Labyrintem smrti
Labyrintem smrti Ariana Franklinová
Vykladačka smrti se stal bestsellerem, a tak neudivuje, že se na pultech knihkupectví objevuje další detektivní příběh s hlavní hrdinkou Adélií. Dokázala rozřešit hrůzný případ vraždění dětí, a tak jí král Jindřich II. zabránil vrátit se zpět na Sicílii, neboť si chce ponechat mimořádně schopnou vyšetřovatelku ve svých službách. A tak Adélie znovu dostává příležitost prokázat svůj neobyčejný talent. Je totiž otrávena králova milenka Rosamunda. Hlavní podezření padá na královnu, Eleonoru Akvitánskou. Adélie je povolána biskupem Rowleym, aby se pokusila prokázat královninu nevinu. Ještě nikdy se neocitla ve větším ohrožení. Vrah se pohybuje na svobodě a královna má za sebou celou armádu příznivců, kteří jsou odhodláni bojovat proti Jindřichovi. Ledový zimní vítr a kruté mrazy Adélii pátrání nijak neulehčují. Musí se prodrat nejen složitým labyrintem obklopujícím Rosamundinu věž, ale také rozluštit záhadu mrtvé a zmrzlé ženy, která se nachází uvnitř... (Jota, 2010)
– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –
Tak som sa pustila do druhého Adeliinho príbehu. Znie to takmer neuveriteľne, ale celú tú takmer 400-stranovú knihu som prelúskala za jeden deň (a to zrejme o niečom svedčí 
). Tento príbeh sa mi čítal o poznanie lepšie. Zrejme preto, že ma stretnutie so známymi postavami tešilo a aj preto, že som bola zvedavá na vývoj vzťahu medzi Adeliou a Rowleym, ktorých v prvom príbehu zanechávame pred momentom, keď sa z Rowleyho má stať biskup. Trochu ma uvedenie do toho, čo sa udialo, sklamalo, ale musím povedať, že to v žiadnom prípade nie je sklamanie zo samotného deja.
Takže - Adeliu, ktorej kráľ nedovolil vrátiť sa do Salerma, aby ju v prípade potreby mohol mať po ruke, nachádzame v mokrinách, kam sa uchýlila, keď ju žiarliví cambridgeskí felčiari vyhnali aj s Mansurom (a kráľ, ktorému kedysi pomohla, neurobil nič, aby tomu zabránil). No ľudia si aj tu k nej nachádzajú cestu, aby u nej našli úľavu od neduhov a bolesti. Adelia má po ruke Mansura aj starú Gyltu, ktorí ju neopustili, chýba jej len Ulf (Gyltin vnuk, ktorého poslali na štúdiá) a štvornohý strážca Hlídač (zomrel, keď ju ochraňoval; zachovávam české meno, hoci v slovenčine má ekvivalent v slove Strážca, robím tak s ohľadom na meno jeho nástupcu), ktorého vymenil rovnako páchnuci pes Strážca. V jej živote sa okrem toho, že sa po jej rozchode z Rowleym stal z muža, ktorého milovala, biskup, udiala ešte jedna veľmi dôležitá zmena - Adelia sa stará o dôsledok svojho vášnivého a neprimeraného vzťahu s Picotom, biskupom zo St. Albans, o dcérku Almeisan (arabské meno, skrátene Allie, jej dal Mansur podľa hviezdy). Tu ju vyhľadá prior (predstavený kláštora) Geoffrey s poslom od biskupa, ktorý jej nesie nové povolanie do služby kráľovi. Adelia nechce opustiť mokriny a stretnutie s Rowleym pre ňu nie je príjemné (hlavne preto, že sa celý čas ani nezaujímal, či sa jej narodil chlapec alebo dievčatko). V podstate mu však nevie odpustiť, že ju počúvol, keď odmietla jeho žiadosť o ruku a požiadala ho, aby ju nechal tak, zabudol na ňu a prijal od kráľa biskupský úrad. Pri tomto stretnutí sa skutočne zdá, že ju poslúchol, zložil sľub telesnej čistoty a Adeliu prestal milovať. V tomto momente mi prišlo ľúto 
, aj keď chápem, že vo chvíli, keď by sa Adelia stala usadlou manželkou baróna Rowleyho, prišla by o svoju slobodu a nezávislosť, ktoré jej umožňujú vykonávať práve úlohu vykladačky. A chápem aj zámer autorky zachovať postavu Adelie v intenciách nekonvenčnosti. No čitateľ si tu spolu s Adeliou (rovnako ako aj v celom príbehu) musí nechtiac pripomenúť, že už nie sú dôvernými priateľmi a že sa medzi nich vkradol odstup.
