Červená knižnica extra

Šestá oběť  Tessa Harrisová 

První případ Constance Piperové

V temných ulicích Whitechapelu se koncem 19. století neschovává jen bída, smrad, prostitutky a tolik vyhledávané potratářství… Tessa Harrisová se nechala volně inspirovat brutálními vraždami, které byly spáchány právě v této londýnské čtvrti neodmyslitelně spojené s postavou Jacka Rozparovače. Narušuje však kanonizovanou pětici jeho obětí a představuje prostředí mnohem temnější. Kdo ve skutečnosti může za zmizení mladých dívek? Je to všechno skutečně práce nechvalně známého Jacka? Muž v dlouhém plášti a klobouku vraždí prostitutky, ale kdo má na svědomí vraždy, které nenesou jeho podpis? A je vůbec nějaká žena v bezpečí? (XYZ, 2018)

• • • • • • • •

 Constance Piperová, hlavná hrdinka série od Tessy Harrisovej, je predavačka kvetín, ktorá žije v nelichotivom prostrední londýnskeho Whitechapelu. Nie žeby nevedela, odkiaľ pochádza, alebo sa nad niekým vyvyšovala, ale vždy bola akosi iná. Hoci si dobre uvedomovala svoje limity, nesie v sebe túžbu dostať sa inde, vymaniť sa z pút toho nepekného miesta a nadobudnúť pocit slobody. Presne takú túžbu v nej objaví slečna Emily Tindallová. Žena z vyššej spoločnosti, ktorá sa rozhodla pomôcť tým, čo často nemajú iné východisko, len skončiť na ulici. Constance (Con) je dychtivá učiť sa a poznávať, ale... nie je jej to pod vedením slečny Tindallovej dovolené nadlho.

 Autorka v knihe prepína dve rozprávačské optiky. Obe sú písané v ich-forme a hoci ich od seba odlišuje typ písma, chvíľu trvá, kým si čitateľ na tento koncept zvykne a dokáže sledovať dve dejové línie, dva pohľady na udalosti, ktoré súvisia s tým, čo sa okolo hlavnej hrdinky deje a navyše k tomu niekoľko dejových odbočiek. Prostredníctvom dvoch rozprávačiek sa vypovedá o udalostiach, ktoré formovali konanie postáv, ale sleduje ich aj v aktuálnom čase. Jedna (Emily) postavy neviditeľne sprevádza, tá druhá podáva udalosti ako ich priamy účastník (Constance). Strieda sa tak niekoľko dejových pásem, čím sa postupne do mozaiky pridávajú potrebné sklíčka. Osudy postáv sa prelínajú, ale aj krížia a dopĺňajú.

 Dve ženy z dvoch celkom odlišných svetov spojí nutkavá potreba nájsť iné stratené dámy. Jedna hľadá sestru, druhá ženu, ktorú by mohla nazvať priateľkou. Netušia, že k sebe majú bližšie, než si kedy mohli myslieť. Con sa so sestrou ženy Terencea Cutlera osobne stretáva až v druhej polovici knihy. Autorka v tejto línii sústreďuje pozornosť na manželstvo a domácnosť lekára, ktorý pracuje v nemocnici v najhoršej časti mesta s úmyslom pomôcť padlým ženám, no jeho pôvodný zámer sa tak trochu zvrtne. Jeho manželka Geraldine zmizla a pozornosť, ktorú tomuto zmiznutiu venuje jeho švagriná Pauline Beaufroyová, mu na pokoji nepridáva. Najmä preto, že sám o dôvodoch manželkinho zmiznutia len tuší a aj preto, že pátraniu po nej doteraz neprikladal výrazný význam v domnení, že sa predsa len vráti. Náhľad do ich spolužitia postupne odhaľuje manželské problémy a tak trochu podsúva myšlienku, že za Geraldiným zmiznutím je akési nekalé Terenceovo konanie.

 Príbeh je zasadený do obdobia, keď vo Whitechapeli desivo zomierajú ženy z ulice. V nočných uličkách číha ktosi, koho označia ako Jacka Rozparovača. Na nešťastí sa pokúšajú priživiť vizionári i rôzni šarlatáni vyhlasujúci, že sa dokážu spojiť s obeťami vrážd a odhaliť identitu vraha. Všetky udalosti tak akosi odstrašujú, ale zároveň aj nepatrične fascinujú najmä tých, ktorí sú ohrození najviac. Vedie ich nutkavá potreba dozvedieť sa o detailoch zločinov, ale aj trúsiť nemiestne žarty na účet obetí, aj tých potenciálnych. Ale azda je to prejav slabosti a nutnosť nejako sa vyrovnať s tým, čo sa deje, aby sa v tom neistom a aj tak beznádejnom prostredí dalo prežiť.

 Brutálne konanie vraha dáva priestor na množstvo špekulácií a vyvoláva podozrenia, pri ktorých si nikto nemôže byť istý, kto komu práve kráča v temnej uličke za chrbtom. Polícia je bezradná, záchytných bodov je málo a zločiny sú také ohavné, že nad zmrzačenými telami pocítia slabosť aj ostrieľaní strážcovia poriadku. Vo Whitechapeli by všetci radi pokračovali vo svojich malých drsných životoch, čo sú dosť tvrdé aj bez vedomia, že sa medzi nimi potuluje vrah. Nečudo, že polícia si často vyslúži nelichotivé komentáre.  

