Havraní kruhy 3
Síla Siri Pettersenová
Představte si, že jste ikonou ve světě obávaných slepých. Symbolem, který jeho obyvatele spojuje v nenávisti a touze po pomstě. Jako dcera mrtvorozeného válečníka, jenž se vinou zrady svého bratra ocitl ve vyhnanství, máte jediný úkol — zahájit začátek konce.
Hirka se připravuje na setkání s vládnoucím rodem studeného světa s pevně danou hierarchií, v němž se cení odvaha a pohrdá slabostí. Dívka neochotně přijímá svůj osud v naději, že svého přítele Rimeho udrží naživu a Ymslandu v bezpečí. Ale žízeň mrtvorozených po Síle je neuhasitelná a válka nevyhnutelná. Ke kterému světu se Hirka nakonec přikloní? Kam patří? (Host, 2017)
≈ ≈ ≈ ≈ ≈
Rimeho a čitateľov návrat do Ymslandy neprináša nič pozitívne. Dvadsať dní trvalo Rimeho zmiznutie do sveta ľudí a dvadsať dní trvalo, kým sa Rimeho najväčší odporca zmocnil celej Rady. Namiesto toho, aby skončil ako zradca v kobke, vyhlásil najmladšieho člena Rady za šialenca. A ako sa zdá, všetko mu hrá do karát. Z Rimeho je opäť tieň. Prízrak, ktorého znovuobjavenie so sebou nesie znamenie čohosi, čo nikto nebude vedieť zastaviť. Rime prichádza o krehkú podporu, ktorú mu poskytoval Jarladin, pretože to sľúbil Hirke. Darkdaggar upevňuje svoju moc, sily v Rade sa preskupujú a v nebezpečenstve sú všetci, ktorí sa pokúsia Rimemu akokoľvek pomôcť. Jeho jediným útočiskom je miesto medzi tmavými tieňmi. V Kolkagge. Lenže aj tá má nového majstra a Rime vie, že nový majster je naklonený Rade bez ohľadu na to, čo stojí za jej mocou.
Nová vojna proti Ravnhovu je na spadnutie. Lenže Rime vie, že Ymslanda bude čo nevidieť čeliť horšiemu nepriateľovi. Tomu, ktorý sa chystá vtrhnúť do jeho sveta kvôli Sile. A je preto ochotný urobiť a obetovať čokoľvek. Navyše Rime sám je pre Ymslandu nebezpečenstvom. Je otrokom toho, kto tým, že poslal Hirku k slepým, pravdepodobne započal skazu Ymslandy.
Hirka sa opäť ocitá v neznámom svete. Vo svete slepých. Prichádza medzi Umpiri, medzi tých, s ktorými ju púta polovica jej krvi. Mala by zastať medzi Dreyri, tými, ktorým v žilách koluje krv prvých. Graal ju poslal k rodine. Tá od nej očakáva, že sa vďaka nej znova vyšvihne medzi rody s najvyšším postavením. S postavením, o ktoré kvôli Naiellovi prišla.
Svet, do ktorého sa Hirka vydala, sa nedá s ničím porovnať. Všadeprítomný ľad predznamenáva povahu bytostí, s ktorými sa tu stretáva. Silných, svojráznych, nebezpečných, nadradených, nemilosrdných, nepripúšťajúcich si žiadnu slabosť, žiadny prejav ľútosti či zhovievavosti. Vďaka tomu tu všetko pôsobí neúprimne a chladne. Aj smiech znie skôr ako varovanie a vyvoláva strach a obavy. A tá, ktorá sa doteraz vždy cítila ako nechcená a odvrhnutá... sa inak necíti ani tu. A nič nenapovedá tomu, že by sa to v tomto svete malo zmeniť. Má jedinú devízu, jediný tromf, vďaka ktorému ju jej rodina prijala. Je ňou sám Graal a skutočnosť, že ten, kto nikdy nemal odovzdať svoju krv v priamej línii, našiel spôsob, ako to napriek svojmu trestu a vyhnanstvu urobiť.
