Ztracený templářský poklad
Ztracený templářský poklad Zuzana Koubková
Píše se rok 1317 a bratr Zdislav z rytířského řádu johanitů přijíždí do Uhříněvsi, aby se zde ujal správy řádových statků. Jeho jmenování uhříněvským správcem je poněkud překvapivé, neboť Zdislav nebýval vždy johanitou, původně vstoupil do řádu templářů, který byl před několika lety za dramatických okolností zrušen. Templáři byli nařčeni z řady těžkých zločinů, včetně modloslužebnictví, magie a zvrácených sexuálních praktik. Jenže doba je značně neklidná, spory mezi šlechtou a králem vrcholí, v okolí dochází k četným loupežím, a navíc je pro výjimečné činy třeba výjimečných mužů… (Moba, 2015)
Ω Ω Ω Ω Ω Ω Ω
Zoznamovanie s johanitom Zdislavom, bývalým templárom, malo mať tajomné pozadie a sľubovalo záhadu a hľadanie pokladu za pätami s bandou z Čierneho lesa. Autorka sa snaží, aby vytvorila sympatickú postavu, aj čo do jeho minulosti. Zdislav napriek príslušnosti k duchovnému rádu, nie je prototypom pravého askétu.
Vstupom do príbehu je prepad usadlosti Běchovice, z ktorej sa zachráni iba mladý Herman. Vážne ranený sa dostáva k Chotěborovi z Říčan. Ten by mal incidenty s bandou z Čierneho lesa vyriešiť, ale má iné starosti, a tak poverí správou miesta kohosi iného. Výber padne na johanitu Zdislava. Zdislavovo poverenie v Unřiněvsi v ňom vyvoláva váhanie. Najmä preto, že tento priestor dobre pozná ešte za čias, keď tu kláštor spravovali templári. V krajine a v okolí však riešia celkom iné problémy. Zaoberať sa ešte aj návratom bývalého templára, ktorý vymenil rádové rúcho, nie je na prvom mieste.
Dej sa odohráva najmä medzi Prahou a Uhřinouvsi, čo je vlastne priestor, v ktorom sú ukotvené príbehy v celej sérii. Je možné, že sa budem opakovať. Už môj prvý kontakt s Koubkovej johanitom Zdislavom čosi naznačil. Návrat k prvému dielu pocity z čítania a celkový dojem z autorkinho štýlu len potvrdzujú.
V príbehu sa vynárajú nové postavy. A okolo Zdislava sa ich rojí priveľa. Ich prítomnosť a vzťahy zneprehľadňujú hlavnú líniu, rovnako ako množstvo vedľajších epizódiek. Nabaľujúce sa motívy postáv, ktorých konanie zasahuje priamo či nepriamo do Zdislavovho hľadania bandy, čo plieni okolie, na mňa pôsobilo chaoticky. Často som aj v rozhovoroch strácala zmysel. Autorka hrá na prostoru ľudí, s ktorými sa Zdislav stretáva, ale pôsobí to preexponovane. Iste tu do karát hrá aj neprehľadnosť politickej a spoločenskej situácie v českom a moravskom priestore.
Práve v tejto časti vstupujú na scénu aj postavy, ktoré Zdislava sprevádzajú v sérii ďalej. Chlapec Herman, ktorý odolá ponuke stať sa pážaťom a radšej ostane v službe u Zdislava či mrzák Günter. Okrem nich aj Chotek z Říčan, brat Ojíř. Orientácia medzi postavami je dosť chaotická, ako čitateľovi mi robilo ťažkosti udržať v pamäti väzby medzi nimi.
Som si vedomá, že príbeh sa odohráva v stredoveku. A k tomu času patria isté reálie. Autorkina snaha prispôsobiť jazyk postáv tejto skutočnosti mi však miestami vadila – nárečie, vulgarizmy. Do riadkov veľmi výrazne vstupuje potreba vysvetliť zložitosť vzťahov v kráľovstve. Chápem, že je tu história poriadne zamotaná, a neupieram, aj bohatá. Množstvo digresií však podľa môjho názoru narúša „detektívnu“ líniu a odpútava čitateľovu pozornosť (hoci uznávam, že isté veci si pýtajú svoje vysvetlenie). Prostota a zaostalosť niektorých postáv možno vyvolá myšlienku, že niektorí ľudia sa svoje trestuhodne živočíšnej podstaty nezbavili, len ju zaodeli do nového šatu. V tomto príbehu zaráža neochota riešiť problémy a ich bagatelizovanie – ak sa to deje ďaleko od sídla majiteľa či správcu, stráca vec na akútnosti i dôležitosti. Keď nie je blízko nadriadený, kadečo sa robí po svojom.
