The Campbell Lawless Victorian Mysteries # 1
Lawless a ďábel z Euston Square William Sutton
Detektivní příběh z viktoriánské Anglie ve stylu Jacka Rozparovače. Londýn 1859–1862. Nováček u Scottland Yardu seržant Campbell Lawless řeší případ na první pohled banální sabotáže, k níž dojde na stavbě nádraží Euston Station. Na místě je ale nalezena také mrtvola a spousta věcí zde nehraje. Kromě toho dochází v Londýně k záhadným vniknutím do domů bohatých a vlivných lidí, při nichž se vlastně nic podstatného neztratí. Pokaždé však na místě činu zůstává lidská kost… V nebezpečí se ocitá i samotný následník britského trůnu a ukazuje se, že ne každý je tím, kým se být zdál… (Brána, 2015)
& & & & & & & & &
The Campbell Lawless Victorian Mysteries
1. Lawless and The Devil of Euston Square (2015) – Lawless a ďábel z Euston Square (Brána, 2015)
2. Lawless and the Flowers of Sin (2016)
3. Lawless and the House of Electricity (2017)
4. Lawless and the Maestro of Assassins
& & & & & & & & &
Anotácia knihy podsúva indície, ktoré by mali čitateľa historickej (zvlášť tej tematickej, viktoriánskej) detektívky nadchnúť – viktoriánsky Londýn, štýl pripomínajúci naháňanie Jacka Rozparovača, Scottland Yard, policajný nováčik, ktorý by sa mal vysporiadať so svojím prvým prípadom. Áno, všetko sú to slogany, ktoré by mali vzbudiť pozornosť. Jedna vec sú však takto vyvolané očakávania, druhá zasa to, čo v konečnom dôsledku v peknom obale čitateľ na stránkach knihy dostane.
Campbell Lawless je postava, ktorá by si ako súčasť detektívnej série – so samostatnými, uzavretými príbehmi/prípadmi – mala v úvodnej knihe nájsť svojich fanúšikov. Nevylučujem, že sa také čosi neudeje. Veď nakoniec, koľko ľudí, a čitateľov, toľko chutí. Osobne si však myslím, že tu ostane skupina takých, v ktorých sa pri čítaní tejto knihy (alebo po ňom) usadí akýsi rozpačitý pocit. Nie, nemám na mysli negatívny pocit (hoci aj takí čitatelia sa nájdu), len prosto... rozpačitý. Dôvodov prečo, môže byť niekoľko.
Tým hlavným je veľkosť priestoru, na ktorom sa príbeh – a najmä sledovanie vyšetrovania jednej udalosti, ktorá stojí na začiatku Campbellovej kariéry v Scottland Yarde – rozkladá. Prípad výbuchu na Euston Square a nájdenie mŕtvoly sa tiahne niekoľko rokov, pričom vyšetrovanie tejto udalosti je niekoľkokrát prerušené, odsunuté do úzadia kvôli iným prípadom či povinnostiam. Autor okolo hlavného príbehu vytvoril niekoľko vedľajších dejových línií a motívov, ktoré so sebou prinášajú množstvo nových postáv. Rozvíja sa veľa odbočiek, pri ktorých čitateľ čaká ich priame či nepriame prepojenie s prípadmi, na ktorých Lawless pracuje. A kým sa toto prepojenie vyjasní, chvíľu to trvá. Otázka znie, či čitateľ takú roztrieštenosť pozornosti privíta.
Viktoriánske obdobie je plné pary, smogu, nových technológií hľadajúcich si svoje miesto v živote ľudí, prinášajúcich často negatívne vnímané zmeny, ale aj obete v mene pokroku – v prospech nových železničných tratí prichádza o domov mnoho ľudí. Hĺbenie tunelov prináša neočakávané tragédie, a to aj vo vzťahu k ľudským životom. Hydraulika je v plienkach a chyby sa odhaľujú tak povediac za pochodu, často to nie je bez dôsledkov. Kdesi tu sa samozrejme skrýva aj nekalé konanie. Ľudia bažiaci po zisku za každú cenu. Arogancia nie je ničím výnimočným. Nečudo, že v tom napätom kotle sa objavuje nespokojnosť tých, ktorí z celého nesú najväčší dopad – a nie pozitívny. A také miesto je priestorom na zapálenie vášní.
