Krvavá relikvie
Krvavá relikvie Pip Vaughan-Hughes
Příběh plný nečekaných zvratů se odehrává ve 13. století. Mladý mnich Petroc se krádeží vzácné relikvie zaplete do ďábelských plánů zrůdného templářského rytíře. Aby si zachránil život, putuje pašeráckou lodí po celé Evropě od Grónska přes Francii, až po Řecko. Než dojde ke konečnému zúčtování, našemu hrdinovi se podaří získat i lásku krásné princezny.
Děj napínavé románové prvotiny nás přivádí do středověké Anglie roku 1235. Průvodce dějem a hlavní hrdina se jmenuje Petroc a žije poklidným a jednoduchým životem řádového novice. Studuje a jeho hlavní starostí je udržet si alespoň přiměřeně čistou duši a odolávat svodům místních dívek a piva. Jednoho dne se však ocitne uprostřed rafinovaně nastražené zlověstné pasti. Je obviněn z brutální vraždy církevního hodnostáře a krádeže relikvie nevyčíslitelné hodnoty. Dává se na útěk, ale vražedný templář, který na něj past nastražil, je mu v patách a podaří se mu zabít Petrocova nejlepšího přítele. Petroc se rozhodne pomstít jeho smrt a očistit své jméno.
Svůj osud sváže s osudem tajuplného lovce relikvií a s jeho pomocí se pokouší odhalit, co se kolem něj vlastně děje. Stojí před nelehkými úkoly. Musí vypátrat, jak a proč se jeho osud protnul s osudem starobylé relikvie a musí pomstít smrt přítele. Současně se musí vyhýbat nástrahám lásky, která přichází v podobě překrásné řecké princezny. (BB/art, 2012)
+ + + + + + + + + + +
Kniha predstavuje príbeh osemnásťročného Petroca, mnícha, ktorý sa snaží žiť podľa toho, čo sa naučil od svojich učiteľov, prostých dedinských kňazov. No nesie si so sebou aj dedičstvo odvekej múdrosti vpečatenej v tichu prírody na vresoviskách, kde vyrástol, a ktoré mu odovzdali rodičia, jednoduchí ľudia. Vzletné problémy kresťanstva a doktríny ho v podstate nezaujímali, snažil sa len žiť v čistote srdca.
Jeho život však silne ovplyvní nečakané a na prvý pohľad náhodné stretnutie s kruto vyzerajúcim križiakom v zapadnutej, zatuchnutej krčme. Toto stretnutie, pri ktorom si Petroc užije dostatočnú dávku strachu o vlastný život, sa preňho stane osudovým a to v doslovnom zmysle. Od tejto chvíle sa totiž každým ďalším krokom jeho život radikálne mení a útecha v Pána, ktorému mienil zasvätiť svoj život, sa stáva stále vzdialenejším ideálom, až sa napokon mení už len na trpkú spomienku.
Petroc má medzi študentmi päť kamarátov, no len jeden z nich – William z Morpethu je jeho naozajstným priateľom. Ten zistí, že človek, ktorý Petroca ohrozoval tak, že mu spôsobil nočnú moru, na ktorú sa márne snaží zabudnúť, je pobočník biskupa Ranulfa z Belcasteru. Sir Hugh de Kervezey, rytier z Monmouthshiru a Bretónska, predtým z Outremeru so skríženými kosťami v erbe, sa však v Petrocovom živote objavuje znova a už sa z neho nevytratí (teda aspoň z jeho prvej časti). Toto stretnutie je však iné. Petroc s ozvenou Willových slov, že ide o templárskeho rytiera, ktorého z rádu vylúčili nevedno prečo, sa však stretáva s priateľskosťou. Petroc bol čistým ortodoxným veriacim, ktorý sám seba videl ako historika a tak trochu botanika, ktorý strávi život odstraňovaním prachu z kostí zosnulých, takže v čase, keď ho sir Hugh nazve priateľom, bol ešte naivným chlapcom s blatom a slamou na topánkach. Nepostrehol teda, že mužovi ako je tento templár neradno dôverovať. Nenapadne mu ani zamýšľať sa nad tým, ako je možné, že pobočník biskupa, rytier si všimol práve bezvýznamného klerika a vie o ňom viac, než by sa v jeho situácii predpokladalo. A tak sa Petroc zaslepený vidinou, že získava bohatého patróna, zaplieta do krutej Kervezeyho hry. Patrón to je a ešte aký... Niekde v tomto bode sa láme študentov osud, jeho cesta z podkrovia skromnej ubytovne s deravou strechou, plesnivým a vlhkým slamníkom na miesta, o ktorých sa mu nikdy ani nezdalo. Hugh Petroca naláka na tajnú úlohu, ktorú má splniť na žiadosť biskupa a hoci si Petroc nedokáže predstaviť, ako by mohol byť biskupovi a tomuto podivnému, des naháňajúcemu mužovi nápomocný, realita predčí jeho predstavy. Je totiž svedkom násilného činu, z ktorého sa mu dvíha žalúdok, ba čo viac, je z neho sám obvinený...
