Vyvolenie
séria Prorok, 1.diel
Vyvolenie Rachelle Dekkerová
VRAVELI JEJ, ŽE ZÁLEŽÍ IBA NA TOM, ABY SI JU NIEKTO VYVOLIL. ŽE JEJ TO ZAISTÍ BUDÚCNOSŤ A HODNOTU. ŽE AK NEBUDE VYVOLENÁ, POSTIHNE JU KRUTÝ OSUD.
Ako všetci obyvatelia mesta, aj Carrington Haleová si uvedomuje význam tohto dňa. Neočakáva však, že okamih, na ktorý sa pripravovala celý život – jej obrad vyvolenia – skončí katastrofou. Do smrti má žiť odtrhnutá od rodiny ako robotnica, najnižšia zložka spoločnosti. Vie, že jej povinnosťou je riadiť sa zákonmi vlády. Len čo Carrington začne žiť svoju nočnú moru, jej vierou v systém otrasie pomaly sa šíriaca vzbura, ktorej myšlienky popierajú všetko, čo ju dovtedy učili. Celkom nečakane dostáva možnosť žiť život, o akom vždy snívala; nedokáže sa však zbaviť pocitu, že možno ide iba o ilúziu. Kým v meste vyčíňa vrah, ktorého obeťami sú robotnice, a korupcia zasahuje na najvyššie miesta vo vláde, Carrington musí odhaliť pravdu skôr, než ju zničí. (i257.net, 2017)
► ► ► ► ►
Variácií dystopických YA príbehov, ktorých kľúčovým bodom pre hlavných hrdinov je prekročenie prahu istého veku, po dosiahnutí ktorého sa musia podrobiť nejakej skúške alebo výberu či nejakej inej podoby iniciácie, je na trhu dosť. Aj trilógia R. Dekkerovej sa radí do tejto skupiny. Prísť v tomto subžánri s čímsi novým, neokukaným nie je jednoduché. Autorka tu stavila na výrazný kontrast vo vzťahu k viere, ktorá ukazuje iný druh slobody, pravdy a najmä nádeje, na akú všetkých pripravuje spoločnosť, v ktorej hlavná hrdinka príbehu žije.
Anotácia vlastne rámcuje celý dej a k samotnému príbehu je možné dodať len niekoľko spresňujúcich informácií (kto knihu ešte nečítal, a chce odhaliť dejové zvraty sám, mal by nasledujúcu časť preskočiť a posunúť sa nižšie):
Carrington stretávame hneď na úvod v bode zlomu. Napriek všetkému úsiliu a vynikajúcim výsledkom v predchádzajúcom vzdelávaní a príprave na tento deň, kandidátka, ktorá mala byť pre niekoho jasnou voľbou, ostáva mimo výberu. Práve tento moment sa stáva pre mladé dievča akýmsi krutým precitnutím.
Vzhľadom na hodnoty spoločnosti, v ktorej žije, sa jej stav degraduje na tú najnižšiu pozíciu a všetky sny sú zrazu preč. Čo je však horšie, sú reakcie, ktorým musí náhle čeliť. Tie najbolestnejšie prichádzajú od matky, ktorá celú situáciu vníma ako dcérino zlyhanie. A Carrington je konfrontovaná s hnevom, na ktorý nemohla byť pripravená. Odlúčenie od rodiny nesie ťažko najmä kvôli strate brata, ktorý vzhľadom na svoj vek situácii nerozumie. Carrington je zrazu vhodená do podivnej mašinérie, o ktorej doteraz mala len hmlistú predstavu. Stáva sa členkou komunity, na ktorú sa sama doteraz dívala s dešpektom, a tak sa môže sa veci pozrieť z povestného iného uhla pohľadu.
V Skladisku určenom pre robotnice stretáva len dvoch ľudí, s ktorými v príbehu nadviaže bližší kontakt – je to iná robotnica Larkin, ktorá už v škole patrila k tým, ktorým sa vynikajúce žiačky vyhýbali, a s členom stráže – Remkom. Ten toho veľa nenahovorí a ich stretnutia sú viac-menej náhodou, a hoci sa strážcovia nesmú angažovať vo vzťahu k robotniciam – majú ich brať len ako súčasť priestoru, na ktorý dohliadajú – je to jediný strážca, ktorý voči Carrington prejavuje aké-také city.