Zdislav v tomto príbehu väčšinou predstavuje len malú autoritu. No zdá sa, že má predpoklady nadobudnúť ju, čo dokazuje, že miestami vie zatlačiť. Zatiaľ však okrem svojho odevu nevytŕča. Už tu sa ukazuje pre Zdislava ako dobrá voľba sluha Günter. Svoju prospešnosť dokáže niekoľkokrát. Má dobrý pozorovací talent, kde-kto si pred ním nedáva pozor na ústa. Jeho informácie sú Zdislavovi neraz na osoh, čo si vie rýchlo uvedomiť.
Zdislav disponuje zdravou dávkou nedôvery, čo nie je na škodu, ak chce hájiť svoje záujmy. Prepad dvorca v Běchoviciach totiž spustí aj ďalšie. To, že sa to celé vymklo spod kontroly, je jasné. Identita vodcu Mareka je však naďalej tajomstvom. Skutočnosť, že útočí aj na Zdislava, otvára otázku, kto to je a čo proti nemu má. Sledovanie ukradnutého lupu, ktorý sa banda snažila predať, prináša ovocie, no kým sa Zdislav dostane k priekupníkom, chvíľu to trvá. Nakoniec to nie je on, kto sa s bandou vysporiada. Chytiť Mareka je však iná vec. Najavo vyvstávajú nejasné okolnosti smrti Linharta, čo prepája príbeh s jeho úvodnou scénou, Zdislavovho predchodcu, ktorý tu čosi hľadal a jeho úmrtie vyvoláva viac otázok. Zdá sa, že tu čosi skrývajú viacerí a ich tajomstvá majú za následok pribúdanie mŕtvych.
Honba za pokladom je nakoniec bezvýznamná a necháva za sebou zmätok. Templársky poklad v podobe dlžobných úpisov a žetónov stráca na hodnote a nevedomosť má na svedomí priveľa životov. Motív Marekovho konania je tak akosi vo všetkých tých epizódach a postranných udalostiach, vďaka ktorým Zdislav často mení miesto svojho pobytu, zabudnutý a stratený. Jeho vzkriesenie prichádza neskoro a nepresvedčivo. Príčiny jeho konania boli na mňa dosť chabé, väzba na Zdislava a potreba pomsty pôsobila silene. Takže ma pocit napätia z vyvrcholenia príbehu a zo stretu Mareka s bratom johanitom tak akosi obišiel. Väčšina postáv je neochotná a nemohúca a okrem toho, že Zdislavovi nijako nepomáha, nie je ani nijako sympatická. Vlastne si neviem spomenúť na jedinú, ktorá by u mňa počas čítania získala nejaké body navyše. A to je podstatný problém. V konečnom dôsledku to pre mňa bolo čítanie priemerné, ničím neohorujúce.
Čakala som na plnokrvnú záhadu okolo pátrania po poklade – a ono to o poklade vlastne vôbec nebolo. Taká pobočná kulisa, ktorá podľa názvu mala hrať prím, no zvrtlo sa to na čosi celkom iné. V centre je banda, ktorá drancuje okolie a zanecháva za sebou mŕtvoly. Ale kde je ten templár a jeho poklad? Nikde. Pre mňa to teda bolo zavádzajúce a v podstate ma ten posun kamsi inam aj sklamal. Chýbala mi aj väčšia dynamika na úkor priestoru, ktorý autorka venovala černolesnej bande i drobným epizódkam (ako napr. citový kolaps Kristy po Kunešovej smrti), ktoré boli z môjho pohľadu zbytočné, pretože k deju už nemali čo podstatné dodať. Zdalo sa mi to na úkor Zdislavovej aktivity, ktorú by som prijala viac. Až príliš cítiť, že ide o prvý diel, preto som rada, že som začala tým druhým.
Príbeh ma väčšinu času nudil. Viac než napätie a spád ma k dočítaniu nútila zotrvačnosť. Keby som ho čítala ako prvý, pravdepodobne by som v sérii nepokračovala. V tomto prípade skutočnosť, že som najskôr prečítala druhú časť, vlastne rozhodla. Prvý príbeh sa tak pre mňa dostal čisto do informatívnej polohy a zdá sa, že je to konečný verdikt.
-sa
a ½