Adelia má tentoraz s neveľkou skupinou odísť do Oxfordu - ako naznačuje anotácia - aby tu zistila pozadie pokusu o vraždu kráľovej favoritky lady Rosamund (niekto jej poslal jedovaté huby), pretože sa všeobecne predpokladá (a začínajú sa šíriť nepríjemné reči), že za všetkým stojí kráľovná Eleonor, ktorú kráľ poslal do vyhnanstva, pretože podporuje syna vo vzbure proti otcovi. Zatiaľ čo kráľ sa usiluje postarať o to, aby následníctvo po ňom neprinieslo aj novú občiansku vojnu.
Adelia teda znova vystupuje v úlohe asistentky doktora Mansura. Stále jej totiž hrozí nepriateľstvo kvôli cudziemu pôvodu, kvôli znalostiam z medicíny, kvôli nemanželskému dieťaťu a balansuje na hranici, kde čo len malý náznak nespokojnosti okolia môže viesť k obvineniu z čarodejníctva. A do toho sa primieša nová hrozba - Allie môže poslúžiť aj ako zbraň proti samotnému Rowleymu (na biskupské miesto ho dosadil kráľ, a všetci vedia, že bol skôr kráľovým agentom ako duchovným, nie zástupcovia cirkvi, ktorí mali na tento post vlastného kandidáta). Autorka sa miestami krátko vracia k udalostiam z predchádzajúcej knihy, pripomína udalosti aj vzťahy, takže v podstate nie je nevyhnutné poznať prvý Adeliin príbeh.
Lenže udalosti sa vyvinú tak, že je to nakoniec sám Rowley, kto sa vydá na čele skupinky smerujúcej do kláštora Godstow, aby zistil o smrti kráľovej milenky čo najviac, čo najskôr odhalil s Adeliinou pomocou vraha, aby predišiel nevyspytateľnej reakcii samotného kráľa a nakoniec, aby sám našiel kráľovnú, ktorá ušla z väzenia. No skôr, ako dorazia do cieľa, nájdu prvé mŕtve telo a pri jeho obhliadke sa objavia prvé nezrovnalosti a otázky. Hoci táto vražda so smrťou kráľovej milenky nesúvisí, všetky ostatné indície naozaj ukazujú k Eleonor - niekto zjavne chce, aby bola vražda spojená práve s ňou. Adelia na ceste k telu lady Rosamund naďabí na kráľovnin sprievod. Rowley a jeho družina sú zajatí a len šťastná náhoda pomôže Adelii zachrániť kráľovnej život, čím sa dostane do jej priazne (kráľovná sa netají tým, že ju smrť lady Rosamund potešila). Zároveň je svedkom podivného stretnutia a rozhovoru, ktorý naznačuje existenciu veľkého spiknutia. Kráľovná na čele veľkého sprievodu smeruje na stretnutie so vstúpencami proti kráľovi. Zrada a sústredenie vojska proti Henrymu núti Rowleyho utiecť zo zajatia a varovať kráľa. Adelia mu pomôže, hoci ju jeho lojálnosť núti takmer ho v tej chvíli nenávidieť - akoby bol ochotný kráľovi obetovať všetko, svoj život aj život Adelie a ich dcéry. Na druhej strane ho musí obdivovať, lebo tuší, že za jeho konaním sú vysoké ciele (hoci politické) - potreba stoj čo stoj zabrániť vojne - a tak trochu tomu aj rozumie, lebo sa často o dôsledkoch vojny rozpráva s Gyltou. Lenže v tejto chvíli v nej víťazia pocity ohrozenej ženy a matky obávajúcej sa o dcéru. Usadí sa v nej jediná myšlienka - musí sa vrátiť k Allie. A keď sa už zdá, že sa jej to nepodarí, sprievod zradí nepriazeň počasia, nevyspytateľnosť zimnej prírody a všetci sa chtiac-nechtiac musia uchýliť práve do kláštora Godstow.
