Trilógia Merlin
Trilógia Merlin Mary Stewart
Trilogie o kouzelníku Merlinovi se odehrává v době raného středověku na úsvitu křesťanství po pádu římské říše. (Mladá fronta, 2004)
Kouzelník Merlin 1. časť
Trilogie o kouzelníku Merlinovi, vychovateli prvního krále sjednocené Británie Artuše, se odehrává v době raného středověku na úsvitu křesťanství po pádu římské říše. Historikové se shodují, že legendární král Artuš skutečně žil (narodil se asi v roce 490) a pravděpodobně žil i Merlin, i když jako správný bájný hrdina se skládá přinejmenším ze čtyř mužů – prince, proroka, básníka a inženýra. Legendy o Artušovi a jeho rytířích kulatého stolu, o bojích a láskách, o hledání svatého Grálu – nádoby, z níž pil Kristus při poslední večeři – jsou dodnes živé na obou březích Úzkého moře, jak se říkalo kanálu La Manche, v Bretani i v Británii. Autorka zná všechny tyto legendy a zná také mnohá historická díla. K sepsání trilogie, na niž pak volně navázala čtvrtým dílem Smrt krále Artuše, ji prý nejvíc inspirovaly historické eposy Velšana Geoffreye z Monmouthu z 12. století. Mary Stewartová své fiktivní dílo zasadila do věrného historického rámce a autentické krajiny. Ví, jak vypadaly hradní kuchyně a ložnice, co se jedlo a pilo, jak se tkaly látky, jaká etiketa platila na dvorech králů, jakou moc měli kněží, ať už pohanští nebo křešťanští, jaké bylo postavení kouzelníků. V pátém století se krajinou posetou menhiry proháněli Keltové a Sasové; vzdělanci se stále ještě drželi výdobytků římské civilizace (neboť teprve před sto lety se z Británie stáhly poslední římské legie) a pohanské zvyky druidů a uctívačů Mithrova kultu, zděděného po legionářích, se mísily s křesťanskými. Autorka ze všech těchto barevných ingrediencí namíchala strhující napínavý koktejl, který pobaví i poučí.
Kdo byl legendární Merlin? Komický čaroděj v černém hábitu, nebo prorok ze starých legend? Pekelník, či jeden ze zakladatelů a sjednotitelů Británie, geniální architekt, moudrý a vzdělaný filozof? Čaroděj, který holou rukou vykřesával oheň, prorok, který čítal budoucnost národa ve vodách studánky, moudrý filozof a vychovatel krále Artuše na úsvitu dějin sjednocené Británie? První díl trilogie, jejímž vypravěčem je sám kouzelník Merlin, se soustředí na smutné dětství a učňovská léta dospívání budoucího kouzelníka, prozatím však nemanželského dítěte ženy z královské krve, jehož otce nikdo nezná. Po matce zdědil Merlin dar vidění a rozvinul jej s pomocí poustevníka z pověstné křišťálové jeskyně, jež se má později stát jeho útočištěm a hrobem. Merlin se řízením osudu, ale též díky svým schopnostem nejen kouzelnickým (lékařské dovednosti, znalost jazyků, inženýrský talent, básnické nadání) stane nepostradatelným pomocníkem budoucího nejvyššího krále sjednocené Británie Ambrosia, na jehož počest znovu postaví rozvalené menhiry zvané Tanec obrů, a po jeho smrti jeho bratra Uthera. Merlinovo vyprávění končí mimomanželským početím chlapce Artuše, který se má podle Merlinovy věštby stát sjednotitelem a bájným králem celé Británie.
♦♦♦♦
Meč krále Artuše 2. časť
Ve druhém dílu trilogie o Merlinovi a králi Artušovi se vypráví o tom, co následovalo po dobrodružné cizoložné milostné noci krále Uthera a Ygraine, kterou zosnoval Merlin, protože tak měl být počat Artuš, budoucí král sjednocené Británie. Chlapce, který se skutečně narodí, se ujímá sám Merlin a připravuje ho na jeho budoucí roli. Zprvu zpovzdáli sleduje a ovlivňuje, později sám řídí Artušovu výchovu, vzdělání i nesnadnou cestu nemanželského dítěte k nástupnictví na trůn nejvyššího krále. Artuš je sice předurčen nalézt na Skleněném ostrově legendární meč Excalibur (zde nazývaný Caliburn) a s jeho pomocí se stát slavným sjednotitelem a silným a moudrým vladařem, ale jen Merlinova kouzla nestačí. Budoucí král je před dosažením Merlinova snu postaven před mnoho překážek a nástrah, jimž neohroženě čelí navzdory svému útlému věku. Druhý díl končí Artušovým nástupem na trůn.