 Con občas pochybuje o svojej príčetnosti, ale drží sa statočne. Dni sú tu bezútešné. Prežiť jej pomáha konanie za hranicou zákona. Zatiaľ čo ona predáva kvetiny a ovocie, aby predajom zabavila ľudí v lepších štvrtiach mesta, jej sestra Flo sa spolieha na svoje dlhé prsty. Lup posúvajú ďalej, čo im pomáha spolu s matkou prežiť a zaplatiť nájom. Ako kľúčový motív autorka využíva tzv. Whitechapelskú záhadu – nájdené torzo ženy, ktoré sa (okrem iných obetí) pripisovalo Jackovi Rozparovačovi, no jej identita ostala neznáma.

 Emily Tindallová sleduje vlastnú líniu príbehu, ktorá je však neoddeliteľne spätá s tou Constancinou. Nielen preto, že ju Con hľadá, ale aj preto, že sa ich osudu musia doslova spojiť. Slečna Tindallová tak dáva nahliadnuť do dôvodov svojho zmiznutia, ktoré spustí odhalenie, prečo dievčatá z nedeľnej školy, kde učí, miznú, a čo s tým má záhadný doktor Melksham. V istom momente sa Emilina cesta spája s tou Constancinou, nie však fyzicky. Chvíľu trvá, kým si Con uvedomí, čo znamenajú jej podivné sny a videnia. Že ju vlastne vedie žena, ktorú hľadá. Žena, ktorá už prešla na druhú stranu. A to, čo ona považovala za náhodu, náhodou nie je. Aj Pauline verí, že Constance je obdarovaná, preto sa s prosbou o pomoc pri hľadaní sestry obráti práve na ňu.

 Prepínanie medzi dvoma rozprávačskými optikami nemusí vyhovovať každému čitateľovi. Sledovať okolnosti chvíľu z pozície Con a chvíľu z pozície Emily núti čitateľa spájať rôzne súvislosti. Občas je to ako prepnutie scény, čo preruší plynulú dejovú líniu. Keď sa navyše Emily obracia priamo na čitateľa, je to prvok, ktorý môže vadiť najmä tým, čo obľubujú príbehy písané z pozície nestranného rozprávača.

 Con a Pauline predstavujú dva svety, medzi ktorými Con lavíruje. V zásade je to ale príbeh z odvrátenej strany spoločnosti. Autorka neukazuje módne salóny a distinguované spôsoby lordov a dám. Zamerala sa na špinavú stranu Londýna, v ktorej vládne chlad, tma, hlad, špina a všade číhajúce mnohoraké nebezpečenstvo (zlodeji, choroby, násilie...), na miesta, kde život nie je taký skvostný ani radostný a kde prežitie závisí od tých najelementárnejších drobností, kde zobudiť sa ďalšie ráno nemusí byť takou samozrejmosťou. No ani život na lepšej londýnskej adrese nemusí byť idylický. Práve to ukazuje postupné odkrývanie nezhôd v manželstve Cutlerovcov. Geraldinino konanie je nakoniec vlastne pomstou manželky s cieľom namočiť manžela do vyčíňania vraha, ktorého hľadá celé mesto. A čitateľ si spolu s Pauline a políciou občas položí otázku, či ním nie je naozaj Terence Cutler.

 Con uviazla kdesi medzi svetom svojej chudoby a slobody, čo jej ukázala slečna Tindallová. Vie, že sa pravdepodobne nič nezmení ako mávnutím čarovného prútika. Ďalej bude predávať kvety, zatiaľ čo jej sestra bude kradnúť, aby prežili ďalší mesiac. Hoci im pomáha aj matkina známosť s pánom Bartlebym, vďaka ktorému si občas môžu prilepšiť nielen na stole. Autorka si mnohé necháva otvorené – Constancino spojenie s Emily Tindallovou nachvíľu utícha, kdesi v príbehu sa mihne aj postava Gilberta Johansa, ktorému sa Con páči (je to mladík, ktorý sa pridal k dobrovoľným nočným hliadkam, aby sa ľudia v uliciach Whitechapelu cítili ako-tak bezpečnejšie), za identifikáciu torza ženy vďačí Con najmä inšpektor Marshall, ktorý vďaka nej vyriešil aspoň jednu záhadu spájanú s vyčíňaním vraha v meste. Keďže identita Jacka Rozparovača nie je odhalená ani na konci a naznačuje sa, že zločiny budú pokračovať, otvorenosť príbehu neprekvapí – ani rozpoloženie, v ktorom čitateľ na záver Con zanecháva. Emily sa od nej nachvíľu vzdiali, ale vie, že sa k nej vráti.

 Tento príbeh má potenciál zaujať, ak čitateľovi neprekáža trochu toho „paranormálneho“, čo nie je preexponované a nepreráža z každej strany. Hľadanie odpovedí na nejasné odpovede treba brať ako bonus navyše. Sprevádzať tak Con pri hľadaní pravdy, čo sa stalo so slečnou Tindallovou, nemusí byť premárnený čas. Je sympatické, že sa autorka nehrá na vševedúcu a nemá ambíciu odhaliť „pravdu“ o záhadnom vrahovi, ani dať jasné a zaručené odpovede na otázky, kto ním bol a prečo konal tak kruto. Túto záhadu necháva záhadou, ale jej pozadie celkom umne využíva na vlastnú fikciu. Podľa mňa vytvára jeden z vydarenejších príbehov.

 Záhady Constance Piperovej majú doposiaľ tri časti – ak sa vydavateľstvo XYZ pustí do prekladu tej druhej, rada si ju prečítam.

-sa 

Constance Piper Mysteries:

1. The Sixth Victim (A Constance Piper Mystery Book 1, 2017) – Šestá oběť (XYZ, 2018)

2. The Angel Makers (A Constance Piper Mystery Book 2, 2018) 

3. A Deadly Deception (A Constance Piper Mystery Book 3, 2019) 

_______________________________________________

► http://www.tessaharrisauthor.com