Choď na obsah Choď na menu
 


Relikvie mrtvých

4. 6. 2011

ObrázokRelikvie mrtvých Ariana Franklinová

Píše se dvanácté století a mnichové v anglickém Glastonbury najdou po mohutném požáru v klášteře dvě lidské kostry, o nichž nikdo neměl ani tušení. Jedna je vysoká, mohutná, jako by patřila nějakému válečníkovi, druhá malá a drobná. Existuje domněnka, že právě Glastonbury je oním bájným Avalonem z dávných dob. Mohlo by se tedy jednat ostatky krále Artuše a Guinevere? Když se o objevu doslechne král Jindřich II., požaduje důkazy o Artušově smrti. Nepotřebuje totiž, aby jeho vzpurní velšští poddaní začali věřit a doufat, že jejich jediný pravý a budoucí král se jednoho dne vrátí, aby je znovu mohl vést k vítězné bitvě za svobodu. A tak král Jindřich opět povolává Adélii, aby se pustila do prozkoumání podezřelých koster. Jenomže někdo si nepřeje, aby byly kosterní pozůstatky identifikovány a je připraven kvůli tomu i zabíjet... Román Relikvie smrti je volným pokračováním úspěšných příběhů „vykladačky smrti“ Adélie Aquilarové, lékařky a patoložky ze salernské univerzity medicíny. Na pozadí barvitě vylíčeného života středověké Anglie se odehrává napínavý až detektivní thriller, v němž láska, logika i rodící se věda zápasí s pověrami a barbarstvím tehdejší doby. (Jota, 2011)

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

 

 Nie po dlhom čase, ako som sa pôvodne obávala, sa mi dostalo do ruky pokračovanie osudu salernskej lekárky Adelie. A môžem povedať, že ma autorka znova potešila. Starí dobrí známi, hlavná hrdinka, ktorá má moje sympatie... a štýl, ktorý mi sadol.  

Spúšťačom tohto príbehu je zemetrasenie. Jeho svedkom je aj letopisec opátstva Glastonbury starý mních Caradoc. Ten sa spolu s bratmi uchyľuje na kopec Glastonbury Tor pred rúcajúcimi sa múrmi kláštora a prívalovými vlnami vody, ktorá zalieva celý kraj. V ušiach mu však znie prísny hlas vlastného učiteľa pripomínajúci mu, že má ochraňovať veľkú, ťažkú, drahokamami osadenú knihu, v ktorej je zachytená celá história kláštora a všetkých dejinných udalostí. Kronika však ostala v kláštore a keďže sa po ňu odmietne vrátiť jeho synovec Rhys, urobí tak napriek nebezpečenstvu sám Caradoc. Koná svoju povinnosť. Kroniku už nezachráni, no je svedkom podivného výjavu, ktorý považuje za videnie – tri zahalené postavy kladú rakvu do praskliny v zemi, ktorú tu zanechalo zemetrasenie. Caradoc je presvedčený, že je svedkom pochovávania samotného kráľa Artuša, ktorého vraj v tomto kraji ošetrovali po poslednej veľkej bitke. Legendy o tomto veľkom mužovi sa vznášajú ako opar nad celým týmto krajom. Preto nik skutočne neveril, že veľký Artuš je skutočne mŕtvy – toto vedomie dodávalo ľuďom akúsi vieru v dobro, spravodlivosť a návrat slobodných čias. Svoju vidinu Caradoc zverí práve Rhysovi, ktorý sa ho s niekoľkými mníchmi vybral hľadať, no viac nestihne. Rhys ap Gruffid o strýkovej vidine nikomu nepovie, takže nasledujúcich 24 rokov strážili dve pyramídy miesto, kde mních Caradoc uzrel údajný Artušov pohreb a nikto netušil, čo ukrývajú, až...

 

V marci 1176 potláča kráľ Henry II. Plantagenet povstanie vo Walse, kde je s ním aj Rowley, biskup zo St. Albans. A práve ten k nemu privedie ženu, ktorá medzi kráľovými zajatcami hľadá syna a snaží sa ho presvedčiť, aby Henrymu povedal čosi veľmi dôležité. Tým zajatcom je bývalý novic z kláštora Glastonbury, Rhys. Kráľ sa teda dozvedá o Caradocovom videní a z niekoľkých dôvodov – predovšetkým politických – ho to zaujme. Ak by totiž dokázal, že Artuš je skutočne mŕtvy a kosti z hrobu, o ktorom sa hovorí, sú skutočne pravé, umlčal by všetkých Keltov veriacich v jeho veľkolepý návrat, veriacich legende, že ich veľký vodca povedie z dôb temna k slobode. A kráľ i Rowley vedia, že existuje iba jediný človek, ktorý by mohol overiť pravosť ostatkov – kráľova vykladačka smrti.