Jeho osud sa teda mení zo sekundy na sekundy. Z bezstarostného klerika je zrazu vrah a štvanec. Začína útek do neznáma, útek na neisté miesta v pätách s vrahom, ktorý je odhodlaný sledovať svoj cieľ za cenu akýchkoľvek obetí. Petroc s Belcasteru uniká len vďaka svojmu priateľovi Willovi (ten síce neviedol príkladný život mnícha, no zato vedel o situácii v meste viac, než hĺbavý Petroc a vedel aj to, že biskup si za nekalých okolností zabezpečuje v meste moc). Petroc sa vďaka svojej naivite stáva obetným baránkom v boji proti pápežskému legátovi, no ani len netuší, že v pozadí ohavného činu je oveľa viac...
Petrocov a Willov útek netrvá dlho. Stastiplnú cestu pretne znova sir Hugh a Petrocova nočná mora začína znova. Prichádza o priateľa a sám si zachráni holý život iba pádom do rieky. Pre svet, ktorý doteraz poznal, je mŕtvy. Jedinú záchranu vidí v stretnutí s kláštorným knihovníkom Ardicom (je to historik, ktorý si vzal Petroca pod ochranu a veril, že jedného dňa učiní veľký objav, jeho démonický vzhľad zastieral vrelú dušu), no pomoci sa nedočká. Nie takej, akú by si predstavoval. Sir Hugh totiž jeho smrti neverí a vie presne, kam má Petroc namierené. Ardic pre svojho mladého chránenca nemôže nič urobiť – iba mu vyhodiť pár vecí tajne z okna a poslať ho za priateľom Jeanom de Sol, cestovateľom a obchodníkom, ktorý nebol viazaný prísahou nikomu. Otázkou však stále ostáva, čo sleduje Kervezey, ktorý napriek tomu, že na to mal príležitosť, Petroca nechal na žive.
Petroc vytrhnutý z koreňov doterajšieho života sa snaží prežiť. Potulujúci sa po krajine v zime či daždi, vyhladovaný, občas prinútený k drobnej krádeži a vystavený zvrátenému prenasledovaniu sira Hugha sa predsa len na loď de Montalhaca, nazývaného tiež de Sol, dostane. Je zranený, no tu nachádza svoj nový domov. Spoznáva drsných, na prvý pohľad krutých chlapov, vydedencov kvôli viere, utečencov, pestrú zmes národností, kultúr a náboženstva – od Nemca, cez Bulhara, Nóra, ortodoxného Gréka či Maura, ľudí s vlastnou vierou či ateistov vyznávajúcich len vlastné pravidlá. A pri všetkých si musí poopraviť mienku formovanú predsudkami, konvenciou či strachom z neznámeho. Loď, na ktorej sa ocitá, je však dokonale fungujúci mechanizmus, kde má každý svoje presne vymedzené miesto, kde konanie jedného je závislé od konania druhého a kde sa chyby nevyplácajú. Miesto, kde ostrieľaných chlapov spája sceľujúca sila sveta vymedzeného trupom lode hodenej do stredu nevyspytateľného mora. Sám Petroc o svoju vieru prišiel, stratil celý svoj predchádzajúci život, ostal mu len tento svet – svet pašerákov, svet Kormorána. Stáva sa jedným z nich a učí sa od nich – počnúc kapitánom a jeho pobočníkmi a končiac kormidelníkom. Vydáva sa na neľahkú cestu ku Grónsku a späť na juh a jeho svet sa scvrkáva na túto podivnú miešaninu pováh a kultúr, kde netolerancia nemá miesto.