♦♦♦♦
Okouzlený kouzelník 3. časť
Třetí díl trilogie o králi Artušovi, kouzelníku Merlinovi a rytířích kulatého stolu. Ve třetí části trilogie Merlin provází Artuše od vítězství k vítězství na vrchol moci, symbolizovaný stavbou bájného Camelotu, kde se nejvyšší král Británie už bez jeho kouzel může obejít. Merlinova kouzla Artušovi stejně nemohou pomoci, aby mu v těhotenství nezemřela první žena ani aby se Gunever nezamilovala do jeho nejvěrnějšího rytíře... Kouzlu lásky propadne na sklonku života i sám kouzelník Merlin, a ačkoli si je vědom toho, že láskou k ženě přichází o svou moc i život, který mu dívka pomalu vysává, upne se na mladičkou Nimuí a předá jí všechen svůj čarodějný um. Sám pak odchází zemřít do křišťálové jeskyně, jak mu bylo předurčeno.
♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦
Rozsiahly príbeh, historická freska, ktorá sa tu predkladá, svedčí o nespornom autorkinom rozprávačskom talente. Navyše je skutočne dôkazom toho, že autorka o historickom pozadí zjavne veľa naštudovala. Príbeh nie je akčný, je to skôr kronika Merlinovho života vyrozprávaná samotným Merlinom, doplnená veľmi sugestívnymi opismi prírody, popisom spôsobu života a vysvetľovaním dobových aj historických skutočností (to súvisí aj s Merlinovou povahou - veľa si všíma, mnohé veľmi sugestívne prežíva a keďže nie je svedkom všetkého, mnohé potrebuje na vysvetlenie dopovedať; a svedčí to aj o talente autorky pracovať so slovom). Dej je zasadený do obdobia, keď je krajina rozdelená medzi množstvo rozdrobených, večne súperiacich kráľovstiev, navyše sa musí brániť aj nájazdom lúpežiacich Sasov. Potreba hľadania mocného kráľa-zjednotiteľa je teda v takých podmienkach viac ako aktuálna.
Trilógiu je dobré čítať spolu. V príbehu je totiž toľko postáv, miest a udalostí (a s mnohými autorka naložila podľa vlastnej predstavy, tak aby jej zapadli do komplexného obrazu zbaveného nánosu legiend), že pri krátkom výpadku človek tak trochu stráca niť a chvíľu trvá, kým sa do príbehu znova dostane (hoci je pravda, že k istým udalostiam sa v skratke autorka vracia – zrejme s predpokladom našepkať čitateľovi, s čím z predchádzajúcej časti si má uvedené spojiť – treba však zároveň dodať, že to nepôsobí nijako rušivo). Zrejme každý z nás pozná legendy o kráľovi Artušovi a čarodejníkovi Merlinovi, rovnako ako množstvo sfilmovaných verzií tejto tematiky. Tu sa predkladá trochu iný pohľad – a je to pohľad nadmieru vydarený.
Rozprávačom príbehu a zároveň jeho hlavnou postavou je teda sám Merlin. Zároveň je zjednotiteľom spleti udalostí, ktorým sa ocitá v blízkosti. Merlin začína svoj príbeh vlastným detstvom. Sledujeme jeho neľahký život – poznačený postavením ľavobočka, otca, ktorého (zo zjavných dôvodov) jeho matka zatajila (občas sa zdá, že na svoje dieťa zabudla; nemá silu chrániť ho, a tak rezignovala; dieťa je tak ponechané samo na seba, zatiaľ čo jeho matka sa pripravuje na život v kláštore). To predurčilo aj skutočnosť, že sa naňho mnohí dívali ako na dieťa diabla, nenávideli ho (vrátane najbližších) a prehliadali – nečudo, že tým zároveň získal istú slobodu, ktorú využíval a ako sa neskôr ukázalo, práve táto sloboda ho priviedla k učiteľovi, Galapasovi, stretnutie s ktorým predurčilo jeho osud. No je to aj sloboda nebezpečná. Navyše nájdu sa aj takí, ktorí o jeho život usilujú, čo nakoniec dieťa-Merlina donúti k úteku a na jeho neľahkom konci sa dostáva k vlastnému otcovi – a tu začína iná časť jeho života – života princa-Merlina. Táto postava je zároveň kronikárom udalostí, ktorých je svedkom, alebo o ktorých počul sprostredkovane. (Príbeh Artuša sa odvíja popri jeho vlastnom a občas s ním splýva.) Jeho príbeh možno sledovať aj v inej línii – ako svedectvo o tom, kde a ako vznikli legendy o jeho čarodejnej moci. Človek si skutočne môže povedať – takto nejako to mohlo byť – nepochopiteľné zvraty osudu, zásah akejkoľvek sily do ľudskej snahy môže mať naozaj povahu nadprirodzena. Orol – Merlinus – lebo to je pravé Merlinovo meno – je napriek všetkému človek z mäsa a kostí (nie hrdina známy z fantastických príbehov). Je zvláštny, pretože je vzdelaný, pozná silu (i liečivú) prírody. Navyše sa učil u otcovho hlavného staviteľa a stal sa hlavným otcovým zbrojným mechanikom – jeho znalosti mu dovolili postaviť obrovské „tancujúce kamene“ (čo ľudia samozrejme považovali za zázrak). Rozhodol sa žiť ako pustovník (poznáva síce dievča, ku ktorej vzplanul ako muž, ale ako muž aj zlyhal a ona ho vysmiala – a hoci potom na ženy nezanevrel, už sa so žiadnou nepokúšal zblížiť), čo vzhľadom na jeho pôvod a pomery v rodine nie je nepochopiteľné.