Sám Remko má vlastné problémy i dôvody, prečo sa stal členom stráže. A je viac než dobrý. Patrí k najlepším. Má tu len jedného kamaráta – Helmsa a jeho poslanie vyvažuje aj nadpriemerný vzťah s veliteľom. Ten sa okrem iného snaží zistiť, prečo sa v poslednom čase objavujú mŕtvoly robotníc. Všetky zomreli rovnako a je otázka prečo i to, kto ich má na svedomí. Zároveň je otázne, ako sa dostali zo stráženého priestoru. Vec sa má vyšetriť rýchlo a zároveň potichu. Vláda týmto incidentom neprikladá prílišnú váhu, ide totiž o robotnice, a radšej by túto nepríjemnosť ututlala. Veliteľ Rogue však s takým riešením spokojný nie je.
Netreba zdôrazniť, že Carrington prechádza ťaživým obdobím. Vyrovnať sa s tým, ako sa jej osud náhle zmenil, nie je jednoduché. Najmä ak nechtiac znova stretáva svojho brata, a to jej pripomína všetko, o čo prišla. Keď nadviaže priateľstvo s Larkin, zdá sa, že by tu mohla prežiť. Zvyšujúca sa dôvera, ktorú k nej Larkin má, vedie k odhaleniu, že jej nová priateľka má buričské názory a že s fungovaním spoločnosti, v ktorej žije, nie je spokojná. To poznanie privedie na jej naliehanie Carrington k zakázanej skupine tých, ktorí sa zhromažďujú, aby si vypočuli slová o klamstve sveta, v ktorom žijú, o slobode a o potrebe zistiť, kto skutočne sú. V tejto skupine je aj prezidentova najmladšia dcéra.
V Carrington sa tak začína vnútorný boj vyvolaný slovami tajomného Aarona a pravidlami, ktorým sa podriaďuje spoločnosť, v ktorej žije. Ich porušenie má totiž za následok trest. Keď Carrington dostane novú šancu – stať sa znova vyvolenou – vnútorný boj sa ešte zvýrazňuje. Má sa stať manželkou ministra Isaaca Knighta, hlavného vykladača a strážcu knihy Veritas, ktorý požiadal o možnosť znova sa oženiť. Podmienka vybrať si niektorú z robotníc preverí nielen jeho oddanosť viere. Carrington sa tak síce môže vrátiť k rodine, ale prichádza o kontakt s Larkin a jej stretnutia so snúbencom vedú ku konfrontácii s rodiacimi sa citmi k Remkovi, ale najmä so zlom, ktoré si nedokázala predstaviť. Otázkou je, či v sebe nájde silu počúvnuť hlas volajúci po inom svete a iných zákonoch.
Po odhalení nepovolených stretnutí obyvateľov mesta s Aaronom totiž neprichádza o ujmu len Larkin. Zatknú aj prezidentovu dcéru a v mene potlačenia rebélie sú previnilci exemplárne potrestaní. Odhalenie toho, kto si pomýlene uzurpuje právo nastoliť poriadok a vyčistiť mesto od hriešnikov, má pre Carrington – ale aj pre Remka – takmer osudové následky. Keďže im ani po tom všetkom spoločenská mašinéria nedovoľuje byť spolu, nastupuje otázka, či dokážu prežiť ako vyvrheli spoločnosti a či ich za múrmi mesta čaká lepšia budúcnosť. A hlavne, či je Carrington schopná uniesť precitnutie o pravde a zaplatiť daň za slobodu, ktorej uverila.