Hirka aj čitateľ sa zoznamujú s celkom novým svetom. Vďaka Hirke objavuje Ginnungad, mesto v kráteri, svet, v ktorom žijú Umpiri. Prísne hierarchizovaní, rozdelení na vysoko postavené rody a na tých, ktorých čelá zdobia sivé slzy. Znamenie padlých. Svet, ktorý mal byť jej domovom, ju privítal množstvom pravidiel, ktoré musí zvládnuť. V krátkom čase má byť predstavená najvyššiemu rodu Hod, ktorý určí, či sa Graalova rodina vráti na výslnie. Všetko je nové, všetko je iné a všetko je desivé. A všetko jej sťažuje najmä jedna bytosť. Žena menom Skerri. Žena, ktorá z nejakého dôvodu Hirku nenávidí. Žena, ktorá sa pohybuje príliš blízko a voči ktorej sa Hirka musí mať na pozore. Lenže v Hirke drieme sila, ktorá ju poháňa vpred. Napriek všetkej bolesti, napriek všetkým obavám a strachu. Hirka totiž hľadá spôsob, ako zachrániť Rimeho. Ako ho zbaviť otroctva. V tomto svete medzi bytosťami, ktoré ju prevyšujú výškou aj silou, ktoré sa uzdravujú zo zranení skôr ako dokáže postrehnúť a ktoré sú schopné jej kedykoľvek zaryť do krku ostré pazúry či tesáky, to nebude mať vôbec ľahké.
Hirka ani v tomto svete nestráca nič zo svojej húževnatosti. Hľadá svoje miesto, spojenie so svetom, ktoré malo byť jej domovom. Lenže... čaká ju poznanie, že domovom môže nazvať iba jediný svet. Ymslandu. Ibaže slepí veria, že je to ona, kto im môže poskytnúť návrat k tomu, čo vďaka Naiellovej zrade stratili. Návrat k Sile. A jej zvyšky sú v Ymslande. Čo dokáže zastaviť ich smäd po tom, čo im chýba tisíc rokov? Môže slabá Hirka zmeniť ich rozhodnutie? Zastaviť inváziu, ktorej cieľom je uchvátiť si to, po čom všetci prahnú? A je Hirka skutočne taká slabá, ako sa na prvý pohľad zdá?
Napodiv zisťuje, že i Ginnungad žije životom takým podobným tomu vo svetoch, ktoré navštívila. Aj tu správanie a život ovplyvňuje minulosť, túžby, nepriznané slabosti, ale aj priepasť medzi tými, čo si uzurpujú právo žiť na najlepších miestach mesta a rozhodovať o osude tých, ktorých obydlia neoplývajú takým bohatstvom. Tých, ktorí sú odsúdení na prácu v podzemí a bývanie v stiesnených domcoch, v ktorých sa sotva dokážu otočiť. A tá nespravodlivosť aj v tomto svete vyvoláva pocit nespokojnosti a podnecuje nepokoje. Hirka odhaľuje tajomstvá a temné zákutia tohto mesta. A tie sú také podobné tým, ktoré poznala aj inde. Tie temné zákutia odhaľujú aj tajomstvo Graalovej rodiny. Lebo všetko, na čom postavili svoju existenciu, zastierajú dobre skrývané klamstvá, ktoré predstavujú nebezpečenstvo. Ich miesto medzi rodmi je také krehké, aká krehká sa zdá v tomto svete Hirka. Čo môže urobiť, aby zachránila jediné, na čom jej skutočne záleží? Ako zabezpečí, aby sa invázia do Ymslandy neskončila jej vyhladením?
Na druhej strane havraních kruhov v Ymslande si Darkdaggar upevňuje svoje postavenie tým, že obetuje armádu, ktorú jedinú nedokáže ovládať. Rime prichádza o svojich najbližších, o jedinú rodinu. Hŕstka, ktorá ostala z Kolkaggy, nemá silu postaviť sa Manffale. A jedinú pomoc v tomto rúcajúcom sa svete, predstavuje znova Ravnhov. Alebo Hirka...
Hirka bojuje svoj boj. Medzi bytosťami, ktoré na ňu napriek všetkému pôsobia ako cudzinci a netvory. Vďaka Kolailovi, padlému sluhovi, objavuje priepastné rozdiely medzi rodom, do ktorého Kolail patrí a tými, nad ktorými by sa ktosi, v koho krvi koluje odkaz prvých, nikdy nezľutoval. Hirka však vedie svoju osobnú vzburu. A vie, že sa bude musieť vzoprieť nielen pravidlám Umpiri, ale bude musieť ešte viac zatvrdiť samú seba. Pretože ak nemôže vyhrať inak, bude musieť využiť tých, čo má okolo seba, hoci by sa jej to priečilo. V istom slova zmysle sa tak prispôsobí mrazivej zime, ktorá vládne všade naokolo. Hľadajúc odpoveď na to, ako zachrániť Rimeho, objaví bytosť, ktorej tajomstvo je prepojené s Naiellom a Graalom viac, než by si dokázala predstaviť. Vidúci jej rozvráti predstavu o tom, kto z bratov bol vlastné horší. A ukáže, že vinu na rozpade všetkého, čo pozná, nesú viacerí. Že nič nemusí byť tak, ako si doteraz myslela. Odpovede na to, čo vlastne urobiť, neprídu bez bolesti. Jediné spojenie, ktoré jej môže so všetkým pomôcť, je spojenie s prvým. S tým, ktorého dych priniesol Silu. S havranom.
