Smrť a kúzelník
Smrť a kúzelník Tom Mead
Román Smrť a kúzelník ponúka čitateľovi Napínavý prípad vraždy v zamknutej miestnosti, inšpirovaný detektívnymi románmi zlatého veku. Nadšencov klasickej detektívky zaujme pôsobivou atmosférou Londýna 30. rokov minulého storočia a naoko nerozlúštiteľnou záhadou.
Meadovi sa darí držať čitateľa v napätí až do samého konca, ktorý prináša uspokojivé rozuzlenie. Milovníci záhad budú netrpezlivo čakať na pokračovanie. Publishers Weekly
Londýn 1936. Keď gazdiná Olive Turnerová nájde svojho zamestnávateľa - popredného rakúskeho psychiatra doktora Reesa - mŕtveho v zamknutej pracovni, inšpektor Flint zo Scotland Yardu si uvedomí, že bude potrebovať pomoc svojho dávneho priateľa Josepha Spectora, kúzelníka s výnimočným talentom riešiť nevysvetliteľné záhady. Spolu vypočúvajú pestrý rad podozrivých – doktorových pacientov a členov jeho domácnosti -, odhaľujú ich temné tajomstvá a snažia sa prísť na motív ohavného činu. Keď však dôjde ku krádeži vzácneho obrazu a k ďalšej vražde v uzavretom výťahu, obaja pochopia, že páchateľa musia vypátrať čo najskôr. (Slovenský spisovateľ, 2023)
♦ ♦ ♦
Joseph Spector pomáha s predstavením hry Slečna Smrť v divadle Granátovník. Najal si ho režisér Benjamin Teasel, pretože hra má byť šokujúcou a je nutné, aby jej mizanscéna bola čo najprepracovanejšia. Kúzelník je tak trochu záhadný človek, je ťažké ho odhadnúť a všetky pochybnosti okolo jeho osoby sú mu na prospech. A hoci už svoju kariéru kúzelníka zavesil na klinec, stále si udržiava svoje slávne zručnosti. Keď, ako napovedá anotácia, nájdu mŕtveho psychiatra Anselma Reesa v jeho dome, vyšetrovateľ George Flint požiada starého priateľa Spectora o pomoc, práve preto, že doktor bol zavraždený za záhadných okolností, ktoré si inšpektor nevie vysvetliť. Smrť slávneho psychiatra sa totiž udiala za zamknutými dverami.
Anselm Rees len pred niekoľkými mesiacmi emigroval z Rakúska do Anglicka. Bol starý, no mozog mu slúžil. V Londýne sa venoval len trom pacientom (dvom mužom a jednej žene). O ich totožnosti nevie nikto, iba jeho dcéra Lidia, mladá žena, krásna a intelektuálna, s buričskou povahou, aj ona má doktorát z psychiatrie. Dala sa dokopy s Marcusom Bowmanom a zasnúbila sa s ním. Bowman je bohémsky aristokrat, snob a Lidiina náklonnosť práve k tomuto mužovi je záhadou.
Totožnosť Reesových pacientov je odhalená kvôli vyšetrovaniu – koncertný hráč Floyd Stenhouse trpiaci nočnými morami, herečka Della Cooksová – kleptomanka, spisovateľ Claude Weaver, ktorého trápi problém s disociatívnymi fúgami (ide o záchvatové stavy, ktoré u pacienta spôsobujú výpadky pamäte). Keďže Rees zomrel za tajomných okolností, na vyšetrovanie je nasadený inšpektor Flint, ktorý sa s „nemožnými“ zločinmi, keď ľudia umierajú v zamknutých miestnostiach za nereálnych okolností, stretáva akosi pričasto. Doktorova smrť je spojená s tajomným návštevníkom – mohol ním byť niektorý z jeho pacientov? Do vyšetrovania tak vstupuje práve slávny kúzelník Spector, ktorý bol známy ako obdivovateľ všetkého morbídneho a pýšil sa bohatou knižnicou obsahujúcou zväzky na tému zločinu a nadprirodzena.
Smrť doktora Reesa však nie je jedinou záhadou, s ktorou sa dvojica Flint – Spector počas vyšetrovania potýka. Benjaminovi Teaselovi zmizne rovnako za záhadných okolností veľmi vzácny obraz – podozrenie prirodzene padne na Dellu Cooksovú, ktosi sleduje spisovateľa Weavera, ktosi zavraždí chlapca Peta Hobbsa, liftboya v obytnom dome, kde spisovateľ býva, z divadla Granátovník náhle zmizne starnúci herec. Vynárajú sa tak otázky, či a do akej miery tieto zločiny súvisia so smrťou psychiatra Reesa.
