Služebník smrti
Služebník smrti Sam Christer
Sloužil doktoru Moriartymu. Za to ho teď čeká oprátka. Sherlock Holmes mu nabízí pomoc. On je však odhodlán uniknout popravě, aniž by musel někoho zradit. A rozhodně se chce pomstít, protože někdo na něj uchystal léčku a vzal mu to jediné, co na světě miloval… Strhující kriminální příběh z viktoriánské Anglie o nejzručnějším nájemném vrahovi, nejobávanější zločinecké organizaci a nejchytřejším detektivovi z pera autora thrillerů Odkaz Stonehenge, Tajemství Turínského plátna a Kodex Camelot. (Knižní klub, 2017)
§ § § § § § § § § § § § § § §
Bez okolkov na úvod priznávam, že vďaka anotácii tejto knihy som si vytvorila predstavu, ktorá sa po prvých kapitolách rozpadla na márne kúsky. Rovnako ako asociácie, ktoré vo mne vyvolalo spojenie „služobník smrti“. Som presvedčená o tom, že tým zavádzajúcim sa stal preklad originálneho názvu, ktorý znie The House of Smoke. Rovnako zavádzajúca je aj ponúkaná anotácia (nevystihuje totiž to, čo na stránkach knihy čitateľa čaká). Môže totiž navodiť predstavu, že táto kniha bude o úteku a pomste človeka, ktorý sa vynára z temnoty. Nie je to tak. Tá oveľa priliehavejšia anotácia by mala znieť asi nasledovne:
„Zvonenie Big Benu v prvých sekundách prvého dňa roku 1900, začiatku nového storočia. Vnútri najstaršieho londýnskeho väzenia sa pripravujú na popravu najsmrteľnejšieho vraha viktoriánskeho Anglicka, muža hľadaného za dve desaťročia vrážd. Chladnokrvný zabijak Simeon Lynch žil brutálnym a slávnym životom ako zamestnanec Moriartyho domu – najobávanejšieho zločineckého podniku na svete. Teraz, keď Simeon čelí slučke, dozvedá sa temnú pravdu o svojom zamestnávateľovi, o Sherlockovi Holmesovi a o svojej vlastnej minulosti. Pravdu, ktorá má za následok odhodlanie uniknúť a znova zabiť...“
Simeonovi Lynchovi zvonenie na slávnom Big Bene odrátava posledné dni života. O sedemnásť dní ho popravia. Simeon nie je muž, ktorý by sa ľutoval. Príliš dobre vie, že jeho duša je poznačená temnotou. Jeho ruky zašpinila krv. Je vrahom a jeho rukami vyhaslo mnoho životov. Slučka, ktorú mu však majú o niekoľko dní prevliecť cez krk, ho však napodiv a zrejme aj cynicky čaká práve za vraždu, ktorú nespáchal.
Lynch má niekoľko dní na to, aby vymyslel, ako sa zachrániť. Nemieni sa totiž vzdať a premrhať možnosť dostať sa z cely. Motiváciu mu dodáva niekoľko skutočností. Jednou z nich sú spomienky na všetko, čo ho do cely smrti priviedlo. Čitateľ je tak konfrontovaný so životným príbehom človeka, ktorý sa stal nájomným vrahom. Kto očakáva obrázky z akcie, bude sklamaný. Táto kniha nie je akčná v tom zmysle, že by čitateľ sledoval Simenonove zákazky. Žiadna príprava, žiadne sledovanie cieľa, žiadne priblíženie sa a rýchly úder. Ak Simenon hovorí o svojich obetiach, potom je to len veľmi všeobecne. Tento príbeh nie je ani o hľadaní stôp či odhaľovaní zločinca. Žiadna vražda sa tu nerieši. A na konci nie je prekvapivé rozuzlenie či pekne zapadnuté dieliky skladačky.
To, čo sa skladá v tejto knihe, je príbeh jedného muža, ktorý sa celý život borí s jeho temnou stránkou. A sám je jej súčasťou. Autor sa skôr sústredil na vykreslenie Lynchovej postavy, a to skôr jeho vnútra, prežívania všetkých kľúčových životných okamihov. Napomáha tomu celá atmosféra. Čitateľ je svedkom jeho vnútorných bojov, prežívania životných bojov a uzlových bodov, ktoré mali za následok smerovanie jeho osudu. Od narodenia v špinavom pajzli, po krátke šťastné nažívanie v rodine pekára až k neľahkému životu v chudobinci, úteku, potĺkaní sa po krajine za krátkou prácou (čo je vlastne permanentným útekom) až po život v Moriartyho dome. Keď sa Simenon dostane do domu profesora Moriartyho, zdá sa to ako podivná náhoda. Lynch, ktorý si doteraz zarábal tým, čo sa mu naskytlo, pričom nemohol pohrdnúť ani krádežami v prospech rôznych gangov, sa dostáva do prostredia, v ktorom sa z neho má stať nový človek.
Jeho zrenie je jeho ustavičným bojom s hnevom (niekedy takmer zúrivosťou), ktorý má za následok jeho neústupčivosť, prchkosť, ale aj nepoddajnosť. Vďaka tomu je takmer nezlomný. Toto zrenie začalo už v chudobinci, kde sa dostal k boxu. Jeho tréner ho formoval a pomohol mu nájsť to, vďaka čomu prežil. Napriek tomu, že vo svojej podstate cesta vraha nebola jeho voľbou, akosi mu osud vždy priplietol do cesty situácie, ktoré sa menili na tragické incidenty.