Adelia sa drží rozhorčenia ako záchrany, aby sa neutopila v žiali, lebo je presvedčená, že muž, ktorý ju vytrhol z mokrín, len čo si na ne zvykla, vrhol ju do búrky udalostí, nechal ju v nej všetkému napospas a navyše v nej prebudil city, o ktorých si myslela, že sú dávno mŕtve, už nežije. Len Gylta verí, že muž ako on sa musí vrátiť. Tak je Adelia na celé pátranie sama a Godstow sa pre ňu stáva synonymom žalára. Útek jej nedovoľuje ani zima a sneh, čo všetkým odrezalo únikovú cestu.
V kláštore je zrazu veľa žoldnierov, vojakov, pokoj narušila aj kráľovná Eleonor so svojím sprievodom. Navyše sa dostaví aj lord Wolvercote, ktorý sa tu má oženiť so štrnásťročnou Emmou a so svojimi mužmi nastolí vlastné právo (a ako sa nakoniec ukáže, má prsty vo vražde mladíka, ktorého telo našla Rowleyho skupina pred kláštorom). Zavedie v kláštore vojenský režim. Toto všetko znásobuje aj samovôľa večne opitých vojakov, ktorí ohrozujú nielen zásoby v komorách, ale aj obyvateľov kláštora. Múry kláštora sa stanú svedkami ďalšej vraždy a Adelia prekvapivo nachádza spojenectvo u sestry Havis, kláštornej priorky, ktorá, ako sa zdá, jediná uvažuje logicky a uvedomuje si zlo a nebezpečenstvo, ktoré do kláštora preniklo. Niekto tak postupne zabíja svedkov vraždy lady Rosamund a necháva Adelii jasný odkaz - že môže ohroziť aj jej malú dcéru.
No Adelia sa rozhodne po dlhom vnútornom boji nevzdať a prekonať strach. Nastraží preto pravému (pôvodne nájomnému) vrahovi pascu, čím sa sama dostane do nebezpečenstva. Objaví sa aj Rowley, ktorý síce vyriekol pred kráľom prísahu, no necháva si v nej isté zadné vrátka a čo-to o pravdivosti jeho citov k Adelii dávajú tušiť už jeho slová pred útekom - bez nej by preňho nevyšlo ani slnko. Napriek tomu sa ich cesty znova nevyhnutne rozchádzajú a mne osobne bolo tej odťažitosti ľúto. Adelia si totiž uvedomuje, že Rowleyho stále miluje, ale stal sa z neho muž, ktorý si uvedomuje dôležitosť svojho postu 
. Do konečného rozuzlenia zasiahne znova aj kráľ, hoci jeho zásah v tomto príbehu nie je taký rozsiahly ako v prvom. Záver je otvorený, takže predznamenáva pokračovanie Adeliiných dobrodružstiev.
Pre mňa to bol príbeh príjemný. Adelia je sympatická práve preto, že je prirodzená. Na nič sa nehrá. Nie je to hrdinka s neobyčajnými schopnosťami (ak opomeniem jej rozumové kvality), borí sa so všetkými starosťami obyčajných žien, s bolesťami, strachom, zložitými citmi, vášňami, zodpovednosťou aj radosťami. Okrem toho stále bojuje s nevedomosťou, predsudkami, poverami a hlúposťou prameniacou z nedostaku vzdelania a zámerne pestovanej zaostalosti. Na záver poviem len toľko, že tajne dúfam v autorkino pričinenie, že Rowleyho nejakým spôsobom zbaví biskupstva a znova spojí jeho cestu s Adeliinou a teraz už aj Aliinou, že jeho život nebude nevyhnutne zviazaný s duchovnom, pretože mi ako bývalý križiak k politickým bojom a cirkevnému svetu akosi nesedí. Poloha kráľovho agenta (nie biskupa) riešiaceho podivné prípady - podotýkam spolu s Adeliou - sa mi uňho páči viac.
-sa
