Havraní kruhy 1
Ódinovo dítě Siri Pettersenová
Představ si, že ti chybí něco, co všichni ostatní mají. Něco, co dokazuje, že patříš do jejich světa. Něco tak důležitého, že bez toho jsi nikdo. Nákaza. Pouhý mýtus. Hirka se v den svých patnáctých narozenin dozvídá, že je Ódinovo dítě – bezocasá zrůda z jiného světa. Opovrhovaná, obávaná a pronásledovaná. Člověk.
Někdo si však nepřeje, aby její tajemství vyplulo na povrch, a hodlá to zajistit všemi prostředky. Zmatená Hirka musí uprchnout, protože jí jde o život. Existují však nebezpečnější stvoření než Ódinovy děti a Hirka není jediná, kdo prošel bránou mezi světy… Úspěšná norská trilogie Havraní kruhy se inspiruje severskou mytologií, ale přitom vytváří vlastní svébytný svět, kde být člověkem znamená ocitnout se ve zcela nezvyklé roli vyvržence. Hlavní hrdinka není „vyvolená“, dokonce nemá žádné zvláštní schopnosti. To, co ji odlišuje od ostatních, je děsivý fakt, že postrádá něco, co všichni ostatní mají. (Host, 2016)
≈ ≈ ≈ ≈ ≈
Autorka, ktorá touto knihou začína svoju trilógiu Havranie kruhy, podľa vlastných slov nikdy neočakávala, že by toto „dielko“ vyvolalo taký ohlas, ba že by sa dokonca niekedy dočkala plánov na jeho sfilmovanie. Vlna YA fantasy a dystopií je tu už nejaký ten rok a popravde, je v nej ťažké nájsť čosi, čo by sa už niekde inde v analogickej podobe neobjavilo. Je mi jasné, že autori tohto žánru musia prísť s niečím pútavým, aby si udržali pozornosť svojej potenciálnej cieľovej skupiny. Inou otázkou je, či si v takto ladených knihách nájde niečo aj taký čitateľ a fanúšik fantasy, ktorý už oných -násť dávno presiahol.
Nadpriemerné ohlasy zlákali na čítanie aj mňa, hoci YA nie je práve ten subžáner, ktorý vyhľadávam. Bola som však zvedavá na ten trochu iný pohľad, na ktorý lákala anotácia i ohlasy na trilógiu. To iné malo predstavovať výrazne severské poňatie (ak opomeniem autorkino úvodné venovanie tým trochu zvláštnym, sediacim v zadných laviciach, čítajúcim knihy, o ktorých nikto iný nepočul). Ukotvenie príbehu nie do budúcnosti, ale do minulosti – a teda očakávané „dávnoveké“ kulisy – a najmä opretie sa o severskú mytológiu, povery a predstavy o fungovaní sveta. Ak sa nad tým človek zamyslí, pochopí, že vlastne nejde o nič nové a iné. Tú novosť a inakosť môže do pocitu z čítania vniesť iba osobité autorské uchopenie.
Musím povedať, že autorka skutočne vytvorila osobitý svet, hoci ten pracuje s rámcom a vo svojej podstate vzorcom, či stereotypom, ktorý nájdeme – v inej forme – aj inde. Hneď na úvod čitateľ pochopí, prečo si autorka do úlohy hlavných hrdinov vybrala práve skupinu mladých ľudí tak povediac na prahu dospelosti. Súvisí to so stereotypom, ktorý sa objavuje vo väčšine kultúr – s iniciáciou, rituálom prijímania dospievajúcich členov spoločenstva medzi „dospelých“ a na to nadväzujúce rozdeľovanie k príslušnej kaste. Pripomína vám to niečo? Som presvedčená, že mnohí si spomenieme na iné knihy, v ktorých je tento motív hojne využitý. A treba povedať, že takého spojenie prostredníctvom nejedného použitého motívu sa objaví na viacerých miestach tejto knihy.