Rozbieha sa tak kolotoč rozhovorov so všetkými, ktorí sú s psychiatrom spojení, primárne jeho pacienti, následne Lidia a jej snúbenec, služobníctvo, ale odhaľujú sa aj stopy vedúce k jeho minulým prípadom – ako určujúci sa stáva prípad Hadieho muža. Je totiž podozrivé, že Rees zomrel za podobných okolností ako práve tento jeho bývalý pacient, a ako sa neskôr ukáže, aj jeho dcéra. Správanie niektorých podozrivých je zvláštne, napr. Reesova dcéra Lidia – nemala by smútiť? Je vrahom spisovateľ Weaver, ktorý vďaka svojím disociatívnym fúgam nevie potvrdiť svoje alibi? Je vrah schovaný v doktorových zápiskoch o pacientoch? Zdá sa, že každý má čo skrývať. Spector vie, že niečo ako nepriestrelné alibi neexistuje. Hoci záhada sa toči okolo neznámeho cudzinca, vie, že celé to stojí iba na ilúzii.
Spectorova postava je vykreslená ako zaujímavá, obklopuje ho vždy aspoň kúsok mágie a robí tak z neho čosi neobyčajné. Správa sa a rozpráva podľa toho, čo mu hrá do karát. Ťažké je dokonca odhadnúť jeho skutočný vek. Vyšetrovanie, odhaľovanie okolností vraždy a skladanie súvislostí s ďalšími zločinmi čitateľ sleduje prostredníctvom rozhovorov medzi Flintom a Spectorom. Bývalý kúzelník často odkazuje na to, že mágia robí z obyčajného neobyčajné a ak ho niečo naučila, tak to, že jej prostredníctvom sa dá prostý pozorovateľ obalamutiť. Prípad tak zaváňa prešibaným vrahom.
Je nutné podotknúť, že kniha sa delí na tri časti a je písaná takmer ako divadelná hra. Aj jednotlivé postavy prichádzajú do hry ako na javisko v divadle. Josepha Spectora ako jedného z hlavných vyšetrovateľov s ohľadom na jeho kúzelnícke znalosti obklopuje veľa morbídnych vecí (za všetky spomeniem to, že vo svojej izbe má napr. zavesenú kostru) a vecí, ktoré vyvolávajú ilúziu. Sám Spector niekoľkokrát v knihe predvedie čosi zo svojich trikov. Autor do textu najmä prostredníctvom Spectora zakomponúva aj odkazy na autorov detektívnych románov, napr. Agathu Christie, ale dokonca aj na Stokerovho Draculu. Na záhadu zamknutej miestnosti sa odkazuje aj prostredníctvom amerického spisovateľa Johna Dicksona Carra, autora detektívok považovaného za majstra tohto typu zločinu (autor duplikuje poznámky o svojom inšpirovaní autormi a autorkami záhad aj vo svojom záverečnom doslove). Objavujú sa tu však aj odkazy na iné umelecké oblasti, najčastejšie výtvarné umenie – Géricautlov cyklus o duševných chorobách, španielsky „šialený“ maliar Manolito Espina.
Je to veľmi dynamické čítanie, rýchle, s potenciálom na prečítanie počas niekoľkých hodín. V knihe je veľa doplnkových, zátvorkových poznámok – aj priamo v prehovoroch postáv. Ďalším aspektom je rovina vysvetľovania, rozhovory medzi Flintom a Spectorom, počas ktorých si ujasňujú získané stopy, miestami pôsobia ako diskusie, rozpravy o zistenom. Celý príbeh vlastne stojí na dialógu, podobne, ako je to v divadelnej hre, čo dodáva knihe potrebnú – už spomínanú – dynamiku. Spector k vyšetrovaniu záhady pristupuje ako k ilúzii, triku, ktorý je potrebné pochopiť na základe detailov. Pred záverečným sústredením všetkých podozrivých na jednom mieste a poirotovským vysvetlením autor dokonca vyzýva čitateľa, v krátkom prerušení medzi druhou a treťou časťou knihy, aby s ohľadom na to, že už má k dispozícii všetky informácie a nespochybniteľné dôkazy, sám odhalil vraha.
Debutový román Toma Meada má potenciál zaujať aj spôsobom svojho spracovania (odkaz na divadelnú hru), aj svojou dynamickosťou. Za seba môžem konštatovať, že po ďalšej detektívke s kúzelníkom Josephom Spectorom určite so záujmom siahnem. Som zvedavá, či bude mať stúpajúcu kvalitatívnu tendenciu, a preto si rezervu na hodnotení ešte ponechám.
-sa
Séria Joseph Spector:
1. Death and the Conjuror (2022) - Smrť a kúzelník (2023)
2. The Murder Wheel (2023) - Vražedné koleso (2024)
________________________________________________________
