Červená knižnica extra

  Železný vlk Siri Pettersen

Poutavé mysteriózní fantasy se staroseverskými kořeny, pojednávající o krvi, touze a závislosti. 

Představ si, že objevíš tajemství, po němž prahnou ti nejvlivnější. Něco z jiného světa. Něco natolik mocného, že to může změnit vše. Tvou zemi. Tvůj život. Tvé srdce. 

Juva nenávidí krvezpytce, kteří se těší úctě pro své jasnovidecké schopnosti, a přitom jsou to podvodníci, co využívají strachu, hromadí majetek a baží po moci. To ví Juva až moc dobře, ke krvezpytcům totiž patří i její rodina a ona sama přísahala, že se nikdy nestane jednou z nich. Když ale dívčinu rodinu napadnou vardari, záhadné nestárnoucí bytosti, zaplete se do honby za dědictvím svého rodu — temným tajemstvím, které kdysi změnilo svět a nyní ho může přetvořit znovu. Aby Juva přežila, musí se postavit čelem k potlačené vzpomínce z dětství, ke chvíli, kdy uviděla ďábla.

Železný vlk je prvním dílem trilogie Vardari, kterým začíná samostatný příběh z prostředí oceňované série Havraní kruhy. (Host, 2021)

£ £ £ £ £ £ £ £ £ £ £ £

 Sériu Havranie kruhy som si obľúbila kvôli jej osobitosti, najmä čo sa týka autorkinho rozprávačského štýlu a fantázie. Začiatok novej série z toho staroseverskými mýtmi inšpirovaného univerza som si teda nemohla nechať ujsť. Krv a závislosť, a z nich vyplývajúca túžba po moci, ale aj strach, sú hlavné atribúty, ktoré určujú hranice, ale aj pravidlá všetkého, čo sa v knihe deje.

 Čitateľ spoznáva mladú lovkyňu Juvu, ktorá so skupinou lovcov chytá vlkov pre ich cennú krv, kožušinu, ale aj tesáky. Lovci sú súdržná skupina, pretože na tom závisí ich prežitie v divočine. Zo skupiny mužov, ktorí ju obklopujú, vystupuje do popredia najmä Broddmar, ktorý poznal ešte Juvinho otca. Priestor, v ktorom Juva žije, je neprívetivý, chladný, temný a drsný. A takí sú všetci, čo ju obklopujú. Každý sa tu stará predovšetkým o svoje prežitie. Takým je aj Rugen, na ktorom sa prejavujú prvé príznaky vlčiny, ktorú signalizuje krvácanie z ďasien a vypadávanie zubov. Rugen vie, že choroba je nezvrátiteľná a jej postup spôsobí jeho zmenu na beštiu, ktorej pôjde po krku červený lovec. V meste sa objavujú obete útokov tých, ktorých premohla vlčina, a stále ich pribúda. Rugen je oportunista, mení svoje rozhodnutia podľa toho, čo mu najviac vyhovuje a robí tak zo strachu a snahy za každú cenu prežiť, pričom je mu jedno, ako to ovplyvní ľudí okolo neho. Svoje schopnosti vzletne nazýva šarm na tenkom ľade, no je to len snaha využiť, čo sa dá. Táto snaha však väčšinou vyznieva len ako bezmocné potácanie sa v hre mocných, v ktorej je nútený využiť aj Juvu.

 Už Havranie kruhy naznačujú, že prítomnosť či neprítomnosť záhadnej Sily spája viacero svetov. Prechod medzi nimi nie je nemožný. Zabezpečujú ho kamenné kruhy. Aj mesto Náklav prosperuje z existencie kamenných brán, ktoré umožňujú rýchle cestovanie medzi mestami a svetmi. Lenže tu kruhy poháňa krv a jej neustále prúdenie treba zabezpečiť. Najvplyvnejších v meste predstavujú vardari, veční. Patrí medzi nich aj Nefraím, tajomný vardari, ktorého motivácia konania v boji medzi mocnými v Náklave dlho nie je jasná.