Napodiv to nie je nič, čo knihe škodí. Čitateľ tak trochu už vďaka anotácii s takým niečím ráta. Silnou devízou je tu skutočnosť, že by v polohe hlavných hrdinov mohol byť pokojne ktosi iného veku, takže vek hrdinov aspoň mne vôbec neprekážal. Je mi totiž jasné, že toto východisko je pre trilógiu veľmi dôležité a stojí na začiatku niekoľkých konfliktov, ktoré autorka v knihe zručne rozvíja, a ktoré posúvajú celý dej vpred. Navyše, autorka často využíva také obrazy či slovník a nastoľuje také otázky, ktoré by pasovali viac do knihy pre staršieho čitateľa. A tie pasáže takmer bijú do očí (akoby ste zrazu preskočili do inej knihy, určenej vekovo inej cieľovej čitateľskej skupine). Lebo, ak si uvedomíme paralelu s neustále sa opakujúcimi otázkami a konfliktami, s ktorými sa stretávame aj v súčasnosti, potom je zrejme možné povedať, že sú to otázky, ktoré rieši ľudstvo stále dookola – napr. vzťah k viere a náboženstvu, manipulácia s masami, zastieranie pravdy, boj o moc, sústredenie moci v rukách úzkej skupiny vyvolených..., ale aj nekončené vzťahové problémy.
Na margo ohlasov na túto knihu sa odvážim povedať, že ak si k nej čitateľ nevytvorí istý vzťah po prvých troch kapitolách, čítania sa vzdá. A možno aj kvôli tomu knihu nebude hodnotiť pozitívne. Má to na svedomí predovšetkým autorkin štýl písania, na ktorý si treba zvyknúť – a to opomínam použitý slovník označujúci špecifické reálie zo sveta, s ktorým sa tu čitateľ oboznamuje. Autorka nepovažuje za dôležité isté veci obšírne vysvetľovať už na začiatku, a tak sa môže stať, že čitateľ bude chvíľu tápať, kým si vzťahy a najmä fungovanie celého kráľovstva, v ktorom sa príbeh odohráva, utriedi. Napokon musím povedať, že niektoré vyvstávajúce otázky sa vyjasnia až takmer na konci. Všetky tie dieliky zapadajú na svoje miesto postupne. Tento koncept nemusí vyhovovať každému. Niektoré opakujúce sa myšlienky hlavných hrdinov môžu na niekoho rovnako pôsobiť rušivo – napr. u hlavnej hrdinky, ktorá sa po odhalení svojho pôvodu k tejto skutočnosti pričasto vracia, a to nie v pozitívnom zmysle slova. Určite to môže byť spôsob, ako sa so skutočnosťou vyrovnať, alebo je to jeden zo spôsobov, ako autorka udržiava v čitateľovi vedomie, že Hirka je iná. Ten protiklad postavený na telesnej podobe – konkrétne špecifickej časti, chvosta – by pokojne mohol nahradiť iný prvok. Jediným jeho cieľom je totiž iba zvýraznenie práve Hirkinej, a teda človečej, odlišnosti.
Iným rozmerom je vnímanie konceptu Sily, ktorá je podstatou celej existencie autorkinho sveta, v ktorom sa pohybujú jej postavy a ktorá vytvára celý priestor tu fungujúceho kráľovstva. Jej fungovanie je veľmi špecifické a rovnako aj jej opis – treba rátať s výraznou obraznosťou a metaforickosťou, a to čitateľnosť trochu sťažuje. Je to však prvok, ktorý je pre tento svet veľmi dôležitý. Navyše ovplyvňuje správanie postáv. Ale v autorkinom podaní sú práve tieto opisy ťažšie sledovateľné. A možno budú pokúšať čitateľa namiesto úsilia predstaviť si, čo vlastne autorka chce daným obrazom povedať, príslušné pasáže preskočiť. Ďalšiu otáznu vec vidím vo vnímaní človeka vo svete tvorov s chvostami ako pleseň, nákazu, ktorá sa prejaví po intímnom zblížení s človekom, a ktorá zabezpečuje negatívne vnímanie Hirky samej seba a snahu udržať si od Rimeho odstup. (Trochu to čosi pripomína, myslím, že tú myšlienku netreba rozvádzať do detailov.) Autorka mohla podľa môjho názoru zvoliť iný, menej príznakový spôsob negatívneho dopadu (bližšieho) kontaktu s tými „inými“. Dokonca si myslím, že tento aspekt prispeje k negatívnemu hodnoteniu knihy.
