Nesmrtelný hrabě
Nesmtelný hrabě Kristýna Freiová
Laurent de Angeloure známý jako hrabě de Saint-Germain, osobnost opředená mýty, ale i figurující v mnoha historických pramenech, vypráví svůj „skutečný“ příběh. Kdo je vlastně tajemný hrabě doopravdy? Kde získal své nadpozemské schopnosti? Narodil se v předvečer třicetileté války, jako syn francouzského šlechtice. Podstatná část děje se však odehrává ve Švédsku za vlády královny Kristýny, která byla známá spíše svou „zmužilostí“ než „ženskostí“. A právě u dvora této zajímavé ženy se pod vedením svého mentora, posledního učedníka Ježíše Nazaretského, Lukáše, stal „nesmrtelným“. (Fortuna Libri, 2019)
≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈
Postava grófa de Saint-Germain je opradená toľkými historkami a otáznikmi, že v dierach v jeho živote si každý autor, ktorý sa podujme napísať jeho „životný“ príbeh môže nájsť to svoje a vyhlásiť ho za „pravdivý“ či aspoň pravdepodobný. Toľko priestoru na fikciu ponúka len málo postáv. Autorka tejto knihy si vybrala tú časť jeho života, ktorou všetko len začína – sám gróf v nej rozpráva príbeh o tom, ako svoje schopnosti nadobudol.
Detstvo Laurenta de Angeloure, ktorý sa narodil v predvečer tridsaťročnej vojny, osudovo ovplyvnila otcova nevšímavosť. Laurent matku nepoznal, ale otcovo správanie kompenzuje láska jeho novej manželky Madeleine. Táto láska ho sprevádza po zvyšok života. Laurentovi sa svet, do ktorého sa narodil, nepáči. Čím je starší, tým viac verí, že všetko zmení, ale veľakrát sa ukáže, že zmýšľa ako naivné dieťa, pretože svet ovládajú iné zákony a ľudia v ňom nie sú slobodní. Ani Laurent.
Laurent odchádza do Paríža po boku otcovho priateľa de Vrillea, pripravuje sa na vojenskú službu. Všetci čakajú, že sa ožení s jeho dcérou Isabelle. Pre Laurenta však ostáva neznámou ženou, cudzinkou. V Paríži končí v službách kráľa ako vojak. Na jednom love zachráni kráľa pred útokom diviaka a sám pri tom príde takmer o život. Lieči sa v kráľovskom zámočku pod opaterou mníšky Nathalie. Po istom čase sa medzi nimi prirodzene vyvinie vzťah, no toto spojenie je nedovolené. Odhalí ho Isabelle. Isabelle so sobášom s Laurentom počíta a neprijíma odmietnutie, je zvyknutá dostať, čo chce. Práve tento moment osudovo zasiahne do smerovania jeho vzťahu k Isabellinej sesternici Nathalie. Laurent sa prirodzene vzpiera, ale je nútený nakoniec vrátiť sa potupne domov, s hanbou a zákazom vstupu do Paríža.
Ešte v domácom väzení ho navštívi istý otec Marek, ktorý ho už dlhšie sleduje a vybral si ho, aby mu odovzdal svoje učenie. Tak bude môcť urobiť to, čo chce najviac – zmeniť svet. Laurentovi tie slová znejú zvláštne. S Marekom sa nečakane opäť stretáva doma. Je to Madeleinin spovedník. Práve na ich nabádanie sa pokúsi Nathalie, ktorá skončila ako väzeň u svojej zbožnej tety v Normandii, zachrániť. Útek však nedopadne dobre, končí tragicky a skormútený Laurent myslí na smrť. Je to práve Marek, už vlastne Lukáš, kto ho núti konečne sa prebrať, dospieť a aj odísť s ním do Švédska. Je to nakoniec jediné riešenie, lebo doma ho čaká pravdepodobne smrť, ak sa jeho čin rozkríkne. Vo Švédsku by sa mohol stať Lukášovým žiakom a osvojiť si jeho učenie, jeho tajomstvo o nesmrteľnosti.
Práve prostredníctvom Lukáša autorka ponúka Laurentovi a aj čitateľovi inú verziu Kristovho príbehu, ale aj existenciu iného sveta či svetov, ponúka filozofiu návratu duše v inom tele. Krista nazýva Ješuom. Nabáda Laurenta, aby prestal myslieť ako ľudská bytosť, aby prestal byť sám sebou, lebo iba jedinci, ktorí dokážu prezrieť a oslobodiť sa, pochopia pravdu. Pretože život tu je to, čo im prisúdila temnota. Existujú však ľudia, prepojení s archanjelmi, ktorí môžu na svete šíriť svetlo. Ach, tento obrátený Kristov príbeh je tu už tak dlho a v toľkých variáciách... Niekedy je všetko zo všetkých smerov na kope, ale všetko je v rukách invencie autora, hoci niekde lepšej a inde menej.
Dovoľujem si povedať, že toto je zlomový bod knihy. Predchádzajúcu knihu Galilejec som od autorky nečítala a tak neviem posúdiť, do akej miery s takýmto náhľadom svojich čitateľov už oboznámila. Čitateľ, ktorý jej knihy nepozná, v tomto momente pochopí, že tu sa jej historická fikcia láme. Buď na tento koncept pristúpi a bude pokračovať, alebo to vzdá. Existuje ešte možnosť, že túto filozofiu prefiltruje a knihu bude ďalej čítať ako historickú fikciu v prípade, že ho osudy Laurenta de Angeloure zaujali. Možno bude len jednoducho hľadať otázku na to, ako sa autorka vysporiadala s vysvetlením jeho premeny na grófa de Saint-Germain a ako do toho všetkého nakoniec predsa len zakomponovala aspekt jeho nesmrteľnosti.