 Udalosti okolo Juvy spustí návšteva sestry Solde. Zatiaľ čo Juva sa pokúša kráčať v šľapajách svojho otca a stať sa červenou lovkyňou, sestra žije predstavou, že raz nastúpi na post po svojej matke, v cechu bohatých a mocných žien, ktoré vykladajú osud z krvi, tzv. „krvezpytkyň“. Juva sa rozhodla s týmto cechom nemať nič spoločné, pretože poznala, že okolo seba vytvorili falošné zdanie mystiky a divadelnými kulisami, ktorými ho okolo seba šíria, len demonštrujú svoju silu, a tým využívajú a zneužívajú ľudskú dôverčivosť, nevedomosť a poverčivosť. Soldin príchod pripomenie Juve stret dvoch svetov – toho, v ktorom chce žiť a toho, na ktorý chcela zabudnúť. Nie je jej to však dopriate, pretože matka je chorá a žiada si Juvinu prítomnosť. Juva sa rozhodne vrátiť domov, ale len s vidinou toho, že nadobro uzavrie svoje spojenie s matkiným svetom tým, že sa vzdá svojho dedičstva (predstavujúceho nástupnosť v cechu) v prospech svojej mladšej sestry.

 Okrem ťažkostí okolo dedičstva sa Juve stále častejšie pripomína panický strach, ktorý ju prenasleduje. Stále častejšie sa tak musí vyrovnať so svojimi záchvatmi paniky, ale aj bojovať s vnútorným hnevom, vyplývajúcim z toho, čo sa okolo nej deje a čo sa začína vyplavovať na povrch z minulosti. Juva netrpí obyčajným strachom, vracajú sa jej spomienky na detstvo, na osudové stretnutie s diablom-vlkom, keď zomrel jej otec. Bytosť so šľachovitým, zvieracím telom podobným vlkovi stiahnutému z kože, s kriedovo bielymi očami a tesákmi je spojená s množstvom legiend a mýtov, ktoré sú zdrojom strachu, ale aj mystických rituálov. Juva kdesi vo svojom vnútri cíti, že práve táto bytosť predstavuje smrteľné nebezpečenstvo, hoci sa ten pocit pokúša potlačiť aj za cenu toho, že jej to spôsobuje priam fyzickú trýzeň.

 Návrat domov nie je príjemný. Juva je konfrontovaná so všetkým, pred čím chcela utiecť, ale najmä s matkiným naliehaním, aby prijala svoj osud „krvezpytkyne“. Prečo jej zrazu matka pripomína spomienky na diabla? A prečo od nej žiada, aby diabla pred všetkými uchránila? Aké tajomstvo skrývala matka, že musela náhle zomrieť a čo ju viaže s vardari, o ktorých sa hovorí, že prinášajú nešťastie a smrť? Je skutočne pravdou, že „krvezpytkyne“ spájal s vardari obchod s krválkami, ktoré spôsobujú vlčinu? Až keď sa na Juvu zvezie všetka nechcená pozornosť, uvedomí si, kto všetko má záujem o diabla. Podstatu tejto nutkavej potreby však na začiatku nechápe. Až postupne si pod tlakom všetkých udalostí uvedomí, že sa zaplietla do čohosi, čo ju presahuje. Stojí totiž uprostred vojny medzi „krvezpytkyňami“ a vardari. Juva v nej platí vysokú cenu – stráca celú rodinu.

 Po otvorenom útoku na vedúce rody „krvezpytkyň“, pretože odmietli vydať diabla, ktorý im podľa legendy dal silu, sa cech začína rozpadať. Tým sa však začal aj hon na pravý zdroj sily (diabla-vlka), kvôli ktorej je každý z mocných vardari ochotný vstúpiť do vojny. Po pohrebe sa dajú do pohybu ďalšie udalosti a valia sa ako lavína. Kdesi uprostred stojí Juva s vlastnou túžbou po pomste. Juva si uvedomuje, že otvorený útok na „krvezpytkyne“ znamená, že ktokoľvek by teraz zasadol na čelo cechu, podpisuje si rozsudok smrti. Hoci sa chcela tohto dedičstva zriecť, je jediná, kto na uvoľnené miesto môže zasadnúť. Ocitá sa tak uprostred boja s vardari a to konfrontovanie nie je bez následkov. Navyše objavuje skutočného diabla. Zdroj sily, o ktorý sa všetci usilujú. Zrazu nevie, či to najhoršie, čo mohla stretnúť, je diabol Grif, alebo vardari. Desivejšie odhalenia ju však ešte len čakajú, a to vrátane pravdy o krvi poháňajúcej Náklavské kruhy a o smrti vlastnej matky. Navyše obyvatelia Náklavu sami považujú Juve za vrahyňu. Grifovo tajomstvo sa môže stať Juvinou výhodou rovnako ako aj nevýhodou.