 

Adelia má však celkom iné starosti. V oblasti, kde žije, sa utopilo už tretie dieťa a pitva ukazuje, že do vody nespadlo náhodou. Otec Goeffrey sa ju snaží uchrániť pred konzistoriálnym súdom. Adelia je tak po štyroch rokoch spolu so svojimi blízkymi znova na úteku. Prvým útočiskom je kláštor sv. Augustína, kde sa zastavila aj Emma Wolvercotová, mladá žena známa z kláštora Godstow (Labyrintem smrti) prechádzajúca po svojich panstvách, na ktorých chce potvrdiť dedičné práva svojho syna. Je z nej mladá vdova a vďaka Adelii ju kráľ neprinútil k druhému sobášu. Teraz jej opláca pomoc, takže sa Adelia so svojou skupinkou pridáva k jej sprievodu. Cestou sa zastavia v St. Albans, kde sa zbiehajú pútnici, aby vzdali úctu prvému anglickému kresťanskému mučeníkovi. Niektorí majú v pláne pokračovať do Glastonbury – najstarší a najsvätejší kláštor v Anglicku sa všeobecne považuje za pradávny bájny Avalon. Lady Emma sa k nim rozhodne pridať, no zastihnú ich správy, že kláštor vyhorel.

 

Adelia sa cestou stará o zraneného rytiera Roetgera – Nemca, ktorý sa zranil v Emminých službách (v súboji za potvrdenie dedičného práva malého Pippiho) – a odhaľuje jej skrývané city. Kdesi na ceste ich dostihnú kráľovi vojaci sledujúc ich stopu z Cambridge s príkazom priviesť Adeliu s Mansurom pred Henryho. Znova má totiž vystupovať ako tlmočníčka slávneho lekára. 

 

V kláštore Glastonbury objavili truhlu s dvoma kostrami. Ak sa aj nebude dať dokázať skutočnosť, že patria Artušovi a Guinevere, musí sa postarať o to, aby nik nemohol vyhlásiť s absolútnou istotou, že im nepatria – čím by sa upevnila viera v možnosť Artušovho zmŕtvychvstania. Kráľ potrebuje sústrediť svoje vojenské a politické sily inde, nie plytvať ich na vzbury Keltov. Má to však jeden háčik – glastonburské a wellské biskupstvo medzi sebou odjakživa bojujú a navzájom sa obviňujú z vypálenia kláštora. Takže kráľ na miesto posiela svojho vyjednávača, a tým nie je nik iný ako Rowley, biskup zo St. Albans. Adelia nedokáže kráľa nahlas požiadať, aby im dal pokoj, lebo so svojím osudom sa musia vyrovnať sami. No Henryho intímna dilema najobľúbenejšieho biskupa stále náramne baví. A tak sa Adelia stretnutiu s Rowleym chtiac-nechtiac nevyhne.

 

Cestou do Glastonbury sa zastaví na Wolvercote, aby pozdravila Emmu. No zistí, že Emma sa stratila. Vysvetlenie, že mladá lady so svojím sprievodom na toto miesto ani nedorazila, sa Adelii nepáči a je rozhodnutá zistiť, čo sa s nimi stalo.

 

Ľudia v Glastonbury veria, že požiar má na svedomí biskup z Wellsu, že sa tak udialo na jeho príkaz – mal tak urobiť istý Eustace. Je jasné, že tento spor sa netýka len cirkevných hodnostárov, ale nevraživosť sa preniesla aj medzi obyčajných ľudí. I v tomto príbehu sa teda Adelia stretáva s nenávisťou, závisťou a pomstychtivosťou, a to tak v radoch duchovných, ako aj svetských. Ľudské slabosti neobchádzajú nikoho bez ohľadu na poslanie, ktoré si zvolil.

 

Adelii sa – ako už mnohokrát predtým – niečo nezdá. V prvom rade zmrzačenie kostí a v druhom rade objav, ktorý učinila Allie – v kláštore je Pippiho mulica, hoci všetci naokolo tvrdia, že o Emme a jej synovi nič nevedia. A sama Adelia sa nevie zrazu zbaviť pocitu, že sú niekde nablízku a naliehavo potrebujú pomoc. Pohráva sa s myšlienkou požiadať o pomoc Rowleyho, no nakoniec pochopí, že stretnutie s ním chvíľu počká. Využije teda prítomnosť barda Rhysa. Nemotorného, občas lezúceho na nervy, no nenápadného mladíka, pred ktorým si hocikto pustí ústa na špacír. Ten by jej mohol poslúžiť najlepšie aj preto, že sa dostane aj do panských domov – a Adelii ide predovšetkým o Wolvercote.

 

Pomerne malá komunita mužov v kláštore na čele s opátom Sigwardom spojená tvrdou disciplínou má svoje tajomstvá. Rovnako ako majitelia hostinca u Pútnika, kde je Adelia ubytovaná. Vzťahy tu nie sú nijako idylické – jediný, kto obrusuje hrany, je opát Sigward.Každý z mníchov má za sebou nepríjemnú minulosť a v kláštore našli útočisko pred svetskými problémami.