Autor prostredníctvom Lawlessa mieri od najvyššej spoločnosti cez ulice Londýna a zastrčené pajzle k tým najchudobnejším. Od salónov plných intelektuálov cez spoločnosť priemyselníkov až k stroskotancom, ktorí nesú následky zmien v uliciach Londýna. Na svojej ceste v policajnej službe Lawless spoznáva množstvo ľudí. Autor kdesi medzi riadkami mieri aj na sociálne problémy. Odkazuje na dickensovské vnímanie a do príbehu zapája dokonca samotného veľkého autora. Pretože jeho vyšetrovanie vedie aj cez salóny intelektuálov. Dickens je tu prítomný aj cez postavu jednej zo svojich dcér, vďaka ktorej Campbell rozplieta nitky svojich prípadov. Ešte nevediac, že všetky vedú k tomu prvému, ktorý ho dostal do radov Scottland Yardu.
Keď sa Campbell stane členom vyšetrovania výbuchu na Euston Square, ani netuší, že možnosť pracovať s veľkým inšpektorom Wardlom nie je náhoda. Netrvá však dlho a nezrovnalosti, na ktoré pri svojom vyšetrovaní naďabí, sa odsúvajú nabok, akoby nebolo dôležité, že pri tom našli mŕtvolu. Lawless je nútený spis o výbuchu odložiť a sústrediť sa na triedenie iných spisov a na nový prípad. V meste sa rozšírili drobné krádeže, tajomné vniknutia do domov členov vyššej spoločnosti, ktoré všetci označujú ako Kostlivcove krádeže. Kto je Kostlivec? A ako sa darí zlodejom nepozorovane vniknúť aj zmiznúť z domov? Stopy vedú Lawlessa k tým najchudobnejším, ani netušiac, že tento prípad vnesie svetlo aj do jeho súkromného vyšetrovania výbuchu na Euston Square. Campbellovo sledovanie prípadov sa rozpadá na niekoľko smerov – jednu líniu predstavuje skupina dobre organizovaných malých zločincov vedených prefíkaným výrastkom Červom, druhú snaha o odhalenie tajomného politického provokatéra Berwicka, ktorý sľubuje pomstu. Vďaka obom preniká do odlišných častí Londýna a obe ho nútia poznávať dva protipóly londýnskej spoločnosti – tú najbohatšiu a tú najchudobnejšiu. Aj jeho pozornosť sa musí rozdeliť. Prioritou sa stáva zabezpečenie bezpečnosti blížiacej sa výstavy, ale aj ochrana syna kráľovnej Viktórie. Nie je preňho príjemné, že aj samotný veľký Wardl je v mene utajenia niektorých informácií (najmä zahladenia Bertieho prešľapov) schopný klamať, podvádzať či vydierať. Že jeho hra nie je čistá.
Pozadie príbehu tvorí obdobie, keď umiera manžel kráľovnej Viktórie, Albert Sasko-kobursko-gothajský a kráľovná sa sťahuje z verejného života. Následník Albert Eduard (Bertie, neskôr kráľ Eduard VI.) sa stáva centrom spoločenského záujmu kvôli svojmu údajnému nevhodnému romániku s istou herečkou. Na ten sa navrstvuje motív pomsty ohrdnutého milenca. Dôsledky na prvý pohľad nevinnej snahy vymaniť sa z vyšliapaných koľají spoločenského zaradenia zasahujú priveľa ľudí. Viktoriánska prísna morálka nezvykne odpúšťať prešľapy proti vlastným pravidlám. Lawless sa učí za pochodu a nevyhne sa začiatočníckym chybám.
Kolorit príbehu dotvára všetko, s čím sa Lawless stretáva – boj priemyselných spoločností o lukratívne zákazky, pokus o vytvorenie monopolu, spoločenské napätie otvárajúce dreve prejavom nespokojnosti s presahom na politické pole (šíriace sa myšlienky Karla Marxa) a priestor na priemyselnú sabotáž, využívanie čiernej práce (najmä detí), boj skupín z podsvetia o teritórium v procese meniacich sa hraníc mesta kopírujúcich nové zmeny prejavujúce sa na výzore nových londýnskych štvrtí, vytvorenie podzemného londýnskeho sveta s vlastnými pravidlami a presnou organizáciou, do všetkého zasahujúca snaha ututlať politicky neprijateľné šírenie klebiet o kráľovskej rodine. To všetko ovplyvňuje prípady, na ktorých Lawless pracuje, a ukazuje na množstvo snáh pretlačiť do popredia individuálne ciele.