 Niekde medzi rozhodovaním sa, ako zvýšiť svoje nádeje na prežitie, sa Juva stáva červenou lovkyňou pod Broddmarovým vedením. V tomto hone na posadnutých vlčinou prichádza o jednu z najbližších osôb (starú patrónku Ester). Bojuje s ťažkým rozhodnutím – ponechať Grifa vo väzbe, alebo ho oslobodiť? Jeho sloboda by totiž znamenala zánik vardari. Zároveň zisťuje pravdu o „krvezpytkyňách“ – o tých pravých, ktoré vedia vycítiť vardari, vlka, ale aj samotného diabla. Existuje takých ako ona viac? Tých, ktoré sa kvôli svojmu daru skrývajú. Je možné, že by sa Juve mohlo podariť sústrediť ich a vrátiť cechu pôvodnú tvár – úlohu lovkýň a bojovníčok? Vardari sa obávajú. Len málokto z nich pozná pravdu o kamenných kruhoch, navyše sa ten uprostred, ktorého nazývajú Svedok a ktorého prapodstatu si už nepamätajú ani prví vardari, rozpohyboval. Zdá sa, že kolos, na ktorom trónia tri bytosti – havran, jeleň a vlk – dala do pohybu Sila, ktorej podstatu nevedia vysvetliť ani učenci. Znovu objavenie Sily by mohlo byť pre vardati záhubou, môže totiž u „krvezpytkyň“ vzkriesiť schopnosti, na ktoré už dávno zabudli. Juvino poznanie, ktoré nadobudne vďaka Grifovi, ale aj vďaka krehkému vzťahu k Nafraímovi, sa pre ňu stáva bremenom. Otázkou je, či by riešenie priniesli samotné kamenné kruhy, vďaka ktorým by sa Grif mohol vrátiť domov. Neprinesie to však pre Náklav záhubu? Ako sa zachová tvor, ktorého väznili stovky rokov, nemá právo na zúrivú pomstu za každý deň svojho zajatia? A ako by taká pomsta vyzerala, keby so sebou cez kruhy priviedol ďalších podobných sebe – vlkov? Nerozpútala by sa znova vojna, ktorá ničila svet predtým, než ho vardari uväznili?

 Juva naďabí na množstvo odpovedí na svoje otázky (najmä o svojej rodine a o more z detských čias o otcovej smrti, za ktorú sa cítila zodpovedná) vďaka svojej zaťatosti. Odpovede sú však príliš protirečivé a Juva nakoniec sama nevie, komu a čomu má veriť. Isté však je, že sa bude musieť rozhodnúť. Miestami ju obklopuje akási neistota, akoby nevedela, čo s tým množstvom informácií, ktoré sa dozvedela, urobiť, ako s nimi naložiť. Niektoré jej činy sa tak zadajú zbrklé a najmä akoby celkom nedomýšľala ich následky. Napriek ťaženiu, ktoré proti vardari započala, sa jej konanie javí skôr živelne, uskutočňované pod silným citovým tlakom.

 Autorka na konci tejto časti zanecháva Juvu v Náklave s pocitom zrady. S osamelým srdcom, ktoré stratilo spojenie s Grifom. Bude mať silu postaviť sa mocným? A čo všetko ešte bude musieť obetovať? Zrazu stelesňuje všetko, čoho sa vždy chcela zriecť. Prevzala post po svojej matke Lagalune, stala sa vodkyňou „krvezpytkyň“ v Seidalaugu, ale jej predstavy o tomto remesle sú prvýkrát po storočiach celkom odlišné. Všetko, čím doteraz prešla, ju naučilo, s kým má dočinenie. Nebezpečnosť vardari zrazu znamená niečo celkom iné ako pred mesiacmi. Horké poznanie zrúcalo jej neznalosť a nevieru a medzi poznaním a pochopením toho, čo sa udialo, ostáva stále čierna priepasť. Bude schopná dostáť matkinej prosbe, že diablovu krv nikto z jej nepriateľov nikdy nesmie získať? Čo v tomto boji ešte príde? A akú úlohu v ňom zohrajú mladé pravé „krvezpytkyne“ ako Kefla, ktorú k sebe nasťahuje? A najmä, akú odozvu a dohru bude mať Grifovo oslobodenie?