Rámec príbehu nie je prekvapujúci, ale je rozvetvený. Príbeh sleduje dievča Hirku, ktorá sa tu objavuje už krátko po narodení. Samotár Thorrald nemá srdce dieťa, nájdenca nechať napospas snehu a mrazu, hoci tuší, že sebe aj dieťaťu týmto rozhodnutím zarobil na problémy. Tým najvýraznejším je, že je iná. Obyvatelia ymslandského kráľovstva totiž majú chvost a tí, ktorí ho nemajú, sem nepatria. Navyše predstavujú pre kráľovstvo nepriateľov (bytosti bez chvosta, slepí). Thorrald sa rozhodne podviesť okolnosti, a tým spečatí Hirkin osud. Dieťa si osvojí. Učí ju, putuje z miesta na miesto, nikde sa nezdrží príliš dlho a býva vždy na okraji miest. Odovzdá Hirke všetky svoje vedomosti o bylinách a učí ju liečiť ľudí. Hirka si svoju inakosť kompenzuje vlastnou bojovnosťou. Nesťažuje sa, je húževnatá.
O pätnásť rokov neskôr sa však všetko zmení. Blíži sa totiž čas, keď má Hirka tak ako všetky deti v jej veku predstúpiť pred Radu – predstaviteľov dvanástich častí kráľovstva, členov najváženejších rodín. Tzv. Obrad v Manffale im má zabezpečiť ochranu pred akýmkoľvek nebezpečenstvom, a to prostredníctvom uctievaného boha Vidúceho – ktorý nesie podobu posvätného vtáka, havrana. Každý z členov rady má svoju funkciu, zrejme najdôležitejšou je práve funkcia nosiča havrana. Havran ako uctievané zviera má v tomto univerze dôležitú funkciu (je primárne nositeľom správ), a rovnako tak významnú a v spoločnosti váženú pozíciu zastávajú cvičitelia havranov.
Blížiaci sa Obrad však naháňa strach Thorraldovi, pretože on vie, že Hirka jeho podstatu nemôže zvládnuť. Ona totiž o svoj chvost neprišla kvôli útoku vlkov, ako si všetci myslia, a vďaka jeho absencii nemôže priľnúť k Sile (Sila zvýrazňuje špecifické vlastnosti toho-ktorého dospievajúceho a v podstate určuje jeho pozíciu v spoločnosti). Obrad by okamžite odhalil, že Hirka patrí k tým, ktorí sa pre Ymslandu považujú za hrozbu a prekliatie. Keď sa rozhodne Hirke zveriť pravdu, vie, že tým ničí všetko, čomu doteraz verila. Ale rovnako vie, že jedinou možnosťou je útek. Útek na miesto, ktoré pre Manffalu predstavuje nepriateľa, ale pre opozíciu voči rade a vnímaniu Obradu jediné útočisko – Ravnhov. Azyl pre mnohých. Thorraldovo rozhodnutie posilňuje aj existencia Kolkaggy, elitnej, tajnej, tajomnej a temnej skupine bojovníkov, ktorí splývajú s tmou a zbavujú sa všetkých, ktorí sú pre Ymslandu hrozbou.
Do Hirkinho života výrazne zasahuje osemnásťročný Rime. Mladý muž, ktorého nevidela tri roky a ktorý sa zrazu vrátil. No Rime je iný. Patrí k jednej z najváženejších rodín a je vnukom najsilnejšej ženy v krajine – Ilume. Jeho cesta sa zdala predurčená. Narodil sa totiž medzi vyvolenými, a všetci vedeli, že zastúpi miesto v rade po svojej starej matke. To, čo však vie málokto, je, že jeho vzťah k Ilume je poznačený silnými negatívnymi emóciami. Rime sa rozhodne nenaplniť ambície rodiny. Dovolí si vybrať vlastnú cestu – a to sa Ilume nepáči. Ich vzťah, poznačený minulosťou a smrťou Rimeho rodičov však prejde, aj vďaka Hirke, ďalšími turbulenciami, a v žiadnom prípade sa nemá ambíciu zlepšiť. Hirka požiada Rimeho o pomoc, prizná sa, že nevie priľnúť k Sile. Lenže... ani Rime nie je pripravený na to, čo obaja zistia. Zdá sa totiž, že Hirka priľnúť vie. V prípade, že má pri sebe niekoho, v kom koluje Sila výrazne. Navyše ju dokáže znásobiť. V kráľovstve sa však už dlho silný primkýnač neobjavil. A tak vymyslia s Rimem plán. Ten by jej mohol pomôcť prejsť cez Obrad.
