S cejchem vraha
Mordy v časech císaře Rudolfa II. #1
S cejchem vraha Jan Bauer
Lukáš Trobl z Květnice, syn z nepříliš významného českého rodu, se po studiích na evangelické univerzitě v Heidelberku vrací do Čech a uchází se o místo na císařském dvoře. Upřímně řečeno se více než studiu suchopárných věd věnoval studiu šermu, v němž dosáhl značného mistrovství. V malostranské krčmě se dostane do hádky s vlašským alchymistou. Přes císařský zákaz soubojů se muži utkají a Lukáš svého soupeře lehce zraní. Druhý den ráno je Lukáš zatčen, neboť jeho protivník je nalezen mrtev. (Moba, 2016)
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Hneď na úvod napíšem, že hoci ma anotácia knihy a v zásade priaznivé ohlasy zlákali knihu si kúpiť, po jej prečítaní sa nedokážem vyhnúť sklamaniu. To naznačuje, že moje riadky nebudú solidárne s priaznivým pohľadom. Tí, ktorí tejto knihe fandia, resp. si autora obľúbili, by možno nasledujúce riadky čítať nemali. Ale popravde, napriek tomu nebudem svoj názor prispôsobovať, pretože si kritické poznámky v tomto prípade nedokážem odpustiť. Knihu som považovala za vydarenú zhruba do prvej štvrtiny, potom som už len neveriaco krútila hlavou.
Jan Bauer je podľa správ na internete v Českej knihe rekordov, lebo od roku 1978 do roku 2017 vydal 172 kníh. No, to je síce úctyhodné číslo, ale tento priemer – zhruba 4 knihy ročne – sa logicky musel pod niečo podpísať. A obávam sa, že som si po tomto stretnutí s autorom (prostredníctvom knihy) urobila predstavu, pod čo.
Sujet knihy so sloganom „Mordy v časech císaře Rudolfa II.“ (ktorý je zároveň označením série) je v podstate veľmi jednoduchý a predvídateľný a dá sa zhrnúť do niekoľkých viet. Lukáš Trobl z Květnice sa skutočne vracia po štúdiách do Prahy s očakávaním, že ho vysoko postavený strýko prijme do svojich služieb. Jeho vymetanie krčiem skončí po zvláštnej známosti s istým samozvaným alchymistom Valerianom de Valeris u iného kolegu, istého Bellarminiho. Alkoholom vyprovokovaná hádka vedie k súboju. Na druhý deň je Bellarmini nájdený spolu so sluhom mŕtvy a Lukáš, ktorý sa vrátil do jeho domu pre zabudnuté veci, je obvinený z vraždy. Jeho strýko Maximilián Trobl ide mimo zákon a prepustí Lukáša s tým, že musí nájsť vraha, inak synovca vráti do rúk katovi. Hľadanie vinníka je spojené s naháňaním za istým Fabiom Orsinim, ktorého Lukáš považuje za vraha, pretože ako sa ukáže, tento nepravý rodinný príslušník Viléma z Rožmberka už vo svojej rodnej zemi vraždil a bol naňho nasadený špión, ktorý ho má tajne dostať späť do Benátok, aby za svoje zločiny zastal pred súdom. Lukáš tak započne svoje hľadanie, ktoré je vlastne pobehovaním medzi Starým a Novým mestom pražským (pričom výrazne nápomocnou sa mu stane neohrozená a Prahy dobre znalá krčmárka Tereza).
Táto kniha je plná klišé a stereotypov. Rudolfínska doba je azda populárna – nakoniec všetci sme nakŕmený obrazmi z Werichovho cisárskeho a pekárskeho príbehu (to konštatujem ako objektívny fakt), takže atmosféru doby si nie je ťažké predstaviť. Tá stereotypnosť presakuje z knihy skrz-naskrz – ak opomeniem protikladnosť svetov rozdelených Vltavou, stovežatosť Prahy a samozrejme neopomenuté židovské geto, výrazne to preráža pri konaní a správaní postáv: židovský obchodník musí byť dostatočne vychytralý, hamižný a ziskuchtivý, krčmári musia riediť pivo a víno, vojaci musia byť dostatočne tupí a násilní, Orsini a jeho kumpáni musia byť dostatočne zvrhlí a obscénni, benátsky špión musí vystupovať v utajení ako žobravý mních, Terezka musí byť žena, za ktorou sa obzrie každý muž a musí si vedieť poradiť, samozvaní „alchymisti“ musia urobiť všetko preto, aby našli formulu, ktorá umožní zmeniť kameň na zlato, kata musia všetci kvôli jeho živobytiu obchádzať, cisársky komorník musí byť dostatočne skorumpovaný... Takto by sa dalo pokračovať.