Merlin má dar vidieť, ale ktovie, akí bohovia ho vedú – v boji medzi starým pohanským božstvom a novou vládou kresťanstva je ťažké uhádnuť, od koho videnie prichádza. Z toho vyplýva množstvo symboliky, ktorá sa objavuje v celej trilógii. Merlin vníma „letmé závany boha“, ktoré sú predzvesťou budúcich udalostí – sám sa považuje len za nástroj, pomocou ktorého boh koná. Jeho moc pôsobí bolesť a hoci vyvolávala v ľuďoch strach a občas i nenávisť, nikto, kto takú moc poznal, by ju neprial inému. Veštecký dar je dvojsečná zbraň – bohovia hovoria dvojznačne ako delfské orákulum – ich hrozby aj prísľub šťastia sa môžu v ľudských rukách zvrtnúť – a o tom sa Merlin presviedča niekoľkokrát. Je človekom mnohokrát bezmocným a zraniteľným, nie kúzelníkom, ktorý by čarovným mávnutím prútika vytrhol priateľa, čo ho bránil, zo spárov smrti, ani tým, kto bez problémov unikne pred vlastným zranením (či pred účinkami silného jedu, ktorý ho uvrhne do niekoľkomesačného blúznenia a ktorého následkov sa už nezbavil do konca života). Zažije bolesť – aj fyzickú a často balansuje na ostrí noža očakávajúc priazeň či naopak nepriazeň osudu, či toho, kto práve drží moc v rukách. Každé rozhodnutie totiž môže v očiach iného vyzerať ako pomoc, ale aj ako zrada. A Merlin nie je ušetrený mocenských bojov (nakoniec pohybuje sa takmer v ich strede) – moc je nevyspytateľná a nevyspytateľní sú tí, čo sa ju snažia za každú cenu udržať v rukách. A tak vie takmer o všetkom a i keď sa na istý čas vytratí (zo zištných alebo nezištných dôvodov), podľa povestí sa objavoval po celej zemi. Jeho život nevyhnutne sprevádzali obvyklé historky, ktoré za ním viali ako plášť vo vetre. A hoci jeho videnie nikdy neprichádzalo na objednávku, mnohé si pamätal z iných proroctiev a veľa vedel o ľuďoch a dobe, čo niekedy vychádza na rovnako. Silou osudu, alebo niečoho iného, bol vždy blízko miest a udalostí, ktoré zasahovali do života tým najdôležitejším spôsobom. A navyše tu bola prítomná jeho snaha dať krajine skutočného, pravého kráľa - podnietená prísahou, ktorá zaväzuje, prísahou, ktorú dal najvyššiemu kráľovi, akého poznal – svojmu otcovi. To je sila, ktorá vedie jeho cestu k Artušovi. Jeho konanie je poznačené túžbou spraviť z neho presne takého kráľa, akého všetci stáročia čakali – kráľa, ktorý dá ľuďom zjednotené kráľovstvo, kráľa, počas vlády ktorého utíchnu zbrane. Cesta ku Camelotu však nie je ľahká ani priama. Artuš nie je ušetrený neprajného konania svojej vypočítavej a nebezpečnej sestry, čarodejnice Morgause, s ktorou nevedomky spáchal incest. Chcela ho využiť ako stupienok moci, ktorá jej bola odopretá (dokonca aj sám veľký Merlin odmietol, keď sa chcela stať jeho žiačkou). Merlin ho neuchránil ani pred smrťou milovanej Guinevere (umiera aj s nenarodeným dieťaťom) a rovnako nezabráni ani tieňu z minulosti, ktorý nad Artušom kedysi preletel v podobe bielej sovy, aby nezasiahol do jeho života – ten našiel svoje zhmotnenie v podobe druhej manželky Guenevere, trpiacej utajovanou láskou k najlepšiemu Artušovmu priateľovi z detstva, Bedwyrovi. Nakoniec Artuša vo vidine vlastnej moci zrádzajú obe sestry – Morgause aj Morgan (ktorá na to spočiatku vôbec nevyzerala).