Vojne však Hirka zabrániť nedokáže. Ona, ktorá navštívila tri svety, sa chystá rozvrátiť všetok poriadok, ktorý doteraz poznala. Otočiť svet naruby. Otázka znie, čo z neho potom ostane. Ostáva jej len pokúsiť sa pozmeniť chod nastávajúceho konfliktu tak, aby boli jeho následky čo najmenej bolestné. Lenže môže vojna skončiť bez bolesti? Dokáže presvedčiť tých, ktorí si želajú návrat Sily, že môžu bojovať aj za iné? Je možné ozdraviť Silu? Je možné ozdraviť to, čo bolo zničené? A je možné, aby spolu vedľa seba existovali tí, ktorých na prvý pohľad rozdeľuje nepriateľstvo? Staré povery a predsudky? Časy, ktoré si v Ymslande už nikto nepamätá? Dokážu sa spojiť nepriatelia vo vnútri Ymslandy aj mimo nej, aby zachránili, čo sa ešte zachrániť dá?
Koľko bolesti bude Hirku stáť oslobodiť Rimeho? Dokážu sa vyrovnať so zradou, ktorú nesú voči svojmu okoliu, ale aj voči sebe navzájom? Dokáže sa tento svet zmieriť s rôznorodosťou takou podobnou Hirke, ktorej v žilách koluje zmiešaná krv? Koľkej obety sú ochotné rozdielne rasy v mene zachovania rovnováhy? Ako sa Hirka vyrovná s omylom, ktorý môže viac zničiť než zachrániť? Ako všetko ovplyvní zmena, ktorou prejde, i to, že sa svojej rase vzoprie? A aký dosah na jej osud bude mať poznanie, že dievča so zmiešanou krvou nemôže ostať nikde? Že je predurčená na putovanie medzi svetmi? Dokáže prinútiť Silu, aby sa vrátila tam, kde jej žily vyschli?
Tento príbeh prináša vyvrcholenie osudov, ktoré rovnako ako časti predtým dokážu vtiahnuť do svojho stredu. Možno to bude chvíľu trvať. Tak ako v prvej časti sa totiž čitateľ dostáva do celkom nového sveta, ktorého fungovanie mu autorka musí najskôr predstaviť. Nie je to známe prostredie. Tak ako sa musel zorientovať v Ymslande, tak sa bude musieť s Hirkou zorientovať aj vo svete slepých, mrtvorodených. A to je vec, ktorá môže so sebou niesť riziko spomalenia deja. Autorka sa s tým vysporiadala celkom obstojne, hoci sa nevyhla nevyhnutným opisom a vysvetleniam, ktoré sú dôležité nielen pre hlavnú hrdinku. Nový svet si žiada nový dotyk. To má za následok, že iné veci nedostali väčší priestor – hoci by si to určite zaslúžili (napr. Hirkina premena a jej splynutie s havranmi, ktoré je pre celý stret Ymslandy s Umpiri kľúčové, prípadne väčšie priblíženie Darkdaggarových motívov a cieľov s ovládnutím Ymslandy).
Prepínanie medzi Ymslandou a svetom Umpiri je zároveň prepínaním medzi udalosťami, ale aj ich prežívaním u Rimeho a Hirky. Autorka pridáva postavy najmä – a celkom logicky – z nového sveta. Tie s Ymslandy sú potlačené. Ani v častiach, ktoré sa týkajú deja v tomto svete, nevystupujú príliš do popredia. Čitateľ akosi očakáva, že sa s niektorými stretne, ale ich vstup nie je výrazný. Okrem Rimeho. Pretože väčšina toho, čo sa v Ymslande deje, sa podáva skrz jeho optiku. Tak trochu som očakávala, že do deja viac zasiahne Ramoja a cvičitelia havranov. Pretože havrany tu nakoniec hrajú dôležitú úlohu. Svet ľudí sa scvrkne len na spojenie s Graalom a chabými spomienkami prebleskujúcimi Hirkinou mysľou. Toto spojenie však nie je nijako súdržné, pretože v tejto časti stráca svoj dosah na to, čo sa tu deje.
V deji vyčnievajú tri postavy – Skerri, Kolail a najmä vidúci. Postava, ktorá ostala pre mňa najfascinujúcejšou, nesúcou so sebou nezmeniteľnú osudovosť a bolesť.