Ale Thorrald sa rozhodne Hirke rozhodnutie uľahčiť a využijúc svoje dokonalé znalosti bylín ju odbremení od nutnosti brať ohľad na muža na vozíku. Hirka prechádza ťažkou skúškou. Zrazu je celkom sama. Ochrana, ktorú cítila pri Thorraldovi, je preč. Zmizla spolu s telom mŕtveho „otca“. Nakoniec sa do Ravnhovu vydá. Jej cesta sa však stretnutím s vodcom Eirikom nekončí. Tu už na dievča bez chvosta čakajú. Ravnhov je Manffale pre svoj odpor tŕňom v oku. Do Rady zasadne nový člen – Urd, posadnutý mocou, skrývajúci tajomstvo, pachtiaci po tom, aby pokoril ostatných jedenástich v Rade a uskutočnil vlastné plány – otvoriť dvere do sveta, z ktorého pochádza najväčšia hrozba pre Ymslandu – Slepí. Urd postupuje cielene a postupne zmanipuluje všetkých. Výrazne mu napomáha, že Ilume – jeho najťažší protivník sa do Manffaly dostaví neskoro. Zmanipulovaní členovia Rady podliehajú Urdovej snahe vyhlásiť Ravnhovu vojnu – dopomôže tomu aj útok na Eirika. Navyše Ravnhov sa opiera o spojencov zo severu a verí tomu, že dievča bez chvosta je vyvolené. Krajina sa chystá na vojnu. Sila Obradu a nutnosť ochrany od Vidúceho sa pre mnohých stáva viac ako dôležitá.
Aj Hirka si uvedomí, že sa Obradu musí zúčastniť. Ak nie pre iné, tak len preto, aby sa znova stretla s Rimem. Lenže plán, na ktorom sa dohodli, zlyhá. A Obrad odhalí, kto Hirka v skutočnosti je. Náhle sa z nej stáva nepriateľ, nebezpečenstvo – Ódinovo dieťa. Jej odsúdenie je v záujme potlačenia paniky v Manffale, ktorá sa naplnila davom prúdiacim na Obrad. Jej prítomnosť v meste už predtým neujde Urdovi a jeho spojenie s temnými silami, ktorým sa snaží zastrieť svoje temné tajomstvo, mení jeho postoj k Hirke. Je v jeho záujme, aby nezomrela. Aspoň nie teraz, potrebuje ju totiž na čosi iné. Hirka vďaka nemu z väzenia utečie, ale neutečie záujmu Kolkaggy. Lenže v jej radoch je ktosi, kto si jej smrť nevie predstaviť, hoci pravda o nej je prekvapivá.
Kde je však Vidúci? Prečo nezasiahne? Ako sa môže dívať na nespravodlivosť. Prečo nevnesie do všetkého toho vzniknutého zmätku svetlo? Ako môže jedno bezbranné dievča ohrozovať celé kráľovstvo? Prečo jej nikto neodpustí jediný prehrešok – jej inakosť? Rime i Hirka hľadajú odpovede. A tie môžu dostať len v srdci Manffaly, v sídle Rady, na mieste, kde tróni Vidúci. Rime ani netuší, že svoj spor so starou matkou dovŕši osudom takým podobným osudu svojej matky. A odpovede ho budú bolieť. Naštrbia všetko, čomu doteraz veril. Zmenia ho a vyburcujú jeho silu.
A tak sa jeden z radov Kolkaggy stane Hirkiným ochrancom. Ich cesta smeruje iba jediným smerom – do Ravnhovu. Lenže je to cesta priamo cez územie hemžiace sa čiernymi tieňmi, ktorých úlohou je Hirku a odpadlíka dolapiť. Cestou navyše naďabia na oveľa väčší problém – na nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje Ymslandu oveľa horšie než jedno dievča bez chvosta. To dievča, ktoré sa v podstate stalo nakoniec iba hračkou v hre jedného mocného člena Rady, a dôvodom, ktorý zavŕšil zámer začať vojnu.
