Červená knižnica extra

Hřbitovní královna - Okřídlená duše

30. 6. 2014

Okřídlená duše Amanda Stevens

Amelia Grayová od dětství vídá duchy. Aby se před nimi chránila, dodržuje určitá pravidla. Jedno z nich nyní bere za své – detektiv John Devlin, jemuž Amelie pomáhá při vyšetřování série krutých vražd, ji abnormálně přitahuje, ačkoliv ho doprovázejí dva duchové. Mrtvola na hřbitově, který má Amelia restaurovat, je jen prvním článkem v řetězci matoucích stop. Vodítka obsažená v náhrobní symbolice, jež Amelii zanechává vrah, ji sice dovedou blíž k pravdě, ale také k zjištění děsivé úlohy, kterou má v celém případu sehrát ona sama. Žal a zoufalství dokáže k člověku připoutat melancholickou duši, ale i bytost naplněnou děsivou nenávistí… a ta může sahat až za hrob. (Knižní klub, 2012)

ϡ ϡ ϡ ϡ ϡ

Život Amelie Grayovej sa riadi presnými pravidlami a ona veľmi dobre vie prečo. Vie, že isté z nich nesmie za žiadnu cenu porušiť. Inak sa spustia udalosti, ktoré nebude môcť odvrátiť. Nezvyčajné schopnosti zdedené po otcovi ju v podstate nasmerovali k živobytiu. Okrem toho, že má na svoju prácu talent, patrí k tým šťastlivcom, ktorí ju nazývajú aj svojím koníčkom. Kontrakt na rekonštrukciu cintorína Dubový háj patrí k tým prestížnejším a chtiac nechtiac otvára dvere aj do Ameliiných spomienok síce na šťastné, no zvláštnosťou poznačené detstvo. Keď sa Amelii do práce v Dubovom háji pripletie nález tela mŕtvej ženy, nemá ani potuchy, ako veľmi nasledujúce udalosti ovplyvnia jej ako tak usporiadaný život. Sprvu si ani nemá čas uvedomiť, ako ňou zamáva stretnutie so zádumčivým policajtom Johnom Devlinom, pretože ju prekvapí krádež laptopu so všetkými fotkami z cintorína pred tým, ako sa z neho stalo miesto činu. Pretože Ameliinej zamestnávateľke Camile Ashbyovej záleží na tom, aby sa miesto mohlo vyhlásiť za pamiatkovú rezerváciu, v záujme rýchleho vyšetrenia prípadu vyhlási Ameliu za Devlinovu konzultantku. Amelia pozná každý kút cintorína, a tak by vyšetrovanie nemalo trvať dlho. Lenže... S istotou viete jedno. Nedá sa predpokladať, že objavenie tela bude jediné a posledné.

Navyše... Devlin je pre niekoho ako Amelia Grayová najnebezpečnejším človekom v Charlestone. „Nadmieru príťažlivý, opradený intenzívnou aurou melanchólie, ktorá spoľahlivo rozochvieva srdce ženám všetkých vekových kategórií... V očiach s čímsi znepokojivým, čímsi, čo neodbytne vnucuje myšlienku, že je pred vami muž, ktorý mnoho vie. Muž, ktorý videl mnoho temného...“ Muž sprevádzaný dvoma duchmi... Čas pre Ameliu zvrtnúť sa a nechať Johna Devlina ďaleko za chrbtom. Uplatniť základné pravidlo: nepustiť k sebe nikoho spojeného s duchom. Telá však pribúdajú v zrýchľujúcom sa tempe. Niektoré poukazujú na niekoľko rokov stratené obete násilných činov, iné sú úzko spojené s Ameliinou prítomnosťou. A tak sa Amelia zapletá do pátrania vedená dôvodmi, ktoré sa stávajú viac osobnými ako profesionálnymi. Zdá sa, že ona sama je vodítkom k vrahovi, hoci o tom ani netuší. Odhaľuje tajomstvá nielen ľudí, ktorých pozná, ale nachádza mnoho neobjasnených otázok i vo vlastnej rodine. Je to jej otec, kto ju upozorní, že existuje svet duchov, o akých netušila a ktorí dokážu ovplyvniť jej život desivejšie, než si dokáže predstaviť. A hoci sa tomu Amelia bráni, duchovia ju naozaj vyhľadávajú. Amelia sa pokúša odkryť tajomstvo ženských duchov (dievčatko a krásna žena), ktorí patria k Devlinovi a naráža na osobnú i rodinnú tragédiu. To však nie je jediná záhada zahaľujúca muža, ktorý ju napriek všetkým rozumným argumentom proti priťahuje viac a viac. Neodolateľná príťažlivosť zakázaného je však len povestný vrchol Ameliiných problémov.