Treba súhlasiť s tým, že táto séria vyčnieva z YA fantasy žánru. Miestami som sa nemohla ubrániť dojmu, že vlastne toto ani YA nemalo byť. Spadá sem len kvôli veku hlavnej dvojice, ktorá nesie dejovú líniu, najmä kvôli Hirke, ale pravdou je, že obaja hlavní hrdinovia sa tak trochu svojím správaním a tým, čo v rámci deja musia riešiť, zo svojej vekovej skupiny vymykajú. Mala som dokonca pocit, že žiadna postava tu nie jednoznačne čierna alebo biela. Každá v sebe skrývala čosi z jedného aj druhého. Tak ako celý autorkin svet. Na čele s havranmi, ktorí jediní pôsobili dojmom pozorovateľov, ktorých sa hmýrenie sveta pod nimi z výšky ich krídel nemôže nijako dotknúť. Pretože vedia, že svet sa aj tak uberá svojím poriadkom. Bez ohľadu na to, za čo bytosti pod nimi bojujú.
Nedávam plné hodnotenie práve preto, že som v knihe narážala popri častiach nabitých napätím a akciou na množstvo takých, ktoré pôsobili spomaľujúco. Kniha je stále nadpriemerná, ale niekedy som bojovala s potrebou isté odseky preskočiť. A znova sa u mňa objavil vnútorný problém sledovať do detailu tie obrazy, v ktorých sa autorka pokúšala priblížiť existenciu a možnosti Sily, napriek tomu, že všetko sa zbiehalo práve k nej. Dostať sa do autorkinho štýlu asi nie je také prirodzené – tu sa vraciam k poznámke k prvému dielu – autorkin štýl je svojský a skutočne si naň treba zvyknúť. Dovolím si povedať, že kým sa tak stane (resp. keď čitateľ narazí na isté pasáže), bude chvíľu bojovať s „čitateľnosťou“ riadkov pred sebou. Niektoré dieliky z prvých dvoch častí tu zapadnú do skladačky. A musím povedať, že ma potešilo aj to, že smerovanie mnohých línií sa v tejto sérii nedá predvídať. Práve nepredvídavosť hodnotím vysoko. Vzťahová línia Rime – Hirka je svojská, a najmä nie je prvoplánová, čo ma potešilo. Vo väčšine tohto príbehu je táto dvojica od seba vzdialená. Spája ich len vedomie citov, ktoré voči sebe prechovávajú. Táto dvojica má na pleciach iné problémy, takže nerieši smiešne „chce ma, nechce ma“. Napriek tomu z tejto dvojice vychádza výraznejšie Hirka, dostala napokon väčší priestor. Tento príbeh ostáva vo svojej podstate temný, studený, miestami pôsobiaci skľučujúco, pretože je v ňom veľa straty.
Koniec je otvorený, hoci sa môže zdať trochu sladký. Mne prišiel skôr veľmi rýchly. Vzhľadom na to, koľko vnútorných bojov Rime aj Hirka prekonali a ako nejednoznačne vyzeralo vyriešenie nezodpovedaných otázok, kam vlastne bude ich vzťah smerovať. Obaja v jednom svete, a predsa zo svetov, ktoré čosi rozdeľuje. Nakoniec tú nejasnosť poľahky nechávajú za sebou. Napovedá o tom Hirkina „pútnická“ krv. Obaja ústrední hrdinovia opúšťajú novú podobu Ymslandy, zatiaľ čo iní sa zlietajú ako havrany, aby sa nasýtili na tom, čo zostalo a utrhli si z moci čo najviac.
V istom bode skutočnosť, či tu niekto má chvost, stráca svoju dôležitosť. Hirka patrí všade a nikde. Tak trochu (možno kacírsky) dúfam, že autorka nepodľahne tlaku predstaviť ďalšie svety, do ktorých sa liečiteľka chystá. Obávam sa totiž, že by tak Havranie kruhy mohli skončiť ako nekonečná séria, a ja som s pocitom, ktorý vo mne táto trilógia vyvolala, takto spokojná. Na záver teda môžem napísať, že je pre mňa táto séria zaujímavá a osobitá. Navyše si myslím, že autorkin svet sa nápadito pohral so severskou mytologickou predstavou podstaty prvotného sveta a že prečítanie tejto série stojí za pozornosť.
Za seba konštatujem, že už dlhšiu dobu ma nezaujala fantasy tak, že som mala také nutkanie prečítať si celú sériu v rýchlom slede za sebou s takým záujmom.
-sa
Séria Havraní kruhy:
1. Ódinovo dítě (Host, 2016)
2. Plíseň (Host, 2017)
3. Síla (Host, 2017)