Na tejto ceste stretáva ešte jeden svoj osud... Náhoda mu pomôže odhaliť, že na palube Kormorána sa nachádza tajný pasažier. Je ním byzantská princezná Anna Dukina Komnenovna z Akvitánie, ktorá uniká do exilu po úteku z neľahkého vyhnanstva. Teraz je pod ochranou Pavlosa, bývalého člena kráľovskej stráže, dnes jedného z najbližších kapitánových spolupracovníkov. Anna je na princeznú dosť nekonvenčná a v Petrocovi nachádza spriaznenú dušu. Spája ich neľahký osud vyhnancov, vydedencov viery, človeka na úteku, vytrhnutého z vlastného sveta, človeka bez domova. To spôsobuje, že sa medzi nimi rodí akási dôvera, ktorá prerastá do náklonnosti a lásky. Prítomnosť ženy na palube by spôsobila problém, preto sa z Anny stáva stroskotanec Michal. Jej prítomnosť však v Petrocovi, mladom k celibátu vedenom mládencovi prebúdza muža. No Petroc sa mení aj inak – mení sa jeho pohľad na svet, ale zoceľuje sa aj jeho telesná schránka. Na lodi sa učí bojovať. Prebúdza sa tak v ňom sloboda, ktorú poznal kedysi dávno ako dieťa, no aj akýsi démon schopný udržať v ruke meč a brániť sa. A že to bude potrebovať, nie je nutné dodávať...
Po vylodení v Bordeaux sa završuje smerovanie jeho vzťahu k Anne. No pomaly ho dostihne aj tieň, ktorému, ako si myslel, unikol. Mesto je plné vojakov a členovia posádky sú zatiahnutí do rôznych šarvátok. Jednej, ktorá skončí krvavo, neunikne ani Petroc s Annou. Montalhac je presvedčený, že ktosi sa snaží prebrať Kormoránove obchody. A ešte čohosi je Petroc svedkom... Willovho zmŕtvychvstania. Kapitán si nemyslí, že udalosti v meste sú dielom náhody.
Willova prítomnosť na lodi je pre Petroca požehnaním aj prekliatím zároveň. Na jednej strane sa vďaka nemu ľahšie vyrovnáva s minulosťou a prvým zabitím, hoci v mene záchrany vlastného života, no na druhej strane je zdrojom hlbokej krízy spojenej s Annou. Upadá do stavu podivnej melanchólie, v ktorej zabúda na svet okolo seba a hrozí, že príde o priateľov a aj o Annu. Zmieta sa medzi dvoma extrémami a zo svojej agónie nevie nájsť únik. Našťastie aj vďaka Willovi vytriezvie včas nato, aby nielen pochopil svoju chybu, ale mohol odhaliť pozadie všetkých dôvodov, ktoré ho priviedli až do Pisy. Za všetkým je totiž hon za relikviami a snaha ovládnuť celý obchod s nimi, zdroj nevyčerpateľného bohatstva, v čele ktorého stojí kapitán Montalhac so svojou posádkou. Petroc zisťuje, že celá jeho cesta z Belcasteru až na more, zo severu až na juh, stretnutia s rôznymi ľuďmi, neboli dielom náhody. Ani v Pise však posádku Kormorána nečaká pokoj a Petraca zasiahne ďalšia rana – tento raz prichádza o Willa skutočne. Svoj zármutok premení na hnev, ktorý sa obracia proti jedinému mužovi – sirovi Hughovi de Kervezey. Honba za relikviou na objednávku opäť skríži ich cesty, no tento raz je na to Petroc už pripravený...
V príbehu je citeľné, že ide o spomienky už staršieho Petroca na udalosti, ktoré ho dostali do súčasnej pozície. To umožňuje autorovi stotožniť sa s hlavným rozprávačom a vniesť do textu akýsi nadhľad a aj náznak istého hodnotiaceho postoja – mnohé udalosti sa takto javia v celkom inom, širšom rámci a poukazujú aj na ďalšie súvislosti, ktoré si Petroc ako hlavná postava hodená do stredu konkrétnych udalostí neuvedomuje – tie vidí až Petroc-rozprávač.
Jeho rozprávanie je sugestívne, miestami cynicky kruté a tmavé – úzke nebezpečné uličky, v ktorých nie je problém naraziť na nebezpečnú „chásku“ a na smrť, tma kostolov a katedrál, temnota a nevyspytateľnosť morského živlu, drsnosť stredovekého života, absurdnosť samotného vzdávania úcty mŕtvym, studeným relikviám, ktoré upevňovali vieru pútnikov, úcty, ktorá stála za možnosťou podvodu stojacom v pozadí obchodu s relikviami a dávala priestor na zneužitie tými, čo na to mali dostatočnú kuráž na to, aby svoj podvrh opradený legendami dokázali vydávať za pravdivé pozostatky svätých. Pozadie obchodu, ktoré umožňovalo zmeniť obyčajnú vec na silu, ktorá sa v rukách kohokoľvek, kto baží po moci a bohatstve a bojuje za ňu akýmikoľvek prostriedkami, stáva hrozbou. Udalosti také pestré, aká pestrá je posádka Kormorána. A niekde tu sa zrodil nový Petroc. Verím, že ďalšie stretnutie s ním bude pre mňa veľmi zaujímavé.
-sa
