Diabol a temné vody
Diabol a temné vody Stuart Turton
Píše sa rok 1634 a Samuela Pippsa, najlepšieho detektíva na svete, prepravujú obchodnou loďou Saardam z východindickej Batávie do Amsterdamu, kde ho majú súdiť a popraviť za zločin, o ktorom nikto nič netuší a nie je ani isté, či ho Pipps vôbec spáchal. Sprevádza ho oddaný strážca a pomocník Arent Hayes, ktorý je odhodlaný dokázať priateľovu nevinu. Len čo vyplávajú na šíre more, začne sa na osadenstvo lode valiť jedna pohroma za druhou. Po palube sa zakráda tajomný prízrak. Na lodných plachtách sa zjavuje záhadný symbol. Ktosi vyzabíja všetok dobytok. Pasažierov trápia zlovestné odkazy, ktoré im sľubujú diabolské zázraky a predpovedajú smrť troch ľudí vrátane Samuela Pippsa.
Môže mať toto všetko na svedomí démon? Dokáže Arent s pomocou uväzneného priateľa rozlúštiť záhadu z dávnej minulosti, ktorá spája pasažierov Saardamu a hrozí, že potopí loď a všetci na jej palube zahynú? (Slovenský spisovateľ, 2021)
£ £ £ £ £ £ £ £ £ £ £ £ £
Sedem smrtí Evelyn Hartcastlovej E. Turtona ma zaujalo. Siahnuť po jeho druhej knihe tak nebolo ťažkým rozhodnutím. Od knihy som neočakávala opakovanie toho, čo sa autorovi osvedčilo, zato som bola zvedavá na to, ako sa tajomných udalostí uprostred mora zhostil.
Cesta z Batávie do Amsterdamu mala trvať desať mesiacov, na ktorej striehlo množstvo nebezpečenstiev a s jedinou spoľahlivou trasou, z ktorej nebolo hodno vybočiť, pretože sa na nej lode mohli navždy stratiť. Ale ani správny kurz nie je zárukou bezpečnej plavby – choroba, búrky, piráti a nebezpečenstvo potýčok na lodi – to všetko sú premenné, od ktorých závisí, či sa tí, čo na loď nastúpili, doplavia do svojho cieľa.
Saardam je obchodná loď východoindickej spoločnosti, pre ktorú má zisk prednosť pred všetkým. Loď čaká v Batávii na svoju plavbu a na jej palube sa stretáva pestrá paleta rôznorodých postáv. Okrem generálneho guvernéra, jeho dcéry a manželky Sary Wesselovej, ktorá už pri naloďovaní ukáže, že sa nebude správať ako pravá dáma, ani tak, ako od nej očakáva guvernér, sa medzi pasažiermi objavuje aj Samuel Pipps a jeho osobný strážca dôstojník Arent Hayes. Sammy, ktorý je známy tým, že dokáže vyriešiť akúkoľvek záhadu, sa však na Saardam nedostal ako úctyhodný pasažier, ale ako zajatec. Arent Sammymu drží od tela vrahov, ktorých vyšetruje, resp. do svojho zajatia vyšetroval. A hoci Pipps samotnému generálnemu guvernérovi pomohol získať vec, na ktorej mu veľmi záleží, predsa sa vďaka nemu dostal do okov. Prečo bol zajatý, nikto netuší, a guvernér dôvody odmieta prezradiť.
Už pred vyplávaním loď postihne incident s upáleným malomocným, vďaka čomu všetci pasažieri zneistia. Sara Wesselová sa pokúša požiadať manžela, aby nevyplávali, ale manžel, ktorému pramálo záleží na jej názore, to odmietne, a tak sa Sara pokúša z lode dostať aspoň svoju priateľku Creesje a jej synov. Incident na pevnine spojí dvoch neznámych – Saru práve s Arentom, ktorí sa snažia zistiť, akú väzbu mal malomocný na Saardam a aké nebezpečenstvo im vďaka jeho varovaniu na lodi hrozí.
Pri nalodení sa objavia prvé rozbroje, pri roztiahnutí plachty sa objaví záhadný okultný symbol, je teda jasné, že táto plavba nebude pohodová. Autor postupne do hry zapája ďalších členov posádky, práve prostredníctvom Arenta Hayesa, ktorý preberá prácu svojho zamestnávateľa a guvernérovej manželky, ktorá sa napriek zákazu nenechá od zistenia pravdy odhovoriť. Keďže hrôzu naháňajúci symbol sa spája so Starým Tomom, samotným vtelením diabla, otvára sa priestor pre povery a znamenia majúce okrem vyvolania strachu spôsobiť rozkol v posádke. Okrem Arenta a Sary, ktorí sa snažia zistiť, čo sa v skutočnosti na lodi deje, sa do hľadania Starého Toma zapája aj lovec diabla Sander Kers so svojou pomocníčkou. Začínajú sa preteky s časom, pravdu treba odhaliť skôr, kým sa objavia ďalšie znamenia a posledné spôsobí, že vstúpenci Starého Toma povstanú proti tým, čo sa odmietnu prikloniť na jeho stranu.