Kniha vo všeobecnosti zožala mnoho pozitívnych ohlasov. Je nesporné, že kto chce, v knihe nájde posolstvo. To bol nesporne autorkin zámer a mnohé ohlasy zdôrazňujú práve tento moment. Nepopieram, že (nielen) mladší čitateľ, ktorý možno pochybuje o svojej cene a hľadá odpovede na isté otázky, by si to svoje v knihe našiel. Taký čitateľ si môže k hodnoteniu pridať jeden stupeň. Ja ju ako YA hodnotiť nebudem. Možno preto je môj postoj trochu kritickejší. Ten, kto má načítané trochu viac, asi ani inak nemôže. Nemyslím, že moje hodnotenie knihy vychádza len zo samotného žánru – prečítala som viacero YA príbehov, s ktorými môžem porovnávať (naposledy vydarenú S. Pettersen), možno je to aj vekom – do kategórie YA som nepatrila už v čase, keď začal tak húfne vychádzať. Ale občas mi čosi padne do oka a ja sa nechám zlákať práve preto, že ma zaujíma spracovanie a podanie čímsi zaujímavej témy.
Pozorný čitateľ v tejto knihe rýchlo odhalí inšpiráciu a známe motívy – citácie zákona (odkazujú na isté výroky z Biblie), múr okolo mesta, usporiadanie vlády, stanovenie pravidiel, degradujúci pohľad na ženy, dopredu dohodnuté manželské spojenia, ktoré sa za žiadnych okolností nerušia, prísny kastový princíp, dedičné právo po meči na najvyšších miestach, chod komunity ako stroja zabezpečený prísnymi pravidlami, skandovanie hesla, na ktoré sa nesmie zabudnúť...
Hoci rozumiem, akej cieľovej skupine je príbeh určený, predsa len musím povedať, že autorkin štýl je „jednoduchý“. Možno je to samotnou autorkou a možno prekladom (neposúdim, originál som nečítala), ale čosi v tej „jednoduchosti“ mi nesedelo. Možno to bolo trochu obmedzenou slovnou zásobou, opakovaním tých istých myšlienok a prežívania rovnakých psychických stavov. Iste, bolo to primárne o Carringtoninom vnímaní celej situácie. O ťažkosti vyrovnať sa s nečakanou situáciou. So skutočnosťou, že spoločnosť, o ktorej si všetko idealizovala, resp. nad fungovaním ktorej sa prosto nepolemizovalo, zrazu vníma z druhej strany.
Tá zjednodušenosť sa týka aj samotných postáv. Okrem Carrington a v istom zmysle aj Remka (môžem pridať tak ešte dve-tri postavy v ich okolí) sú ostatné len kulisami. Počnúc prezidentom Carsonom (ktorý je mimochodom potomkom človeka, ktorý vybudoval celú spoločnosť a vytvoril pre ňu zákon; nuž, od takého by som čakala čosi výraznejšie) je väčšina z nich pasívna a bez tváre. Asi najhoršie sú na tom robotnice okolo Carrington. Nielen že čitateľ ani nevie, ako vyzerajú, ale ony sú dokonca priehľadné. Píšem to preto, že hoci je Skladisko plné robotníc, žiadna – okrem Larkin – sa okolo Carrington ani nemihne. A to nehovorím o jej spolubývajúcich, ktorým sa ona na minipriestore dokáže tak dokonale vyhýbať. Dievča, ktoré spáva vedľa nej, sa počas jej nočných výletov ani raz nezobudí. Je mi jasné, že autorka ich v deji nepotrebuje. Ale je to dosť zjednodušené, ploché, nedotiahnuté a pôsobí to povrchne. Je to akoby sa iba presúvali kulisy. Navyše sa tu prejavuje aj čierno-biele videnie – keď sa Carrington stane snúbenicou ministra, všetky robotnice sa k nej správajú so zášťou. Iba Larkin k nej nestráca sympatie a dokonca ju varuje, aby si na toho uhladeného muža dávala pozor. Iné postavy autorka opriadla poriadnym klišé – veliteľ Rogue večne s cigaretou v ústach.