Keďže nemôže byť všade, autor privádza Lawlessovi na pomoc najmä postavu knihovníčky Ruth Viliersovej. Táto postava mi bola zvlášť sympatická. Viaceré okolnosti sú dopovedané práve cez optiku a príhody vedľajších postáv. Tak sa ozrejmuje mnoho udalostí, ale aj konanie postáv, hlavne svedkov a podozrivých. Zároveň sa skladá mnohonásobný obraz toho, čo stojí v pozadí či v centre všetkých udalostí a dopovedajú sa aj osobné príbehy jednotlivých protagonistov. Medzi to prebleskujúce komentáre dobových médií (Eustonská Poľnica), ukazujúce medzi riadkami ako dokáže novinové médium manipulovať mienku. Tomu zodpovedá členenie knihy na viacero časových období a kratších kapitol s mnoho naznačujúcimi názvami, ale aj žánrová rôznosť kapitol (rozprávanie sa strieda s novinovým komentárom, príp. listovou korešpondenciou). Zdá sa mi, že autor tak urobil aj kvôli tomu, aby čitateľovi doprial čo najširší záber. Akýsi pohľad „zhora“, osvetlenie všetkých súvislostí. Akoby sa zároveň snažil skĺbiť všetky svoje skúsenosti (o ktorých sa čitateľ dozvie z jeho biografie). Pozornosť venuje aj jazyku – v knihe je zjavný jeho záujem o slang. Na druhej strane pôsobí rušivo množstvo chýb a preklepov v českom preklade (to však nie je záležitosť samotného autora, ale záverečnej redakcie textu vo vydavateľstve).
Nemyslím si, že autor vytvoril nesympatickú postavu. Lawless v sebe nesie čosi pozitívne, vieru v dobro, možno akýsi typ naivity, ktorý sa premieta do jeho konania. Nie je to príliš akčný a ani naozaj „zlý“ policajt. Má v sebe poctivosť, chce byť férový za každých okolností, zaujíma ho skôr akási podstata človeka – aj to, čo vedie ľudí, ktorých naháňa, k páchaniu zločinu. V tejto svojej naivite prirodzene naráža na to, čo mu pomáha pomaly skladať ružové okuliare. Ale ostáva v ňom pocit sklamania, ktorý sa má tendenciu zmeniť na akýsi tvrdnúci obranný múr. Lawless má tú smolu, že si ľudí idealizuje a že si k mnohým z nich vytvára akési puto (po ktorom v ňom ostáva smútok). Skrýva však v sebe akýsi nepokoj a húževnatosť, ktoré ho nútia nenechať veci len tak. Nesie v sebe otázky, na ktoré potrebuje nájsť odpoveď. Postupne si uvedomuje, že tak ako nie je ideálny svet okolo neho, nie je ideálna ani policajná práca, ktorú robí. A že tak, ako v politike, v obchodných kruhoch či medzi smotánkou, aj tu naráža na korupciu. Vždy sa nájde niekto, kto potrebuje niečo zakryť, prekrútiť pravdu a postarať sa o to, aby isté skutky nevyšli na svetlo. Všetko naznačené ma núti povedať, že diabol v názve knihy má metaforický rozmer (nejde len o vnímanie diabolských strojov meniacich ráz Londýna).
Široký záber, množstvo postáv a pohľadov, mnoho na prvý pohľad nesúvisiacich minipríbehov, dlhé časové obdobie, ktoré rámcuje prvú udalosť a jej konečné ozrejmenie, pretože dôsledky tejto udalosti zasahujú do osudov niektorých postáv ešte aj po rokoch. Najviac do toho Lawlessovho. Preto príbeh dopovie až jeho manželka. To je čosi, čo nemusí vyhovovať všetkým čitateľom. A možno bude nútiť čitateľa knihu opakovane odkladať (ako sa to stalo mne). Ale možno sa nájdu aj takí, ktorým Lawlessovo vyšetrovanie nedá pokoja a budú spolu s ním lúskať stopy vedúce od veľkolepých salónov k podzemným tunelom a nebudú sa obávať spolu s ním namočiť v splaškoch novovybudovanej kanalizácie. Podľa mňa má kniha svoju atmosféru. Lawless si ako postava zaslúži šancu v prípade, že jeho druhý príbeh prinesie aj prejav jeho zrenia. Ak sa posunie vo svojom postoji k práci a k okoliu, môže sa posunúť aj čitateľský zážitok z jeho vyšetrovania.
Moje hodnotenie vypovedá práve o onej v úvode spomínanej rozpačitosti a o predpoklade, že ak by som sa – v prípade vydania – rozhodla siahnuť po ďalšom prípade, očakávala by som Lawlessa, ktorý zúročil svoje skúsenosti.
-sa
a 1/2
____________________________________________
►https://www.william-sutton.co.uk