V príbehu nájdeme aj lásku. Žiadne posteľné scény, ale lásku v jej rôznych podobách – negatívne i pozitívne vášne, kruté i vznešené, zradu, nenávisť, priateľstvo, obetavosť, oddanosť, ale aj povinnosť.
Posledná časť trilógie je aj retrospektívou človeka, ktorý vidí veci v iných súvislostiach. Merlin vo svojej múdrosti vie, že musí žiť tak, aby si všetci zachovali v pamäti kúzelníka a kráľovho proroka, ktorý zmizol v pravej chvíli, nie ako starca, ktorý pridlho otáľal s odchodom, a tak sa uťahuje do samoty. Stále ostáva radcom, ale nie po kráľovom boku – v prípade potreby Artuš vie, kde ho hľadať (navyše je z neho zrelý muž, ktorý sa nepotrebuje o všetkom radiť). Merlin pri prvej žene ako muž zlyhal (lebo bohovia sú žiarliví a muž je len prorokom), no to neznamená, že nepoznal silu lásky – výsledkom silnej lásky je aj skutočnosť, že priviedol na trón pravého kráľa – Artuša a pomohol mu vybudovať silné kráľovstvo (hoci jeho panovanie nie je bez škvrny, ale to je cena moci – kráľ je zodpovedný za všetko, od dažďa až po vraždu neviniatok a neúrodné roky). Boh však v zrelosti života Merlinovi doprial aj lásku ženy. Je ňou Nimuí. Objavila sa v jeho pokojnom živote v Jabloňovom sade ako duch chlapca, ktorému chcel Merlin predať svoje vedenie. Bol ním Ninian a Merlin poznal, že v ňom driemala sila, ktorá čakala, aby niekto otvoril dvere a pustil svetlo. Lenže Ninian zomrel a osud privádza do jeho života Nimuí. Merlin cíti, že boh sťahuje svoje ochranné krídla a halí do ich tieňa niekoho iného, ale ten niekto bol on sám a v ňom bude žiť ďalej, aby ho kráľ mal pohotovo po ruke ako meč v prípade potreby.
Merllin dokonca prežije svoju vlastnú smrť a vracia sa ako oživený kúzelník (hoci už predal svoju moc Nimuí). Predtým sa však nikým nepoznaný čakajúc na návrat kráľa z cudziny vydáva na cestu a na nej nečakane naďabí na strateného Artušovho syna, Mordreda, a na jeho úhlavnú nepriateľku, nevlastnú sestru Morgause. To ho utvrdzuje v tom, čo cítil celý život – že všetko, čo sa v jeho živote udialo, má nejaký zmysel – bez ohľadu na to, aký boh riadil jeho konanie.
Stratené symboly moci sa vracajú k pravému kráľovi. Oným symbolom kráľa, ktorý mal zohrať poslednú dôležitú úlohu, je grál. Symbolom roky schovaným pre budúceho pravého kráľa. Grál ako symbol moci však nepotrebuje ani Artuš – on sám je pre svoj ľud grálom, lebo ich nikdy nesklame a nikdy ich neopustí, a tak ho zveruje Numuí a ponecháva tým, ktorí prídu po ňom.
Na sklonku života už Merlin nepociťuje potrebu magickej moci, necíti očistný vietor, ani bolesť v srdci a mravenčenie po tele – veľké udalosti kráľovstva ho už konečne neznepokojovali – jeho spojením s dôležitými udalosťami je Artuš – a Merlin je tu stále preňho, ako tu bol vždy, keď ho potreboval (už od detstva; lebo puto medzi dvoma mužmi, ktorí prežili osud ľavobočka, je prisilné a navyše ich spája krv najvyššieho kráľa – Ambrosia). Vracia sa do svojho kopca, na Bryn Myrddin tak, ako mu to bolo predpovedané a sám cíti, že je už len duchom onoho slávneho kúzelníka. Samotná Merlinova smrť tu opísaná nie je – vracia sa síce do svojej jaskyne, ale príchod smrti môžeme len vytušiť v záverečnej scéne, keď Merlin síce sľubuje odchádzajúcemu Artušovi, že naňho počká, ale vo vzduchu čosi visí, čosi, čo mu pravdepodobne znemožní svoj sľub dodržať. A tak sa s Merlinom aj s Artušom lúčime na prahu jaskyne, v ktorej utícha harfa a zhasína svetlo a vládu nad všetkým preberá tma.
-sa
_____________________________________________
► http://marystewartnovels.com/
