Červená knižnica extra

Dívka z Bernau Charlotte Lyne

Magdu, vnučku pivovarníka v Bernau, občas navštěvuje zlý sen, který věstí smrt někoho z jejích bližních. A ten sen se bohužel vždy vyplní. Na mizinu přijde také rodinný pivovar a rodina je nucena odstěhovat se do vzkvétajícího Berlína, kde očekává lepší život. Ale ani tam se věci nevyvíjejí, jak by měly. Nakonec dojde k nejhoršímu. Magdin nejmladší bratr se má stát obětním beránkem, aby na Berlín nebyla uvržena papežská klatba za násilnou smrt jednoho církevního hodnostáře…  (Brána, 2016)

+ + + + +

Dej tohto historického románu je zasadený do pohnutého obdobia 14. storočia, na územie Braniborska, kde v pozadí zaznievajú odkazy na mocenské spory medzi Ľudovítom Bavorským a vojvodom Rudolfom, či avignonským pápežom Jánom. Autorka nás zoznamuje predovšetkým s realitou života vtedajšej doby, z ktorej nahlas kričí úporná snaha tých najchudobnejších o prežitie. Spory pánov majú reťazový dopad na ich každodenné živobytie a jednou z rodín na konci tej pomyselnej reťaze sú aj Harzerovci. Svoje životy a talenty obetovali malému pivovaru, ktorý je len ďalším z oblasti v Bernau. Konkurenční výrobcovia, ktorí sa snažia o presadenie veľkovýroby, sú jedným z atribútov, ktoré pochovávajú malých remeselníkov.

Starý otec Seyfrid Harzer napriek všetkej snahe a znalosti pivovarníckeho remesla len sťažka drží svoj podnik nad vodou. Členovia rodiny mu viac či menej pomáhajú, no nie všetci vidia v pokračovaní rodinnej tradície svoju budúcnosť. Jeho vnukovia si každý po svojom hľadajú miesto v živote. Lentz zakladá rodinu, pracuje s dedom, no nemá k pivovarníctvu žiaden vzťah. Utz túži vymeniť remeslo za obchod a Diether zdedil po otcovi dobrodružnú povahu. Je to povaľač, ktorý kráča z problému do problému. Dedo Harzer našiel pokračovateľa v mladom učňovi Endresovi, ktorému mieni svoju živnosť odovzdať. Jeho rozhodnutie uľahčuje aj Endresov vzťah k Harzerovej vnučke Magde. Všetci očakávajú, že Magda a Endres sa čoskoro vezmú. Endres sa však požiadať o Magdinu ruku neponáhľa, plánuje najprv nazbierať skúsenosti vo svete, prejsť učňovským stavom. Všetky plány týchto dvoch ľudí zmarí tragická udalosť. Na jej konci je Endresova smrť a podozrenie rodiny, že za zločin je zodpovedný ľahkovážny Diether. To vedomie spôsobí rozkol v navonok pevne zomknutej rodine.

V Bernau však neumiera iba jedna obeť. Za záhadných okolností nájdu mŕtveho aj majiteľa konkurenčného pivovaru Linharta. Podozrenie automaticky padá na Harzerovu rodinnu. V dôsledku týchto udalostí sa Harzerovci rozhodnú opustiť Bernau a hľadať šťastie v Berlíne. Rýchlo sa rozvíjajúce mesto je zmesou stredovekého života, postavičiek a príslušníkov všetkých stavov. Nový začiatok napĺňa najväčšou nádejou Utza, ktorý verí, že sa rýchlo pridá k bohatnúcim obchodníkom. Z Bechtolda, ktorý mu nasľuboval pomoc a za istý kapitál vstup medzi obchodnícku elitu, sa vykľuje podvodník, a tak sa rodina Harzerovcov ocitá bez strechy nad hlavou, bez prostriedkov v neznámom veľkomeste. Namiesto vysnívaného pohodlia končia v najchudobnejšej časti Berlína.

Je to Magda, kto berie do rúk opraty a snaží sa postaviť rodinu opäť na nohy. V bratoch veľkú oporu nenachádza. Lentz sa po nečakanej smrti manželky a dieťaťa uzavrel do vlastného sveta, nakoniec sa rozhodne vstúpiť do františkánskeho kláštora. Diether namiesto pomoci míňa posledné úspory v krčmách, Utz stále verí v nereálny zázrak, ktorý všetko zmení. Dedo Harzer chorľavie. A tak sa Magda vracia k tomu, čo vie najlepšie. K vareniu piva.

Magda Harzerová je postava, na ktorej všetko stojí a padá. Je to silná osobnosť, pilier rodiny, hnací motor pre ostatných. Je pracovitá, milujúca, obetavá, chápavá, no má v sebe aj istú dominantnosť, bojuje ostrým jazykom a túži po tom, čo nikdy nemala. Po vášni. Má akýsi dar, ktorý ju vždy predtuchou v sne upozorní na blížiacu sa tragédiu. Napriek všetkým negatívam Magda v uliciach Berlína predsa len nachádza človeka, ktorý jej ponúka pomocnú ruku. Je to záhadný Thomas, postulant vo františkánskom kláštore, ktorý dlho tají svoju identitu, pretože uteká pred zákonom. Stretnutie týchto dvoch postáv sa mení na akési osudové spojenie. Vzájomná opora sa pretaví v cit a lásku, napriek tomu, že by pre nich mala byť tabu.

U Thomasa sa autorke darí zachovávať tajomnosť a tým aj príťažlivosť, čo bol pre mňa dôvod, prečo nepustiť knihu z rúk a chcieť dospieť k poznaniu, aké rany na tele i na duši si tento muž potrebuje vyliečiť, čím si vyslúžil opovrhnutie a odvrhnutie rodinou. V súvislosti s ním vstupuje do deja krásna pani Afra a bohatý obchodník Clewin Alvensleben.

Román je uveriteľnou mozaikou stredovekých reálií, avšak v mojich očiach historický aspekt potláčal živosť príbehu, ktorú by pozdvihol dynamický prvok, napr. odhaľovanie okolností Endresovej smrti. Mohlo ním byť aj vyšetrovanie úmrtia berlínskeho prepošta, ktoré vyvolá veľké pobúrenie. Ale fakt, že sa doň zapájajú všetky hlavné postavy, pretože vražda bola následkom Dietherovej opileckej horlivosti a ženie ich potreba vytrhnúť brata z rúk katovi, túto stránku nezachraňuje a je vecou až poslednej časti knihy. Plusom pre rozuzlenie je aj prekvapenie, charakterizované Thomasovými parafrázovanými slovami, že žiaden hriešnik nenosí na čele poznateľné znamenie. A práve taký hriešnik zaskočí všetkých Harzerovcov.

Záver je rovnako rýchly ako sú zdĺhavé predchádzajúce strany, naplnené z môjho pohľadu ťahavým opisom dennodenného prežívania Harzerovcov. Príbeh v základe ukazuje strasti jednej rodiny a vyzdvihuje jej súdržnosť. Charlotte Lyne má talent na drobnokresbu charakterov svojich hrdinov, čím sa s nimi dá ľudsky stotožniť, dokáže navodiť historicky vernú atmosféru, je dobrou pisateľkou i štylistkou, ale v tomto prípade ma čítanie nevtiahlo a chvíľami nudne trápilo. Za mňa   .

si-