Tu sa však Hirkina ani Rimeho cesta nekončí. Hirka si stále viac uvedomuje, že do tohto sveta nepatrí a že tu pre mnohých bude vždy predstavovať ohrozenie. Navyše, všetky zlé veci sa začali práve kvôli nej. Iným problémom je, že vlastne o sebe nič nevie. Kto je? Kto je jej skutočná rodina? Ako vyzerá svet, z ktorého vraj prišla? Aj Rime si uvedomí, že jeho nechuť prevziať miesto po Ilume v Rade vzala za svoje. Je rozhodnutý odhaliť pravdu. Klamstvo, ktorým Rada kŕmi celý národ historkami o neexistujúcom božstve v snahe udržať moc v rukách vyvolenej skupiny, o Obrade, ktorý nikomu nepomáha k ochrane, ale slúži na to, aby členovia Rady načerpali čo najviac zo Sily. Na druhej strane si uvedomí, že zrúcať storočný poriadok a vieru ľudí vnesie do krajiny chaos, ktorého následky môžu byť nedozerné. A tak zastane na mieste, ktoré mu bolo predurčené. Posledné slovo však má Urd a jeho vidina záchrany, ktorej sa pokúša obetovať dievča bez chvosta presne tak, ako sa mu to nepodarilo pred rokmi. Táto snaha všetkým ukáže, že medzi prastarými kamennými kruhmi roztrúsenými po celej krajine stále číha nebezpečenstvo, pred ktorým sa kedysi pradávno snažili ochrániť Ymsland dvanásti bojovníci, a pre ktorým mal Manffalu ochrániť obrovský múr.
Hirka vie, že musí odísť. Jej prítomnosť ohrozuje Rimeho pozíciu. Múr Manffalu nedokáže zachrániť. Rime sa s jej rozhodnutím nezmieruje ľahko, ale Hirka nasleduje svoj osud.
Do bohato rozvetveného príbehu zasahuje mnoho vedľajších postáv. Jednou z výrazných je aj Ramoja, cvičiteľka havranov, ktorej prítomnosť v príbehu je z viacerých dôvodov kľúčová. Ukáže totiž, že aj priamo v Manffale sa proti Rade buduje aliancia. Zaujímavých je však viacero postáv, ktoré do osudu mladého dievčaťa zasahujú. V knihe sa dá sledovať niekoľko ďalších motívov – napr. krátkozrakosť a falošnosť Hirkinej kamarátky, osud Ramojinho syna, vzťahový trojuholník medzi Hirkou, Rimem a Eirikovým synom (ten našťastie nie je príliš preexponovaný), pričom logicky do popredia vystupuje napätie medzi dvoma mladými mužmi (ktoré nie je našťastie iba o Hirke), nevďak tých, ktorým Hirka s otcom zachraňuje svojou znalosťou liečenia život, rýchlosť, a akou dokáže okolie zmeniť postoj k Hirke len vďaka tomu, že je iná (strach z neznámeho je vítaným alibizmom), zidealizovaná predstava života v Manffale ako srdci kráľovstva. Navyše táto časť nastoľuje otázky, ktorými si autorka necháva priestor na pokračovanie – prečo k Hirke prilipol havran Kuro, kto je Hlas riadiaci Urdovo konanie, kto sú slepí, a prečo sa voči Hirke správajú tak zvláštne, ako sa Rime vysporiada so svojou novou pozíciou, kto alebo čo nahradí dieru, ktorá ostala po Vidúcom, aké bude postavenie Ravnhovu, a najmä, ako Hirka zvládne stret so svetom, do ktorého sa vybrala – so svetom, v ktorom žijú iní obyčajní ľudia.
Na záver: Myslím, že autorka vytvorila v celku zaujímavý príbeh, ktorému nechýba dynamika. Je sympatické, že si ponecháva istú tajomnosť a neodkrýva naraz všetky karty, takže vyvoláva otázky, ktoré prinútia čitateľa siahnuť po pokračovaní. Rýchlemu čítaniu napomáha aj členenie na kratšie kapitoly. Ak vám autorkin štýl sadne, nebude ťažké tomuto svetu prepadnúť a tešiť sa na ďalšie Hirkine a Rimeho osudy.
-sa
Séria Havraní kruhy:
1. Ódinovo dítě (Host, 2016)
2. Plíseň (Host, 2017)
3. Síla (Host, 2017)
