Prekliata
Prekliata Stacey Hallsová
Lancaster 1612. V Anglicku vrcholí hon na čarodejnice. V temných časoch rôznych podozrení a všemožných obvinení byť ženou môže predstavovať to najväčšie riziko.
Mladá sedemnásťročná šľachtičná Fleetwood Shuttleworthová je už štvrtýkrát tehotná, no napriek tomu sa jej manžel Richard stále nedočkal vytúženého dediča. Keď Fleetwood nájde list od lekára s hrozivou predpoveďou – ďalší pôrod neprežije –, veľmi ju to rozruší. Zdá sa však, že predsa len má nádej. Náhodou sa spozná s Alice, ktorá o sebe tvrdí, že je pôrodná babica a pomôže Fleetwood donosiť zdravé dieťa. Krajina je však posadnutá honom na čarodejnice a hocikto môže byť obvinený z bezbožnosti. Tieň podozrení čoskoro dostihne aj Alice. Fleetwood musí dokázať Alicinu nevinu, lebo je pevne presvedčená, že od jej života závisí aj život jej nenarodeného dieťaťa. (Cosmopolis, 2022)
⇔⇔⇔⇔⇔⇔⇔⇔⇔⇔
Anotácia tejto knihy, ktorej dej sa odohráva v prvej polovici 17. storočia, vypovedá o celom obsahu príbehu a nenecháva u čitateľa nič na objavovanie. Pútačom tak ostáva vábička v podobe vrcholiaceho honu na čarodejnice, ktorá azda u čitateľa vyvolá zvedavosť, ako sa tento element prepojil s osudom hlavnej hrdinky. Záujem môže vyvolať aj autorkina motivácia na napísanie tohto príbehu, ktorú vysvetľuje v jeho závere, a v ktorom odhaľuje skutočnosť, že ňou boli skutočné udalosti a skutoční ľudia. Autorka svoju knihu rozdelila do 4 častí, v rámci ktorých necháva svoju hlavnú hrdinku Fleetwood prejsť premenou.
Hneď na úvod napíšem, že mojím veľkým problémom v tejto knihe boli postavy. V podstate ma osobitne nezaujala ani jedna z nich. V tomto príbehu síce boli jeho protagonistkami najmä dve ženy, ale z mojej strany sa voči nim nevytvoril žiaden vzťah. Obávam sa, že tento fakt je výsledkom aj toho, že prvá tretina príbehu je málo záživná a ja ako čitateľ som si kládla otázku, či ma vôbec pokračovanie príbehu a osudy hlavných hrdinov zaujímajú. A to pre mňa nie je dobrá devíza knihy. Okrem dvojice žien – Fleetwood a Alice – medzi ktorými sa rodí zvláštne puto, sú s hlavnou hrdinkou spojení najmä jej matka a jej manžel. No ani tieto postavy vo mne nevzbudili osobité sympatie. Navyše ak k tomu prirátame negatívnu postavu sira Rogera Nowella, zmierovacieho sudcu, ktorý neváha kvôli svojmu postaveniu a blysnutiu sa v očiach kráľa, poslať na smrť nevinných, je jasné, že môj konečný dojem nebude pripomínať nadšenie.
Fleetwood sa vydávala ešte ako dieťa, v dobe, keď sa príbeh odohráva, má sedemnásť a v podstate je stále dieťaťom a hoci je jasné, že v tom období to nebolo nič zvláštne, ja som si k hlavnej hrdinke nevedela nájsť cestu. Prekážala mi jej naivita i nezrelosť, aj keď na druhej strane ona sama prejde vo svojom príbehu od jeho začiatku do konca istým prerodom k sebavedomejšej mladej žene. Bojovať so skostnatenými tradíciami (najmä vo vzťahu k matke, ale aj nakoniec k staršiemu manželovi) nie je jednoduché a nech sa Fleetwood snaží akokoľvek, nie je v jej silách zmeniť storočia zaužívaný poriadok. Jej vzťah k matke a manželovi však nakoniec predsa len istou zmenou prejde, vyjasnia sa najmä matkine motívy a čitateľ sa bude musieť rozhodnúť, či v ich svetle jej konanie pochopí alebo nie. A či vo svetle posledných udalostí odpustí aj Richardovi.
Fleetwood je na novom panstve v postavení mladučkej panej domu, ktorú nikto zvlášť nerešpektuje, aj služobníctvo sa k nej správa ako k dieťaťu. Príjemné nie sú ani jej spomienky najmä na obdobie, keď jej manžel zohnal oveľa staršiu spoločníčku. Richard trávi čoraz častejšie dni mimo domu a Fleetwood tak bojuje nielen so svojou samotou. Keď navyše naďabí na v anotácii zmieňovaný lekárov list, je presvedčená, že jej dni na tomto svete sú spočítané. Najmä preto, že už trikrát prišla o svoje dieťa a je opäť tehotná. Keďže nemá odvahu opýtať sa manžela na list priamo, začne sa trápiť aj psychicky, nehovoriac o tom, že začína chradnúť telesne. Richard sa nejaví ako sympatický manžel, hoci je doňho mladučká Fleetwood zamilovaná. On skôr lipne na predstave dediča za každú cenu. V tomto smere vyznieva ako sebec.