Príchod do domu profesora Moriartyho je pre Simeona z niekoľkých dôvodov osudový. Vďaka Simeonovi necháva autor čitateľa nahliadnuť do spôsobu fungovania jeho impéria. Netrúfam si však odhadnúť, či je to pre Holmesových fanúšikov dostatočné. Simeonovi tu do života zasiahne niekoľko skutočností. V prvom rade to, že sa z neho Moriarty rozhodol urobiť nového človeka. Takého, ktorý sa vďaka svojej uhladenosti dokáže správať na požadovanej úrovni, no ktorý zároveň bez otázok dokáže v tichosti vziať komukoľvek možnosť znova sa nadýchnuť. No osudovým sa mu stáva najmä spoločnosť ľudí, ktorých tu stretne. Verných Moriartyho služobníkov, ale predovšetkým ženu, ktorú všetci oslovujú ako lady Elizabeth. Jeho život výrazne poznačí láska k tejto žene a Moriartyho boj o moc s čínskym gangom.
Každou spomienkou odkryje čosi nové, čo dopĺňa jeho príbeh, ale zároveň ho posúva do iného svetla. Stále však ostáva nezodpovedaná otázka, prečo by sa Moriarty tak zanietene zapodieval obyčajným Simeonom Lynchom, prečo by práve jeho chcel mať vo svojich službách. A že za tým nebol iba jeho boxerský talent, sa ukáže takmer na konci.
Veľký Sherlock Holmes sa v knihe mihne. Jeho zjavenia sa na scéne pokojne zrátate na prstoch jednej ruky. Prvýkrát prichádza za Lynchom, aby mu ponúkol možnosť vyhnúť sa poprave. Za cenu toho, že bude svedčiť proti svojmu chlebodarcovi a pomôže mu zničiť Moriartyho impérium. Vo svojej najdlhšej scéne takmer na konci knihy je presne taký, na akého sme zvyknutí. On však nie je tým, na kom tento príbeh stojí, hoci doň zasahuje kľúčovo.
Z riadkov sa prediera skôr to pochmúrne. Simeon sprevádza čitateľa odvrátenou stránkou viktoriánskej doby, plnej priepastných sociálnych rozdielov. Sám Lynch je vlastne výtvorom týchto protirečení. Najmä v závere knihy si totiž musí sám hlavný hrdina položiť otázku, či by bol jeho život iný, keby to osud dovolil. Lynch to nemá ľahké ani vďaka tým, čo ho strážia. Neuľahčia mu to za žiadnych okolností. Je vystavený častým bitkám a šikane. Navyše sa zdá, že niekomu záleží na tom, aby bol mŕtvy ešte skôr, ako sa dostane do rúk katovi. Čitateľ sa často musí pýtať, či bude mať jeho snaženie nejaký efekt. A či sa to všetko predsa len neskončí s ukrojením poslednej minúty, na ktorú spolu s Lynchom čaká, jeho smrťou. A ono to celé vlastne smrťou končí. Lebo ten, kto tak často poľahky dokázal ukončiť životy iných, ostáva služobníkom smrti. Iba jeho zamestnávateľom je zrazu ktosi iný.
Celý príbeh je podaný iba z jedinej optiky. Z tej, ktorú definujú múry Lynchovej cely a tých niekoľkých skromných možností opustiť ju. Ten priestor je takmer fóbny. A je výrazne pochmúrny (autor sa nevyhýba vykresleniu surových obrazov a miestami je surovejší aj jeho slovník). Nadýchnuť sa čistého vzduchu za múrmi Newgateu je možné až na záverečných stranách knihy. Lenže ten nádych ponecháva pocit, že by príbeh mal pokračovať. Napriek všetkému vo mne ostal akýsi pocit neuspokojenia.
Knihu by som mohla nazvať akýmsi prequelom, keby som o Simeonovi Lynchovi čítala predtým. Takto to vyznieva ako príprava na čosi, čo by malo priniesť príbeh človeka v tieni (či človeka, ktorý sám je tieňom). Človeka zabíjajúceho na tej druhej strane barikády. Pre „dobro“, ako predĺžená ruka „spravodlivosti“. A ja by som sa dočkala tej pomsty, ktorú som vďaka anotácii očakávala.
Ktovie, či čosi také autor zamýšľal. Koniec je nakoniec otvorený, akoby si autor nechával tú možnosť... A ktovie, či táto kniha vyvolá ten pocit neuspokojenia aj u iných čitateľov. Pre mňa tu čosi ostalo visieť nedopovedané. Akoby príbeh začal z iného konca. Ostalo len pri mužovi, ktorý vypovedal svoj príbeh pod tlakom citového vypätia, hoci by niekto pri ňom nijaké city neočakával (možno práve to bol autorov zámer, pretože čokoľvek iné by bolo predvídateľné a prvoplánové). V tomto zmysle kniha nenaplnila moje očakávania. Nevylučujem však, že niekomu sa tento pohľad môže zdať zaujímavý.
-sa
a 1/2