Sara Wesselová je najvyššie spoločensky postavená žena, no vďaka svojmu manželovi má najmenšiu slobodu, je nútená neustále sa podriaďovať. Práve vďaka stretnutiu s Arentom a udalostiam na lodi si uvedomuje, koľko života v sebe má. Práve vďaka tomu prežíva najväčšie vzrušenie vo svojom živote. Hoci sa obáva o svoju dcéru Liu, ktorá musí skrývať svoju inteligenciu, odmieta počúvať svojho despotického manžela, čo jej uľahčuje jeho prílišná zaujatosť vlastnými záležitosťami. Jan Haan sa stará o svoj náklad, pretože vďaka nemu by sa mu malo podariť dostať medzi sedemnásť najvplyvnejších členov východoindickej spoločnosti. Je preto preňho viac než dôležité, aby sa Saardam za žiadnu cenu neodklonil zo svojho kurzu. Sarine motívy ovplyvňuje aj snaha ochrániť dcéru, dostať sa spod područia nevyspytateľného manžela, pričom túto dilemu za ňu nakoniec vyrieši samotný páchateľ zla. Autor minulosť jej manžela zviaže aj s Arentom, ktorý si počas plavby uvedomí, že sa z Jana Haana stal celkom iný človek. V pozadí rezonujú aj udalosti na Bandských ostrovoch, ktoré generálnemu guvernérovi nepridávajú na sympatiách.
Autor súputníkov na lodi spojil rôznorodosťou väzieb. Vďaka nim sa postupne odhaľuje minulosť, ktorá viacerých z nich spája práve so Starým Tomom. Vtelenie diabla na lodi sa však napriek tomu nedarí odhaliť, hoci postupne na lodi buduje svoj kult. Arent spočiatku svojim schopnostiam neverí, povzbudenie dostáva nielen od Sammyho, ale predovšetkým od Sary. Pri svojom pátraní sa dostáva do konfliktov s námorníkmi aj mušketiermi – nie všetci zdieľajú vzájomné sympatie. Tam, kam Arent nemôže, posiela ženu – v tomto prípade Saru Wesselovú, ktorá prekračuje hranice, čo jej vymedzuje pozícia nielen vysoko postavenej dámy, ale nakoniec vo svete ovládanom mužmi aj ženy. Pri budovaní atmosféry autor vsádza nielen na prvky okultizmus a prenasledovanie diabla, ktorého ktosi pustil medzi smrteľníkov, ale aj na protiklady, ktoré oddeľuje sťažeň lode. Nie je to len predná a zadná časť lode predstavujúca hranice medzi vyššou a nižšou spoločenskou vrstvou, objavuje sa aj napätie medzi mušketiermi a námorníkmi, a nakoniec aj medzi ženami a mužmi, no napätie sa prejavuje aj medzi samotnými ústrednými pasažiermi. Na lodi sa objavuje veľa zloby a je ťažké uprostred nej nájsť démona. Ktosi však zjavne využíva strach, aby zakryl iné zločiny.
V knihe sa objavuje meniaca sa perspektíva viacerých postáv, napodiv práve to u mňa v konečnom dôsledku spôsobovalo dojem vytrácajúcej sa dynamiky. Tempo v knihe aj vzhľadom na šírku priestoru, na ktorom sa príbeh rozkladá, nie je nijako rýchle. Autor ponúka predpokladané kulisy – okrem postupne odhaľovaných tajomstiev, tajné priestory na lodi, tvrdosť a súboje medzi námorníkmi, búrku, romantizujúcu vsuvku... Dĺžka knihy však podľa mňa neutiahne jej napätie, to ku koncu miestami kolíše a nahrádza ho pribúdajúce množstvo obetí. Akonáhle sa pasažieri a námorníci dostanú mimo paluby lode, atmosféra sa mení a stráca na všetkom, čo ju držalo pokope. Po stroskotaní lode pri brehoch Tomovho ostrova podľa mňa dej upadá, nezachráni ho ani rozvláčne smerovanie k rozuzleniu zápletky. To je nakoniec prekombinované a hra na trestný tribunál bola na môj vkus tak trochu pritiahnutá za vlasy. Pipps u mňa napriek všetkej snahe a svojej populárnosti (aj vďaka prípadom, ktoré Arent spísal, a pozná ich aj samotná Sara s dcérou) stráca na záver ďalšie body a sympatickejším ostáva jeho zásadový sluha Arent, ktorý s istou dávkou nemotornosti a nízkeho sebavedomia, ktoré postupne získava na sile, ťahal celé vyšetrovanie.
Kniha sa mi nečítala zle. Je to vzhľadom na krátke kapitoly aj napriek svojej dĺžke rýchle čítanie. Je to čítanie iné, ako bolo pri prvej autorovej knihe. Je naozaj klasickejšie. Vyššie hodnotenie nedávam kvôli záveru knihy, ktorým ma autor napriek všetkej snahe nepresvedčil.
-sa
a 1/2