Ak sa čitateľ zamyslí a konfrontuje dej s istým očakávaním – sme predsa v roku 2257 – niektoré veci v tomto príbehu jednoducho nefungujú, alebo fungujú len napoly. Len drobnosti: Je podľa mňa takmer nepochopiteľné, že sa v takom premyslenom systéme môžu pohybovať dve osoby s takou samozrejmosťou (Carrington a Larkin), akoby v celom komplexe pre robotnice nikto iný nebol, no na druhej strane sa zdôrazňuje, že ich pohyb je monitorovaný. Obe sa však uprostred noci špacírujú po Skladisku, akoby tu neexistovala žiadna kamera či senzor (tie asi spia spolu s ich čipmi v dokovacích staniciach). Otázne je aj nestráženie priestorov, ktoré „neprešli rekonštrukciou“, vďaka čomu sa obe dostanú von – ten východ nikto okrem Larkin doteraz neobjavil? A čo všade prítomná stráž? Ale dobre, autorka potrebovala slabé miesto, ktorým ich dostane zo Skladiska. Prekvapila ma aj prílišná sloboda prezidentovej pätnásťročnej dcéry, ktorá v rozhovore s Carrington práve možnosť takej slobody popiera. Je to paradoxné už len pre ten postoj komunity k ženám, pretože napodiv práve tá, ktorá má byť pod najväčším dohľadom, bez problémov pravidelne (!) uniká, aby sa zúčastnila stretnutí s Aaronom. Neodpustím si ešte jedno rýpnutie do autorkinho sveta – v čase (rok 2257), keď majú autá autonómne riadenie a autopilota, je jediná možnosť, ako ich vystopovať, systém GPS, ktorý sa dá jednoducho vypnúť?
Niektoré momenty na mňa pôsobili s malou údernosťou – a tou údernosťou nemyslím väčšiu surovosť. Tú paradoxne autorka stupňuje vo vzťahu Carrington – Knight. Ale na takú surovosť sme už naďabili aj v iných knihách – napr. myšlienka vzájomného zabíjania pre zábavu v Drozdajke, krutosť myšlienky experimentov overujúcich schopnosť prežitia v iných dystopiách. Je pre mňa znova otázne, prečo spoločnosť v takom pokročilom vývine nedokázala odhaliť schizofréniu v kombinácii s istou deviáciou u člena vlády. Je mi jasné, že by to malo odkazovať na to, ako sa môže zvrtnúť dobre zamýšľaná idea. Minister Knight a celá pravda v knihe Veritas zrejme má byť príkladom toho, ako sa všetko zvrtne, ak sa človek pokúsi postaviť do úlohy boha a ako si v mene vlastných cieľov dokáže prispôsobiť posolstvo. Skutočnosť, že tieto snahy vedú k rôznym prejavom neslobody a strachu, asi netreba zdôrazňovať. V tomto zmysle sa v knihe dajú nájsť motívy, ktoré stoja za zamyslenie.
Keďže ide o kresťansky ladenú sériu, je tu prítomný odkaz na vieru (oná viera nejako cez riadky nepreráža, takže sa knihy v zásade nemusí báť ani nekresťan, v postate sa tu môže nasadiť optika akejkoľvek viery). Napr. v silnom obraze lásky otca ku Carrington (ako obraz Božej lásky). Na druhej strane stojí povinnosť a jeho neschopnosť dať dcére iný osud. Čo sa nakoniec premietne v jeho spôsobe vzbury voči nariadeniu vlády, keď Carrington a Remkovi pomôže utiecť. Protipólom vzťahu k otcovi je vzťah hlavnej hrdinky k matke. Najmä matkino popieranie reality a jej podriadenosť voči zákonu, ktorá hraničí s nepochopiteľnou necitlivosťou. Ale ani jedna z nich sa v tomto vzťahu nespráva ideálne – akoby ich vzájomnej láske čosi prekážalo (možno sa v tých konfliktoch voči rodičom nájdu viacerí; neschopnosť vysvetliť si veci a prejaviť kúsok empatie, alebo možno len jednoduché vzájomné nepochopenie; rodičia často pre ochranu svojich detí robia pre nich nepochopiteľné veci; ale iste, väčšina z nás si povie, že matka by od prírody mala chrániť svoje dieťa tak, že sa postaví na jeho obranu za akúkoľvek cenu).