Vo Švédsku je čitateľ svedkom Laurentovej cesty za premenou. Jeho osud tu poznamenáva stretnutie s rodinou lesníka Valborga, ktorého manželka Merit sa vzdala postavenia na kráľovskom dvore. Ich dcéra Svea k Laurentovi okamžite priľnie a pre čitateľa nie je ťažké odhadnúť, akým smerom sa budú vyvíjať jej city. Laurent je však sústredený na iné. Vo svojom učňovskom snažení stretne archanjela Natanaela, ale aj zakolíše a je vystavený Diablovmu pokúšaniu. Vracia sa domov, ale tento raz ho otec prijíma inak. Madeleine a ich deti (dvojčatá) sú nemocní. Napriek Laurentovmu prehováraniu Madeleine odmieta zmenu nevyhnutného, lebo sa odovzdala osudu a prijala úlohu, ktorú mala v Laurentovom živote zohrať – byť len jeho nevlastnou matkou. Umiera a Laurent pochopí, že sa musí vrátiť k svojej ceste a dokončiť, čo začal. Neobával sa Diabla, hoci ten ho pred týmto návratom varoval. Nathalie aj Madeleine sú mŕtve a Laurent vedel, že túto cenu zaplatí ešte veľakrát. Čo horšie sa mu môže stať? Ale veci nejdú tak, ako by chcel. Má pocit, že sa točí v kruhu. Možnosti ľudského života mu ukazujú vidiny v snoch a horúčke. Pochopí, že tento svet sa riadi lživými a hlúpymi pravidlami.
Rozhodne sa teda vo Švédsku žiť ako pustovník. Onemocnie a keď ho zachráni Vlaborgova rodina, rozhodne sa žiť s nimi. Sústreďuje sa len na prežitie a to mu nakoniec pomôže zastaviť myseľ, upokojiť sa a spomaliť. Týmto spôsobom sa premieňa, až nakoniec dosiahne svoj cieľ. Premena trvá roky, ale jeden deň dostane svoj dôkaz, keď sa v meste nechtiac dostane do konfliktu s troma mužmi. Jeden z nich sa cíti urazený natoľko, že ho zabije. Vďaka tejto vražde sa v Laurentovi oslobodí bytosť, ktorou vždy bol. Svedkom jeho zmŕtvychvstania je len Svea.
Krátko nato sa vracia Lukáš, o ktorom si myslel, že ho opustil a smeruje jeho kroky na kráľovský dvor. Berú so sebou aj Sveu, ktorá zdedila po matke túžbu po výnimočnosti, ale blízko kráľovského dvora ju čaká aj iné stretnutie – s grófkou Sparreovou, starou matkou, ktorá si Sveu vezme pod svoj patronát. Zo Svey sa stáva dvorná dáma, z Lukáša je knieža Zarowski. Každý z nich slúži korune svojím spôsobom. Laurent sa stretáva s kráľovnou Kristýnou a aby si zaslúžil jej dôveru, pripojí sa do vojny na mori s dánskou flotilou, ktorá je v tridsaťročnej vojne posledná. Práve tu sa stretne so svojím vrahom spred rokov Svenom Svensonom. Autorka ponúka obraz boja, v ktorom je Lauren niekoľkokrát zranený, ale jeho telo nepodlieha prirodzeným zákonom. Pre mňa sa obrazy bitky v texte míňali účinkom. Laurent všetko vníma ako malichernosť, až na jediné – že odpustil svojmu vrahovi. Uvedomil si totiž, že práve on mu svojím činom zachránil život, že bez jeho činu by neprežil. Zároveň pochopí, že jeho úlohou nie je meniť naraz celý svet, ale jednotlivcov, ktorí o to budú stáť.
Laurent sa prestáva cítiť človekom, no ctí úlohu chrániť Sveu pred horkým osudom. Akúsi milostnú linku, ktorú prezentoval Laurentov vzťah na začiatku knihy k Nathalie, po príchode do Švédska nahrádza zodpovednosť. Vníma ju ako dieťa, za ktoré sa cíti zodpovedný. Vie, že ani švédsky kráľovský dvor nie je jeho konečná zastávka. Keď sa pokúsi zasiahnuť do Sveinej budúcnosti, násilne umiera znova, aby mu Diabol povedal, že aj temnota je nevyhnutným protipólom toho, čo hľadá a že sa jej nesmie podvoliť, dovoliť jej, aby ho zastavila.
Ak si odmyslíte všetok ten „filozoficko-náboženský“ balast, dostanete priemernú historickú fikciu o živote človeka na pozadí tridsaťročnej vojny s devízou dobrej čitateľnosti, pričom práve krátke kapitoly majú na svedomí to, že sa táto kniha číta rýchlo. Hľadala som aspekt dobrodružstva a napätia, ale osobne si myslím, že je ho v knihe napriek autorkinej snahe ako šafranu. Nehovorím, že hlavného hrdinu nestretávajú životné zvraty a životu nebezpečné situácie. Ja som však príslušné pasáže prešla bez pocitu vystupňovaného napätia a určite tu netreba hľadať nečakané zvraty.
Autorkin štýl je, ako som už spomínala, ľahko čitateľný. Príbeh však vo mne nezanechal hlbokú stopu ani nevyhnutnú potrebu siahnuť po ďalšej autorkinej knihe. Radím ju len k ďalším možným variáciám, v ktorých sa stretlo kde-čo, a ktoré si možno u niektorých čitateľov nájdu svoje miesto, no u mňa zapadnú v rade ostatných. Moje hodnotenie vo veľkej miere berie ohľad na dobrú čitateľnosť autorkinho štýlu.
-sa