Pre Fleetwood sa stane osudovým náhodné stretnutie s mladou ženou Alice Greyovou, ktorú si Fleetwood najmä ako svoju pôrodnú babicu, ktorá jej má pomôcť donosiť a porodiť dieťa. Fleetwood si uvedomuje kontrast medzi nimi najmä preto, že Alice, hoci je chudobná, je slobodná, bohatstvo, ktorým Fleetwood disponuje, pre ňu nič neznamená. Vo svetle toho, ako sa Fleetwood cíti a čo ju pravdepodobné čaká, však chápe, že bohatstvo v situácii, v ktorej sa ocitla, nepomôže ani jej samej. Odkedy sa Alice objaví u Fleetwood, začnú sa okolo nej diať podivné veci, no jej prítomnosť vyvoláva aj konflikty – nespokojný je s ňou Richard Shuttleworth a aj Fleetwoodina matka. Richard najmä preto, že Alice jeho manželku upozorní na to, že za jeho odchodmi z domu nemusia byť iba obchodné dôvody, čo nakoniec Fleetwood vedie k nepríjemnému zisteniu o existencii inej ženy v manželovom živote. Práve tu sa ukazuje krutosť postavenia žien – okrem toho, že boli manželovým majetkom, nemali takmer žiadne slovo, sa navyše ich postavenie meralo tým, či dokážu dať manželovi nasledovníka. Nahradiť ich nebolo vôbec zložité.
Do Fleetwoodinho a Alicinho osudu výrazne zasiahne aj sudca Roger. Fleetwood ho spočiatku vníma ako otca, ale Nowell sa ukáže ako bezohľadný a krutý muž, ktorého snahy blysnúť sa pred kráľom v množiacich sa procesoch s čarodejnicami v okolí hraničia s posadnutosťou. Neštíti sa ničoho, obviní dvanásť ľudí a využíva na to malé zmanipulované dieťa, ktoré si dosah svojho konania zrejme ani neuvedomuje. Na druhej strane je v jej konaní ťažko vylúčiť latentne prítomné zlo. Obvinenie, ktoré zasiahne aj Alice, je postavené na klebetách. Autorka tu ukazuje na to, aké ľahké bolo v tej dobe kohokoľvek očierniť a že na to, aby človeka obvinili a usmrtili stačilo oveľa menej než len pestovať v záhrade bylinky.
V čase, keď padnú prvé obvinenia, sa Fleetwood – aj po objavení inej ženy v Richardovom živote – utieka k matke. Berie so sebou aj svoju pôrodnú babicu. Napodiv je to obdobie, počas ktorého sa zotavuje a silnie. Matka však Fleetwood nabáda, aby sa k manželovi vrátila. V spoločnosti, v ktorej vyrástla, mala žena pevne určené miesto a nebolo v nej miesta na rebéliu, aj keby išlo len o prosté zachovanie dôstojnosti. Návrat k Richardovi je však pre obe mladé ženy pascou. Fleetwood sa rúca ťažko vybudovaný pokoj. V dome, v ktorom sa opäť ocitla, sa zrazu cíti ako cudzinec. Jej priateľka čaká na súd, ktorý sa neúprosne blíži a jej jedinou nádejou je nájsť niekoho, kto potvrdí Alicinu nevinu. Jej zúfalé hľadanie, ktoré nemá oporu u najbližších, sa zdá takmer beznádejné a navyše vo chvíli, v ktorej sa zdá, že všetko stratila, sa prihlási o život jej dieťa. Bude to skutočne jej koniec? Skončia obe priateľky osamotené v temnote?
Treba povedať, že hon na čarodejnice je tu len kulisou rámcujúcou udalosti, ktoré sprevádzajú rodiace sa priateľstvo medzi Fleetwood a Alice, a rovnako aj udalostí stupňujúcich sa ku koncu a zdôrazňujúcich Fleetwoodino snaženie o oslobodenie priateľky. Kto očakáva čarodejnícke procesy, bude sklamaný a mal by siahnuť po inej literatúre. Príbeh sa vďaka prílišnému autorkinmu sústredeniu na Fleetwoodino prežívanie každej situácie vlečie. Priehršť jej pocitov miestami dokonca pretŕha dejovú niť a trochu sťažuje orientáciu v tom, čo sa vlastne okolo nej deje. Devízou autorkinho rozprávania ostáva budovanie vzťahu dvoch mladých žien z odlišného prostredia, ktorých osudy sa v istom momente pretnú. Autorka navodzuje aj istý pocit tajomna v podobe objavujúcej sa líšky, čo vyvoláva otázku, či predsa len Alice nakoniec nemá niečo spoločné s čarodejnicami, pretože okolo Alice sa spriadajú náznaky mágie. Príbeh milo oživuje Fleetwoodin pes Puck. Poslednú časť knihy je možné chápať ako akýsi epilóg. Autorka koniec neuzatvára a opäť necháva na čitateľovi, či ho prijme s uspokojením. Mne osobne v tomto príbehu čosi chýbalo. Autorkin Nalezenec na mňa zapôsobil oveľa viac.
-sa