Inými motívmi sú skrývané šialenstvo, predsudky a dešpekt, ktorým vytvára protipól najmä nevinnosť a naivita Carringtoninho brata Warrena – je ako ten povestný chlapec v dave, ktorý jediný má odvahu vykríknuť, že cisár je nahý. Alebo v ňom môžete vidieť biblické: kým nebudete ako deti... Otvára sa aj otázka neustáleho boja so strachom – v rôznych podobách. Nakoniec aj otázka, či je druhá šanca získať to isté, vysnívané skutočne to pravé.
V knihe nájdete aj motívy, ktoré autorka síce otvorila, ale akosi na ne pozabudla a nedotiahla ich – alebo si možno len necháva priestor na pokračovanie v ďalších častiach série. Napriek tomu mi akési vysvetlenie chýbalo. Napr. o fungovaní spoločnosti som sa toho veľa nedozvedela – ťažko si predstaviť, že by úlohou komunity robotníc bolo len triedenie odpadkov. Ako napr. fungujú kolónie a podľa čoho tam ľudia patria? V úvode autorka dáva nahliadnuť do tzv. letopisov, aby vysvetlila, čo sa udialo, keď ľudia vymysleli liek Prima Solution, ktorý nakoniec zmutoval a spôsobil takmer vyhynutie ľudstva (musím podotknúť, že ani v tomto motíve nie je nič inovatívne). Tento rámec mal vysvetliť vznik nového usporiadania spoločnosti i nástup prezidenta Carsona do čela mesta (otázka znie, či existujú aj iné také komunity – alebo sa celé ľudstvo scvrklo len na obyvateľov jediného mesta?). Autorka ďalej tento motív nerozvíja, akoby naňho zabudla. Predpokladám, že čitateľ pre ďalšie rozvinutie a dovysvetlenie musí siahnuť po pokračovaniach príbehu.
Osobne mi nesadol motív s masovým vrahom. Odhalenie, kto je ním, nie je ťažké ani prekvapujúce. Chápem, že ho autorka potrebovala, rovnako ako popravy rebelov, aby vykreslila atmosféru strachu a vytvorila konfliktnú situáciu nielen pre Carrington, ale aj pre ostatné postavy v knihe (snaha odhaliť vysoko postaveného člena vlády, boj o moc a objavujúca sa nespokojnosť v samotnom vnútri vlády, samospravodlivosť). Je jasné, že takého správanie je vo svojej podstate desivé vo vzťahu ku komukoľvek. No Carringtonino precitnutie, snové prebúdzanie a uvedomovanie si vlastnej identity na mňa pôsobilo divne. Možno to inak ako metaforou nešlo, ale autorka akoby príliš tlačila na pílu. Mám obavy, že úloha vidomca, ktorú má Carrington zastať, bude takého metafory a snové vidiny iba násobiť.
U mňa sa dopad zamýšľanej dusivej atmosféry a protikladu precitnutia či prebudenia občas vytrácal. Ťažko povedať, čím to je. Domnievam sa, že istou (ešte) nezrelosťou (v zmysle nevypísanosťou) autorky, ale možno je to jej celkovým štýlom, ktorý mi tak celkom nesadol. Autorka sa príliš často opakuje. A opakovaná myšlienka, hoci s hlbokým posolstvom, stráca na hodnote a mení sa na klišé. Dokonca môže začať pôsobiť otravne. A to opakovanie sa podľa môjho názoru stáva typickým znakom autorkinho štýlu. Zároveň si myslím, že v takomto podaní môže prameniť aj riziko, že sa niektoré autorkine repliky môžu interpretovať ako „fanatizmus“ a ak by som bola odvážna a zároveň krutá aj ako prameň možnosti hodnotiť vloženie kresťanských ideí do riadkov knihy ako sklon k „sektárstvu“ (obávam sa, že práve toto vystupuje do popredia v niektorých ohlasoch na nasledujúce časti série, ale stopy toho možno badať už tu, hoci nechcem, aby to znevážilo samotné posolstvo knihy). Riziko toho totiž podľa mňa tkvie práve v tom, že tento príbeh otvára viaceré možností interpretácie. A každé prečítanie takou interpretáciou je. Možno niekto tento príbeh iba prečíta, aby mohol skonštatovať, že ho to ne/zaujalo, alebo sa mu to ne/páčilo. Na dôvodoch nezáleží. Ale... možno úspechom knihy je už len to, že ma prinútila napísať taký siahodlhý ohlas.
