Luka ani nejde. Do centra príbehu sa veľmi rýchlo dostáva Elizabeth. Jej spôsob života v malom írskom mestečku pramení v traume z detstva, ktorá postupne vypláva na povrch. Všetko, čo robí, je vlastne výrazom jej túžby po istote. Ivan to spozoruje a tak trochu poruší pravidlá, keď istým spôsobom dopomôže tomu, aby ho Elizabeth videla. Je to preňho nová skúsenosť. Doteraz bol totiž viditeľný len pre deti.
Elizabeth sa vo svojom zdaní istoty cíti dobre. Čokoľvek iné je pre ňu neprijateľné a stresujúce. Preto tomu zdaniu či úsiliu podriadila všetko. Vie presne, čo jej synovec potrebuje. Sama to ako dieťa potrebovala. Napriek tomu sa k Lukovi nevie priblížiť. A všetko, čo znamená vybočenie zo smeru, ktorý si vytýčila, je frustrujúce.
Skutočnosť, že Elizabeth zaregistrovala Ivana, je podnetom na zmenu – nielen v jej živote, ale aj v Ivanovom videní toho, čo robí. Treba povedať, že premena hlavnej hrdinky sa nedeje ľahko ani rýchlo – a to predurčuje aj koncept celej knihy. Vnútorne proti každej zmene bojuje. Bojuje aj s každou požiadavkou, s ktorou ten podivný muž prichádza. Pretože každá jeho požiadavka vyžaduje, aby sa uvoľnila. A to u prísne upätej a kontrolujúcej sa Elizabeth nie je ľahké – je to priam vylúčené. Jej zmenu čitateľ sleduje na pozadí bežného života v malom mestečku, kde každý každého pozná. Odkrýva sa Elizabethin každodenný stereotyp, ale aj jej vzťahy. A v neposlednom rade minulosť. Sledovať všetko na pozadí získavania a plnenia zákazky – projektovanie zariadenia nového hotela – ma ako čitateľa veľmi nebralo.
Kniha je plná drobných epizód, ktoré majú ukázať Elizabeth v pre ňu absolútne netypických situáciách. Pointou je, že ju k nim vedie muž, ktorého nikto nevidí. Iným rozmerom je, že sa obaja do seba zamilujú a hoci to nikto z nich až takmer do konca knihy nevysloví, je to čosi, čo oboch zaskočí. Toto nepochopiteľné správanie má však na Elizabethino okolie pozitívny účinok. Reálnym mužom v jej živote je skôr Američan Benjamin West, z minulosti zasa vystupuje bývalý priateľ Mark.
Výrazný priestor sa venuje vzťahovým problémom. Autorka potrebuje vypovedať, čo tak výrazne ovplyvnilo Elizabethino správanie a vlastne celý jej život. Takže čitateľovi predostiera veľa reminiscencií a do príbehu vplieta minulosť, ktorá neustále zasahuje do Elizabethinej prítomnosti. Všetko ovplyvnila jediná žena – jej matka. Vzťah k otcovi, sestre, ale aj otca k dcéram a rovnako medzi sestrami navzájom. Elizabeth sa nevie zbaviť puta k sestre Saoirse, už len preto, že je tu Luke. Často na jej správanie dopláca. No nie je schopná sa odstrihnúť. Nevyčistený vzduch je aj medzi ňou a otcom. Otec vidí vo svojich dcérach manželkin obraz a vidí ho aj Elizabeth. Vo svojej podstate nikto z nich na matku, ktorá ich opustila bez vysvetlenia za nevyjasnených okolností, neprestal čakať. Miesi sa v nich smútok, hnev, ale aj matkin odkaz (jej večná nespokojnosť a voľnomyšlienkárstvo, ale aj sklony k alkoholu). Elizabeth je silne ovplyvnená pocitom, že zlyhala, a to ju vedie k akejsi forme obsesie (vo všetkom a všade mať poriadok). Jej pokusy vymaniť sa z toho miesta, s ktorým je pevne spútaná, zlyhávajú. Je to totiž priestor, v ktorom si bude musieť urobiť poriadok a vyrovnať sa s minulosťou.
Ivan je postava, ktorá ju vedie práve k tomu, aby sa vyrovnala s matkinou stratou a najmä so zraňujúcim večerom, počas ktorého definitívne stratila svoje sny. Ukazuje Elizabeth cestu, ale je to postava, pri ktorej si čitateľ uvedomuje, že nie je reálna. Až na Elizabeth. Osobne si myslím, že motív s Elizabethiným omylom autorke veľmi nevyšiel. Občas som sa pýtala, pre koho je omyl, s ktorým celý čas vo vzťahu k Ivanovi funguje, uveriteľný. Ostalo mi len prijať to ako autorkin koncept. Postavy napriek všetkej snahe pre mňa ostali bez výrazu. Nezanechali vo mne žiaden dojem. Až na ten pocit, keď som dočítala poslednú vetu a vydýchla si, že som to predsa len dobojovala. Bohužiaľ bez akéhokoľvek ostávajúceho dojmu.
V knihe sa striedajú dve optiky. Jedna, ktorá má vytvoriť nadhľad, je rozprávaním príbehu z uhla nestranného pozorovateľa. V druhej sa objavuje optika jedného z aktérov premeny – Ivana. Jeho partie sú písané v prvej osobe a zrejme majú príbehu dodať priamejší dotyk. Ivanov svet je snový, takmer detský, miestami naivný. No na druhej strane má zrejme vytvoriť kontrast a slúži na vyslovenie všeobecnejších a hlbších právd. Pretože život núti človeka zabúdať na sny. Niektoré obrazy z Ivanovho sveta pôsobia imaginárne, rozprávkovo. Iste, človek to prijme, ak si uvedomí, že autorka chcela vytvoriť kontrast medzi vierou, že želania sa môžu splniť a že je tu vždy niekto, kto nám – na prvý pohľad nie viditeľne – pomáha, a medzi prísnou racionalitou a odmietaním čohokoľvek, čo sa nedá vysvetliť. Do príbehu sa tak vnáša aj dopad zmeny, pretože všetko, čo urobíte, má dosah na čosi iné alebo niekoho iného. Ivanova snaha zmeniť chod svojho osudu kvôli Elizabeth mala mať akýsi rozmer osudovosti. Prechádza svojím vlastným poznaním a nakoniec prijíma nezvrátiteľnosť svojej a Elizabethinej cesty. Na mňa však tento rozmer akosi nezafungoval. Možno preto, že ani jedna z postáv mi nebola výrazne sympatická. Nakoľko je tento celý príbeh „hlboký“, nechám na iných čitateľov.
Autorkin štýl na mňa pri všetkej snahe nezapôsobil. Tento príbeh by som si iste vedela predstaviť na televíznej obrazovke počas lenivého či sviatočného popoludnia, ale väčšinu čítania som bojovala s pocitom nudy, neúspešnými pokusmi navnadiť sa na autorkinu vlnu a v neposlednom rade s pokušením knihu odložiť nedočítanú. A to aj napriek všetkej autorkinej snahe o dojímavosť a láskavosť.
Je možné, že keby som si prečítala čosi iné, zrejme by bol môj názor iný. Takto musím iba konštatovať, že ma C. Ahernová nezaujala a skutočnosť, či siahnem po jej iných knihách, dobre zvážim. Po tejto skúsenosti dám prednosť iným autorkám i príbehom.
-sa
_______________________________________
►https://www.cecelia-ahern.com