 

Adelia sa snaží zistiť vek kostier, čo tu našli – jedna z nich je výrazne zmrzačená a to vyvolá v Adelii spravodlivý hnev (pod vplyvom tohto miesta ju považuje za kostru kráľovnej Guinevere). Na druhej strane jej myšlienky na takého zohavenie prinášajú nepríjemné sny – a ona na zlé sny nie je zvyknutá. Borí sa aj s iným problémom – brať či nebrať ľuďom sen o legende, ktorý Artuš a Guinevere pre nich zhmotňujú, a z ktorej žije celé okolie? Taká legenda by totiž mohla vrátiť Glastonbury slávu a ľuďom dobrý život. Ale ona je vykladačkou pravdy, ktorú sa často snaží niekto pochovať. To sa nakoniec stane aj Adelii a Mansurovi, keď sa snažia preskúmať hrobku, v ktorej boli ostatky uložené. Mansur sa takmer zadusí, ale našťastie práve v tomto čase dorazí biskup zo St. Albans, aby oboch vytiahol z jamy.

 

Adelia si znovu po čase uvedomí príťažlivosť tohto muža, ale aj žiarlivosť voči jeho povinnostiam (Adeliine city k Rowleymu sa nezmenili a ona sa tým ani netají, lebo nemá silu klamať samú seba. Jeho prítomnosť práve preto, že sa dostala na druhú koľaj znáša ťažko – a hnev je len jej obranným mechanizmom. Zato na to, čo cíti Rowley k nej, som si teda musela počkať... ), ktoré majú prednosť pred ňou a ich dcérou.  

 

Všetko zamoce Mansurovo zmiznutie. Adelia si uvedomí, že tu niekto pred dvadsiatimi rokmi spáchal zločin a bojuje za to, aby ostal neodhalený. Navyše niekto unesie aj samotnú Adeliu. Sú to Eustaceovi priatelia, ktorí veria, že Mansur vie prehovoriť s mŕtvymi. Ich vodcom je Willy. Potrebujú, aby Mansur dokázal jeho nevinu, že nezaložil v kláštore požiar. Podľa starého zvykového práva totiž padá jeho vina na všetkých. A trest, čo ich čaká, je krutý. Adelia napriek strachu pochopí, že sa dostáva bližšie k odhaleniu záhad (vrátane odhalenia tajomného Emminho zmiznutia). Objavuje nové stopy a banda lupičov a pytliakov je navyše neoceniteľným zdrojom informácií.

 

Po okolitých lesoch sa preháňa obávaný vrah Wolf a Adelia sa obáva, že sa Emma stala jeho obeťou. Ako sa ukáže, Wolf skutočne prepadol jej sprievod a väčšinu zabil, no Emma, Pippy a Roetger sa zachránili a zmizli nevedno kam. Sama Adelia sa nechtiac s obávaným mužom stretne a v ohrození života ho zabije. Tým sa vystaví nenávisti jeho kumpána. Vďaka Willyho skupine sa dozvedá pravdu o Emminom príchode na Wolvercote i o zásluhe panej hradu na prepade priateľkinej skupiny. Uvedomí si však ešte niečo – nebezpečenstvo, ktoré číha v hostinci u Pútnika. Veci do seba začínajú zapadať, zrazu skladá čriepky podivných udalostí, ktorých bola svedkom od svojho príchodu do Glastonbury. Preto posiela preč svojich drahých – Allie, Mansura, Gyltu a žiada o pomoc Rowleyho. Ten skutočne príde a ako niekoľkokrát predtým sa pri jej záchrane dostane do ohrozenia života. V tme, strachu pred smrťou sa nájde priestor na láskyplné vyznanie . Adelia vie, že s ním by pre ňu ani peklo nebolo peklom. Už dávno pochopila, že odmietnutie života s ním bolo jej najväčšou chybou. Jej túžba po nezávislosti ich oboch uviedla do nekončiaceho trápenia. No poznanie, že sa mala rozhodnúť inak, prišlo neskoro...

 

Nitky zločinu, ktorý tu bol kedysi spáchaný, nakoniec vedú do minulosti opáta Sigwarda. Tá ukáže pravdu aj o pozostatkoch údajného Artuša a Guinevere. Veci sa postupne dajú do poriadku (hoci Wolfov spoločník čistke kráľových vojakov unikne, a tak sa dá predpokladať, že hrozba z jeho strany Adeliu neminie – no na to si treba počkať na ďalší jej príbeh a jeho anotácia vyzerá sľubne ). Aj Emma, Pippy a Roetger, ktorí našli nedobrovoľné útočisko (či vyhnanstvo) na ostrove Lazarus (boli tu sústredení malomocní z celého okolia), nakoniec nájdu – aj vďaka kráľovi (snažiacemu sa uviesť do života nový právny systém) vlastnú spravodlivosť. Aj Adelia dospeje k rozhodnutiu – prijme post tajnej Rowleyho milenky. A keďže sme na mieste bájneho Avalonu, nájde sa nakoniec aj Artuš...

 

 -sa