Záhada zlatodolu
Záhada zlatodolu Zuzana Koubková
Zemský soud je roku 1318 zavalen žalobami. Skutečné i domnělé oběti válečných událostí se po narovnání mezi šlechtou a králem Janem Lucemburským domáhají odškodnění. Jenže nejvyšší soudní úředník Petr z Rožmberka je podezřelý z vraždy mladé premonstrátské jeptišky v Louňovicích pod Blaníkem. Rožmberk se s žádostí o pomoc obrací na svého soudcovského společníka pana Chotka z Říčan. Na jih Čech je vyslán Chotkův bratr johanita Zdislav, který se v minulosti při vyšetřování podobně zrůdných zločinů osvědčil. (Moba, 2017)
Ω Ω Ω Ω Ω Ω Ω
Tretí príbeh privedie johanitu Zdislava do banskej oblasti pod Blaník. Obdobie bez jasných pravidiel a pomerov dáva priestor na viaceré nekalosti a v tom zmätku sa nájde miesto aj na vraždu mladej rádovej sestry. Škvrna padá na Petra z Rožmberka a ten žiada o pomoc práve johanitu.
Banská oblasť je ďaleko od centra diania, ale zlato, ktoré sa tu doluje, je pre niektorých zaujímavé. Autorka zasadzuje tento príbeh doprostred ťažkej práce baníkov a ukazuje na ich tvrdý život i neotesané spôsoby. To všetko vytvára akýsi svojský kolorit, v ktorom sa Zdislav ocitne. Kdesi tu sa má vyriešiť smrť sestry Barbory a nejasnosť jej vzťahu s vlašským banským inžinierom Bianchim. Kam zmizol a kto vylákal mníšku do opustenej štôlne, aby jej tam vzal život? Podozrenie prirodzene padá na strateného Bianchiho. Je však tento prípad naozaj taký jasný? A čo má vypátrať Zdislav?
Tomu dlho nie je jasné, čo má vlastne zistiť. A nielen jemu. Zdislav obchádza okolie a vypytuje sa. Vďaka neochote informácie získava pomaly a rovnako pomaly sa dostáva k pravej príčine toho, prečo musela Barbora zomrieť. Čo Bianchi v tomto kraji vlastne robil? A kto sa vydáva za Barborinho príbuzného?
Autorka sa nevyhla snahe vtesnať do riadkov vysvetlenie dobových banských reálií spojených s dolovaním zlata – od nástrojov používaných pri práci, mechanizmu ťaženia až po problém detskej práce (používa pri tom aj príslušný historický slovník, aj – zrejme autorkine obľúbené – odkazy na nemecký dialekt). Na túto úlohu využíva najmä Hermana, ktorý sa v problematike ťažby vďaka svojmu bývalému zázemiu vyzná. Ukazuje sa, že na zlatých doloch má záujem priveľa strán, z ktorých ani jedna druhej nedôveruje. Až postupne sa odkrývajú podivné praktiky prenájmom dolov počnúc a nárokovaním na vyťažené zlato končiac.
Akú úlohu v tom hrá vzdelaná sestra Barbora a vôbec laická dielňa opisovačiek v miestnom kláštore? Kto vlastne bola sestra Barbora? V tomto kraji každý niečo ukrýva – tajná čierna huta, kláštorné skriptórium, ukrytá dcéra vysoko postaveného muža, dôvody na pomstu.
Aj tu má Zdislav so sebou oboch pomocníkov – Hermana a Güntera. Napriek všetkému hundrovaniu sú mu nápomocní. Väčší priestor tento raz dostal mladší z nich. Herman má znalosti z domácej kutnohorskej oblasti a tak vie Zdislavovi veľa o banskej činnosti povedať. A užije si aj svoje prvé vzplanutie citov k sestre Eufémii. V tomto diele sa mu dostane väčšieho ohrozenia, než by sa čakalo a navyše dospeje k rozhodnutiu čo urobiť s vlastnou budúcnosťou. Autorka prízvukuje, že zo strateného a bojazlivého chlapca sa stáva muž, nadobúdajúci sebavedomie a vlastnú predstavu o živote. Zdislav sa dočká ešte jedného nečakaného pomocníka – Petra Ptáčka, ktorý na objednávku bohatého muža hľadá Barborinho vraha.
Priestor autorka venuje znova aj dobovej politickej situácii. Zamotané klbko predstavuje priveľa postáv, priveľa vzťahov, priveľa dôvodov a nejasné motívy konania. Priestoru na vysvetľovanie je málo, nakoniec toto nie je historický román. Informácie majú čitateľovi aspoň zhruba objasniť situáciu a okolnosti, v ktorých je príbeh zasadený. Čo-to dodáva autorka aj v doslove.
Zdislav je napriek svojím rádovým sľubom stále človek z mäsa a kostí a svojich záporov si je vedomý, nijako ich neprikrášľuje. Často je naklonený svojím slabostiam podľahnúť. To ho robí ľudským a zároveň mu môže pridávať na sympatiách. Aj tu sa ktosi usiluje o jeho hlavu a svoje rytierske umenie meča bude musieť využiť viac ako doteraz. Komu šliapol na kurie oko? Hoci spočiatku nevie, o čo ide, postupne ho premáha zvedavosť. Čo skrýva stará huta? Prečo sa baníci boja? Naozaj sa okolo starej štôlne pohybuje pekelný pes alebo je to len historka na vyľakanie neželaných sliediacich? Aké tajomstvo poznala stará generácia baníkov a prečo museli všetci zomrieť? Kto platil za mlčanie starému Hradovi a prečo zomrel takou krutou smrťou? Ako naozaj zomreli bratia Libouňskí? Zdislav pochopí, že ak niekto usiluje o život urodzeného rytiera a navyše zmocnenca Petra z Rožmberka, ide pravdepodobne o veľa. Je za všetkým odhalenie nekalých praktík Menharta Rokycanského?
Príbeh je najmä na začiatku pomalý, ale také tempo je známe už z predchádzajúcich kníh. Nie je to príbeh, ktorý by sa nevytrácal z mysle, i atmosféra zrejme vyprchá, kniha v porovnaní s inými podobného razenia zvláštne nevytŕča, ale je to ľahké, nenáročné čítanie. Dá sa pri ňom skrátiť chvíľa a aj spríjemniť, ak človek nehľadá nič zložité a hĺbavé. (Osobne mám stále radšej Hugha Singletona od Mela Starra, ale ani táto kniha sa nečíta najhoršie a hlavne rýchlo.) Zdislav mi je stále sympatickejší (hoci v autorkiných príbehov priveľa pije – ale to všetky postavy naokolo). Podľa ohlasov je zatiaľ najvydarenejší posledný diel (Zlatá růže, ktorý zodpovedá otázky ohľadom Zdislavovho nemanželského pôvodu), ale autorka na svojom blogu avizuje, že pracuje na šiestom pokračovaní Zdislavových príbehov. Vyššie hodnotenie si nechávam v zálohe. Možno ho navýši ďalší diel. Po štvrtom johanitovom pátraní určite siahnem.
-sa
