Anatomie vraždy
Anatomie vraždy Imogen Robertson
Londýn 1781.
Královské loďstvo bojuje na moři s Francouzi a ulicemi Londýna obíhají nejrůznější zvěsti. A zatímco na březích Temže to kypí životem, z jejích kalných vod vytahují dva převozníci mrtvé tělo. Šlo o nešťastnou náhodu, soukromé vyřizování účtů nebo součást spiknutí ohrožujícího jedno z nejdůležitějších tajemství celé Anglie?
V jiné části města si privilegovaní vychutnávají život plný přepychu. Málokdo z nich však tuší, co se odehrává pod slupkou bezstarostné zábavy. Přece se však najdou lidé ochotní podívat se pod povrch, bez ohledu na to, do jak nebezpečných hloubek se mohou dostat.
Harriet Westermanová, omrzelá konvenčním životem venkovské zámecké paní i znepokojená vážným zdravotním stavem svého manžela, věří celým srdcem v sílu spravedlnosti.
Samotářského anatoma Gabriela Crowthera zase fascinuje lidské tělo. Oba proto přijmou nabídku, aby objasnili smrt jistého muže, i když tím riskují nařčení, že jejich zájem o vraždy je nepřirozený. V sázce je však i bezpečí celé země. Harriet a Crowther si ovšem nepřipouštějí, co všechno jim hrozí. (Jota, 2013)
æ æ æ
Keď počas služby na mori kapitán James Westerman utrpí zranenie spojené so stratou pamäti, padne lady Harriet Westermanovej v ťaživej, stresujúcej situácii a neistej budúcnosti jej manželstva rozptýlenie v podobe nového pátrania vhod. Neželaná popularita vďaka prvému prípadu zabezpečí jej aj Crowtherovi dokonca pozornosť tajných kráľovských služieb. Vládny agent admirality Palmer má dva dôvody, prečo zapliesť pani Westermanovú a Crowthera do vyšetrovania chúlostivej vraždy. Ide jednako o utopenca, ktorý mohol mať niečo spoločné so svetom špionáže, no hlavne o Jamesa Westermana, ktorý pred stratou pamäti zajal na svojej lodi podozrivého Francúza, od ktorého získal tajné informácie. Bohužiaľ si na ne nepamätá. Zatiaľ...
Jocasta Blighová, chudobná vykladačka kariet, predvída pri jednej z klientok tragédiu. Manžel Kate Mitchellovej pracuje pre admiralitu. Jocasta nedokáže zabrániť Katinej smrti, ktorú jej ukázali karty. Je presvedčená, že ide o ututlanú vraždu a rozhodne sa pre nebohú ženu zabezpečiť spravodlivosť všetkými sebe dostupnými prostriedkami. Pomalými krokmi zisťuje pravdu o smrti mladej pani Mitchellovej aj to, že sa za ňou skrýva viac ako dvojtvárnosť čerstvého vdovca. Pomocníka získa v osirelom chlapcovi Samovi, ktorý sa deň za dňom stáva súčasťou jej domácnosti.
Príbeh ukazuje dve strany Londýna. Bohaté šľachtické domy a salóny prekypujúce krásou a umením a zablatené ulice, kde chudoba hľadá obživu akéhokoľvek druhu pred tým, než sa vráti do schátralých a studených domovov.
Pátranie po identite utopenca zavedie Harriet a Gabriela do zákulisia Kráľovskej opery, kde za maskou lesku a pompy kvitnú intrigy a skryté príbehy. Zavraždený Fitzraven nedisponoval najušľachtilejším charakterom. Jeho spojenie s opernou divou Isabellou Marinovou privedie dvojicu amatérskych vyšetrovateľov na stopu spleti vydierania, kupovania mlčanlivosti za udržanie najrôznejších tajomstiev. Fitzraven špehoval známych a vplyvných ľudí a svoje zistenia speňažoval. Na jeho smrti tak malo dôvod participovať mnoho podozrivých.
Neistá rodinná situácia a postavenie kvôli manželovmu zdravotnému stavu prehlbuje nezhody medzi Harriet a sestrou Rachel. Rachel chce, aby sa Harriet svojich „výstredností“ vzdala. Autorka neušetrila skúšky ani Harrietin vzťah ku Crowtherovi. Vniesla medzi nich napätie, napriek tomu nestrácajú to podstatné – priateľstvo. Gabriel Crowther sa stretáva s ľuďmi z minulosti, ktorí mu pripomínajú tragické udalosti v rodine. Spomienky zosobňuje prítomnosť lorda Carmichaela a vďaka nemu si Gabriel silnejšie uvedomuje, že bude musieť čeliť všetkému, pred čím uniká. Že je na to najvyšší čas... V románe je prítomný aj pán Graves spolu s dedičmi Thornleighovcami. Hlavne aktívne zapojenie Susan dotvára isté udalosti a vykresľuje obraz niektorých detailov zločinu, ktoré by mohli oku lady Westermanovej a Crowtherovi uniknúť.
Čo má spoločné so špionážnou aférou skladateľ odlúčený od sveta v ústave pre choromyseľných a jeho úspešná skladba, ktorej autorstvom sa pýši niekto iný? Len čo slávna operná diva Isabella Marinová odhalí, že muž, ktorého miluje, nezložil áriu spôsobujúcu v Londýne senzáciu sám, umiera priamo uprostred predstavenia. A telo jej milého je nájdené takmer v tú istú chvíľu vo vani. Zomreli milenci súčasne alebo šlo o zločin z vášne a následnú samovraždu? Crowther a lady Harriet stoja pred ozajstnou hádankou.
Jocasta svojou snahou náhodou naďabí na dôkazy velezrady. Je akousi alternatívou lady Westermanovej. Nevedomky hľadajú pravdu v tom istom prípade. Dve línie príbehu sa odohrávajú akoby na opačnom konci Londýna či spoločenského rebríčka. Dve ženy „vyšetrovateľky“, rovnako tvrdohlavé, s citom pre spravodlivosť, v istom zmysle uväznené okolnosťami života, ale schopné dávať okoliu to najlepšie zo svojej povahy, sa nakoniec stretnú. Jocastu a Sama by snáď ani vo sne nenapadlo, že raz budú nápomocní niekomu takému ako lady Westermanová, Crowther či Palmer. Vrah sa nakoniec na vlastnej koži presvedčí, že aj chudobný Londýn má svoje cestičky pomsty. Každý si ukrojí svoj kus zadosťučinenia. Príbeh má však pre Harriet Westermanovú smutný koniec a vyvrcholenie románu nesie tragickú príchuť.
Autorka znovu dokazuje, že téma zločinu v anglickej realite 18. storočia je to, v čom sa našla. Akcie chtiví čitatelia narazia na pomalšie tempo a rozptýlenie pozornosti viacerými motívmi, Robertsonovej zmysel pre detail môže niekoho pri lúskaní riadkov brzdiť, avšak pre toho, kto je ochotný sa s tým zmieriť, je skvelým charakterizačným prvkom. Dodáva situáciám i postavám hĺbku a ponúka pohľad do ich myšlienok a vnútra. Robertsonová má zjavne v charakteroch svojich hrdinov jasno a bez toho „piplania“ by Westermanová a Crowther neboli tým, čím sú. Záver knihy je trochu rozdrobenejší, ale nie nekvalitnejší. Ku konečnému dojmu sa to všetko tak akosi hodí. Dávam zapravdu citátu z prebalu: „...je osvěžující narazit na spisovatelku, která si troufne na takto velké plátno...“
si-