Odhalenie príčin, dôkazov a stôp zločinov vnímame cez Ameliinu optiku a Devlinova línia vyšetrovania sa javí ako vedľajšia a nejasná. To však v príbehu nevyznieva degradujúco. Uchováva závoj tajomnosti, ktorý chcete spolu s Ameliou z tohto odťažito sympatického muža strhnúť. Na smolu očarených čitateliek si však na ten moment treba ešte počkať, no na druhej strane aspoň vo vás pretrváva to príjemné mrazivé napätie spojené s očakávaniami, čo si autorka v súvislosti s touto postavou ešte pripravila. Informácie o Johnovi Devlinovi dávkuje účelovo, čo sa nemíňa účinkom. A to potlačované napätie a príťažlivosť medzi Ameliou a Johnom... až z toho stúpa telesná teplota.

Sériový vrah je medzi ľuďmi, ktorých Amelia pozná, sleduje ju a zanecháva jej odkazy na blogu. Ocitá sa v nebezpečných situáciách. Nielen kvôli živým. Za všetky spomeniem objavenie tajných chodieb a miestností pod cintorínom. Alebo že sa Amelii počas vyšetrovania do cesty priplieta aj bývalý policajt, Devlinov kolega, teraz súkromný detektív Tom Gerrity. Musím skonštatovať, že táto postava pre mňa ostáva najväčším prekvapením. Nechcem prezrádzať detaily, ale... waw. To bolo naozaj nad moje očakávania. Toto sa Stevensovej vskutku podarilo.

Vyšetrovanie sa niekoľkokrát zvrtne. Vyvstáva nový problém - vrah vyčíňa už mnoho rokov. Mení modus operandi alebo je vrahov viac? Osud zasiahne Ameliu aj na najneočakávanejšom a osobnom mieste - matka má rakovinu. Vysvitne, že aj otec jej neprezradil všetky tajomstvá a tie teraz na ňu číhajú a vedú jej kroky k ďalším hrobom...

Vo vzťahu Amelie a Devlina netreba hľadať sladké romantické poblúznenie skôr vášeň, no je viac toho, čo ich rozdeľuje a nedovolí im byť spolu, preto bude iste zaujímavé sledovať, kam ich to v pokračovaní zaveje. Amelia sama musí vyriešiť dilemu, či je na takýto alebo vôbec nejaký vzťah pripravená. Keďže sa príbeh neuzatvára, ak chcete získať odpovede na otvorené otázky, nutne musíte siahnuť po pokračovaní.

Nemožno povedať, že by sa autorka vyhla „gotickým klišé“ (cintorín, tajné chodby, kobky...) ani častiam, keď si musí hlavná hrdinka a vy s ňou odbiť nudné kroky pátrania (internet, prehrabovanie sa v knižniciach a archívoch) a zároveň nevtesnala do deja praktiky tajných spolkov a čarodejníctva, no aj tak „Okrídlená duša“ má čím prekvapovať. Napísala príbeh, ktorý možno nazvať detektívnym. Nejde o thriller, ale o ľahšie čítanie, kde Stevensová strieda pomalšie pasáže s takými, čo sa čítajú dychtivo, a môže sa smelo postaviť k nadpriemeru. Na konci sa ani náhodou nedostavil pocit, že šlo iba o premárnený čas. Nemusím dostať na tanieri rovno pred nos detailne opisné brutálnosti ani za každú cenu zimomriavky na koži, aby ostával pocit mrazenia a šteklenia vzadu na krku. Tu sa mi mrazenia a šteklenia dostalo. Mrazenia a šteklenia nedočkavosti po rovnako dobrom čítaní v nasledujúcich častiach série.

si-