Je jasné, že ja tento počin ako excelentný, na rozdiel od iných ohlasov, hodnotiť nebudem. Popravde, po prvej časti série Prorok sa nasledujúcich častí, v ktorých sa Carringtom má riadiť Aaronovými pravdami a stať sa jednou zo šíriteliek jeho posolstva, tak trochu obávam. Ani nie tak pre samotný príbeh ako pre autorkine stvárnenie, ktoré som v úvode série ochutnala. Hodnotím v strede hodnotiacej škály a na rozhodnutie, či sériu dokončím, si nechám ešte čas.
-sa
Ďalšie časti série:
Povolanie, séria Prorok, 2.diel
ZA HORIZONTOM POVSTÁVA ZLO. MŇA ALE NEZLOMÍ. NEUKÁŽEM STRACH. POVEDIEM TÚTO VZBURU. AJ KEĎ BY MA TO MALO STÁŤ VŠETKO.
Remko Brant si pri úteku z vládneho mesta ešte nikdy nebol tak istý, že koná správne. Byť suverénnym je však ľahké, keď človek nemá čo stratiť. Teraz, keď sa z Remka stal manžel Carrington Haleovej, otec a taktický vodca prorokov, riskuje všetko.
Remkov tím čelí počas riskantných záchranných misií vnútri hradieb mesta čoraz väčším nástrahám nepriateľa. Nový prezident Damien Gold vyhlasuje, že mesto otrasené vzburou vovedie do pokojnej a harmonickej budúcnosti. Zdanie však občas klame. Gold vie, že ak má dosiahnuť svoj nebezpečný cieľ, nestačí zatýkať rebelov – musí zničiť nádej, ktorú predstavujú… a to zvnútra.
V tábore prorokov vznikajú rozkoly, miestostráž je im v pätách a Remko cíti, že nad udalosťami stráca kontrolu. Na to, aby ochránil svojich milovaných, musí pokoriť svoj strach a premôcť Golda… (i257.net, 2017)
Návrat, séria Prorok, 3.diel
VRAVIA, ŽE SA BLÍŽI PREBUDENIE. ŽE KĽÚČOM K NEMU JE ONA. NÁJDE VŠAK SVOJU IDENTITU VO SVETLE SKÔR, NEŽ ZAHYNIE V TEMNOTE?
Od chvíle, keď Carrington a Remko Brantovci boli nútení nechať svoju dcérku Elise vo vládnom meste, uplynulo dvadsať rokov. Hoci spolu s ostatnými prorokmi utiekli ďaleko mimo dosahu vlády, nikdy sa nevzdali nádeje, že ju z rúk zradcu zachránia. Ten sa medzitým stal prezidentom a mesto voviedol do novej éry „pokoja“, navodenej sérom Genezis, ktoré z ľudskej pamäti vymazalo všetky spomienky na city aj vzburu.
Tajuplný Aaron a jeho proroci však ešte nepovedali posledné slovo a pokúšajú sa zničiť ilúziu, ktorú vláda krvopotne budovala. Keď proroci vyšlú vyvolených Siedmich, aby zachránili Elise a priniesli do mesta prebudenie, medzi svetlom a temnotou sa rozpúta posledná bitka. Je možné, že kľúč ku konečnému víťazstvu drží v rukách dievča s podivnou mocou, ktoré sa odjakživa cítilo opustené, hoci jeho ľud naň nikdy nezabudol. V boji proti silám temna bude jej jedinou zbraňou práve táto pravda.
“Rozpomeň sa na to, kým si. Si svetlom sveta.” (i257.net, 2018)
_________________________________________