Hlavný hrdina je v podstate nemohúci a keby nebolo „milej“ Terezy, zrejme by sa nikde nedopracoval ani za dvadsať rokov nieto za necelé dva dni. Vo svojej podstate je to nezrelý, umrnčaný holobriadok, ktorého rozum zatieňuje pohľad na akúkoľvek sukňu. Je to neschopný, kňučiaci hrdina, ktorý ku všetkému príde v celkovom zmätku. Nie je schopný samostatne sledovať žiadne stopy a o nejakej logike nemôže byť ani reči (možný argument, že je to prvá časť série a že by mohol postupne dozrievať, pri takto vykreslenej postave moje sympatie nedvíha). Sympatický mi nebol a ani si ma nezískal. Motív s neviestkou Elvírou je podľa mňa zbytočný, hoci slúži autorovi na spojenie s neurvalým Orsinim a snáď aj na vytvorenie akéhosi kontrastu v zmysle chudoby, v ktorej Elvíra žije (tu si musím rýpnuť, lebo som z riadkov mala pocit, že postoj k ženám je tu dosť dehonestujúci, čo podčiarkuje aj autorov slovník).
Určite je milé, že autor chcel pri každom kroku svojho hrdinu zdôrazniť históriu mesta, takže miesta, ktorými prechádza alebo ktoré navštevuje „okoreňuje“ vysvetlivkami historických, aj keď zjednodušených a vzhľadom na rozsah knihy skratkovitých, súvislostí či informácií, ale pravda je, že tieto digresie pôsobia spomaľujúco a pre samotný dej nie sú také dôležité. Z môjho uhla pohľadu uberajú príbehu to, čo mohlo byť pridanou hodnotou, takto to vyznieva na úkor niečoho, čo by som viac privítala. Je mi jasné, že všetky tieto prvky rovnako ako hemžiace sa postavy či postavičky z bohatej českej histórie môžu vyplývať z akéhosi českého či pražského patriotizmu (bez akejkoľvek irónie). Lenže v mojej optike by bolo bývalo lepšie, keby tie riadky autor radšej venoval hlbšiemu prepracovaniu postáv i samotnej zápletky. Knihu by som tak dokázala hodnotiť lepšie.
Pre mňa to bolo zmätočné pobehovanie, ktorého cieľom bolo dokázať, že autor pozná historický pôdorys Prahy. Tajuplnosť benátskeho vyslanca je skôr na smiech. Narážky na politické pozadie a na korupciu v cisárskych kruhoch sú do počtu rovnako, ako je v knihe do počtu množstvo podružných komentárov konania postáv. Hlavný vinník je jasný od začiatku. Takéto odhalenie u čitateľa by nemuselo byť na škodu, keby bol príbeh vystavaný na zaujímavom sledovaní jeho usvedčenia, ale Lukášovo „pátranie“ pre mňa zaujímavé nebolo.
Toto nie je detektívka. Takýto prívlastok si táto kniha podľa mňa nezaslúži. Áno, čítanie rýchlo ubieha, ale obávam sa, že to má na svedomí viac sadzba než dej knihy. Ak hľadáte čosi rýchle a nenáročné, pokojne po knihe siahnite. Jej prečítanie vám nezaberie veľa času a ak vám autorov štýl bude vyhovovať, pokojne siahnite po ďalšej z jeho kníh. V tom 172-kusovom balíku vás určite niečo zaujme. Ten, kto je trošku náročnejší a očakáva plnokrvnú detektívku (bez toho, že by som mala v úmysle čokoľvek z autorovho portfólia znevažovať – iné knihy som totiž nečítala), by mal siahnuť po niečom inom. Mne toto stretnutie celkom stačilo. Škoda, lebo som sa tešila, že si konečne prečítam dobrú historickú detektívku z geograficky blízkeho prostredia. Po tejto skúsenosti osobne nabudúce uprednostním iného autora.
-sa