 Príbeh je rozvetvený a autorke sa v ňom podarilo dobre vystavať ťaživú atmosféru, ktorá celý dej sprevádza. Všetky úvodné línie sa postupne prepájajú, takže prepojenie prvotných samostatných línií Juvy, Rugena a Nafraíma dáva nakoniec zmysel. Postavy v tomto príbehu majú viacero polôh, z ktorých každá sa môže javiť ako sympatická či menej príťažlivá. Autorka necháva na čitateľovi, s ktorou z nich bude alebo nebude sympatizovať. Ich skutočné pohnútky sa predierajú na povrch postupne a každý ich čin má svoje dôsledky, čím si autorka udržiava jednak pozornosť a jednak tým postupne dávkuje napätie. Nie každá motivácia je predstavená uspokojivo (napr. vardari Eydala), takže mnohé línie ostávajú otvorené. V postupe Rubenovej nákazy autorka poukazuje na dôsledky závislosti.

 Výrazný protiklad medzi postavami a vo vnímaní celého sveta okolo autorka vytvára práve vo chvíli, keď na scénu vstupuje Grif. Juva so svojím vnímaním všetkého, čo sa okolo nej deje, pričom toto skladanie súvislostí je ešte len na začiatku a charakterizuje ho akási naivita, je protiváhou skúseností so svetom a zlom, ktoré predstavuje temná bytosť vlka-diabla – Grif a jeho niekoľko storočná existencia v zajatí, ale aj túžba po domove, pomste a najmä skúsenosť so Silou. Navyše v ich spojení cítiť výrazne sa prejavujúcu telesnosť (Juva cíti nielen Grifovo srdce). Grif mi silne pripomína Slepých, Umpiri, s ktorými sme sa stretli v Hirkinom a Rimeho príbehu (Havranie kruhy). Osobne som očakávala jeho väčší zástoj v príbehu, keď sa objavil. A priznám sa, aj väčší prejav jeho krutej sily. Autorka s ňou síce pracuje, ale ide zatiaľ skôr o náznaky, čoho všetkého by mohol byť schopný. Azda sa väčšej akcie z jeho strany dočkáme v pokračovaní série.  

 Osobitou časťou knihy sú autorkine detailné opisy miesta, v ktorom sa jej príbeh odohráva. Podrobne sa venuje najmä jednotlivým častiam Náklavu, spleti uličiek, ale aj vzťahom v ňom, pričom na jednej strane sú bohatí a na druhej tí, čo nie sú schopní vymaniť sa zo svojej biedy, prípadne majú dostatok vôle na to, aby sa znej dostali. Kdesi uprostred stoja „krvezpytkyne“, ktoré využívajú obe strany. Vardari sú postavy, ktoré sledujú vlastné ciele a ich vzťahy sú spletité, no ich konanie sa odvíja predovšetkým od snahy zachovať si nesmrteľnosť a získať moc. Nefraím patrí medzi prvých z nich a jeho konanie nie je v príbehu také jednoznačné.

 Autorkin štýl je osobitý. Kto ho okúsil a sadol mu, okamžite pocíti jeho intenzitu a hĺbku. Je to ako uhranutie, vie opantať, je takmer hypnotický, takže ak sa čitateľ do príbehu začíta, je ťažké od jeho riadkov sa odpútať. Tento príbeh vo mne zanechal po dlhšom čase výraznú stopu. Autorka v ňom starým severským mýtom vdýchla nový život ako pozadie pre fungovanie svojho sveta, čo svedčí o autorkinej rozvetvenej fantázii. Keby bola k dispozícii druhá časť série, okamžite po nej siahnem, pretože autorka čitateľa na konci tejto časti zanechala s množstvom otázok. A najmä v akomsi napätí, za akých okolností mieni Grifa (a jemu podobných) do príbehu vrátiť. Podľa posledných informácií by však druhá časť v origináli mala vyjsť až na jeseň roku 2023, tretia v roku 2024. Neostáva mi tak nič iné, len sa obrniť trpezlivosťou a veriť, že sa ďalšej časti série skutočne dočkáme tento rok (o preklade si netrúfam vysloviť žiadnu domnienku).

-sa