Choď na obsah Choď na menu
 


Chýše v močále

21. 4. 2023

bmid_chyse-v-mocale-cyk-462049.jpg  Chýše v močále Pauline Petersová

 Irsko, podzim roku 1908

Victoria a Jeremy se těší na romantickou, i když opožděnou svatební cestu na Zelený ostrov. Jeremy se ale zdrží v Anglii, protože jeho otec je vážně nemocný. Victoria cestuje se svým komorníkem a otcovským přítelem Hopkinsem napřed, než jí těhotenství cestu ztíží.

Při první procházce na nádherném venkovském sídle v irském hrabství Galway zabloudí do močálu. Zachrání ji mladík jménem Ióseph. Když je o několik dní později nalezena v bažině mrtvá mladá žena, upadne Ióseph do podezření. Victoria věří v nevinu svého zachránce. Hledání pravdy ji zavede do elegantních venkovských sídel i dublinských domů, v nichž žije chudina. A přitom přijde na stopu neuvěřitelnému tajemství…

Závěrečná část strhující tetralogie z viktoriánské doby na pozadí Irska usilujícího o nezávislost. (Ikar CZ, 2021)

♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦

  Vzťah Jeremyho a Victorie vstúpil do novej fázy. Odhodlaní viac nič nenechávať na náhodu sa vezmú už v Indii. Po návrate na britskú pôdu svoj zväzok spečatia v kruhu rodiny a blízkych. Súčasťou všetkých sprievodných aktivít je aj odchod na írske sídlo manželov Luisa, grófa z Hogarthu a Constance, najlepšej Victoriinej priateľky, ktorí novomanželom dali k dispozícii na svadobnú cestu svoje tamojšie sídlo. Jeremyho otec však onemocnie, a tak Victoria odchádza do Írska len v sprievode verného komorníka Hopkinsa.

  Kincraighie House Victoriu privíta so svojou osobitosťou a veľmi príjemným služobníctvom. Čakanie na Jeremyho zaháňa prechádzkami v okolí. Pri jednej z nich ju chytí búrka, stratí orientáciu a spadne do močiara. V život ohrozujúcej situácii ju zachráni jednoduchý mladík Ióseph, ktorý v močiaroch obýva chalupu. Spoločníčku mu robí záhadná mladá žena. Keď sa Victoria chce obom mladým ľuďom poďakovať za záchranu, s prekvapením sa dozvedá, že mladá žena bola prepadnutá a kruto zavraždená. Podozrenie okamžite padá na Iósepha, no Victoria tejto jednoduchej verzii zločinu, ktorú zastáva inšpektor Graham, odmieta uveriť. Je preto odhodlaná urobiť čokoľvek, aby dokázala nevinu svojho dobrodinca. Hneď v úvode hľadania odpovedí na to, čo sa v močiaroch skutočne stalo, sa vynára otázka, kto vlastne bola oná mladá žena, aká je jej totožnosť a odkiaľ sa u Iósepha vlastne vzala. Victoria najme Iósephovi kvalifikovaného advokáta Davida McEvoya.

  Vstupom McEvoya do príbehu autorka otvára svoju politickú líniu príbehu (narážky na politiku sa objavujú už v predchádzajúcich Victoriiných príbehoch) – tento raz je to ide o napäté anglicko-írske vzťahy, ktoré siahajú do minulosti. Sleduje sa predovšetkým vypuknutie chudoby a hladomoru po rozšírení hniloby zemiakov, no napätie vo vzťahoch sú oveľa širšie – chápané tak politicky, ako aj nábožensky a prejavujúce sa najmä v snahe o samostatnosť Írska vyúsťujúce nakoniec k jeho rozdeleniu. Prepojenie motívov autorka vysvetľuje v záverečnom doslove. Situácia v Írsku slúži autorke aj ako pozadie, ktoré je spojené s odkrývaním identity ženy, ktorú najskôr nazvú Moira, ktorej osud autorka využíva na zakomponovanie motívu obchodu s bielym mäsom. Ten umožnila najmä bezútešná situácia žien nútených utiekať sa do chudobincov, ktoré pod rúškom nájdenia dobrej pracovnej pozície posielajú mladé ženy do anglických vykričaných domov. Victoria svoje politické názory netají a prezentuje ich v rozhovoroch najmä s mužskými náprotivkami – často politicky angažovanými (najmä zástancami tradicionalizmu).

  Do Victoriinho pátrania zasiahne aj Jeremy, ktorý za ňou prichádza do Írska, a z toho, že sa jeho manželka znova do niečoho zaplietla, nie je nadšený – to narúša harmonickú atmosféru medzi manželmi. Jeremyho znepokojuje situácia v tajnom oddelení, ktoré má prejsť reorganizáciou. V tejto súvislosti autorka ponúka ďalší motív – sirovi Arthurovi Stanhopeovi navrhuje minister presun na post veľvyslanca, čo napovedá o tom, že ktosi ho chce zbaviť postu šéfa tajnej polície pod zásterkou reorganizácie tajného oddelenia. Sir Arthur teda povoláva svojich najschopnejších mužov, aby mu pomohli odhaliť pozadie týchto snáh, pretože sa zdá, že za nitky ťahá niekto skutočne vysoko postavený. Jeremy Ryder tak získava svoju vlastnú misiu, popri ktorej sa pokúša pomôcť Victorii v pátraní okolo Moirinej smrti. Stanhopeova snaha naráža na sabotovanie jeho krokov – keďže nitky vraždy ženy, ktorú nakoniec identifikujú ako Kathleen, vedú do londýnskych nevestincov, ktoré začne polícia preverovať. V tomto boji sira Arthura dokonca obvinia z korupcie.

  Victoria svoje pátranie najskôr sústreďuje do susedstva Kincraighie House, kde sa stretáva s predstaviteľmi smotánky, ktorí do vysvetľovania okolností Moirinej smrti nakoniec zasiahnu výraznejšie, než si Victoria na začiatku myslela – napr. konzervatívny politik lord Grattan, ktorého vzťahy s manželkou sú krajne napäté a majú svoj dôvod, ktorý prekračuje hranice manželstva. Nezhody medzi Victoriou a Jeremym znásobuje aj stretnutie s Clarissou Kimberleyovou, do ktorej bol Jeremy kedysi zamilovaný. Clarissin zástoj sa nakoniec rovnako ukáže ako oveľa výraznejší, než Victoria spočiatku odhaduje a rozhodne sa netýka len toho, že sa na Clarissu pokúša nežiarliť.

  Hľadanie Kathleenho vraha sa nakoniec rozdeľuje na viaceré fronty – okrem Victoriinho pátrania medzi Kincraighie House a Dublinom, sa do vyšetrovania zapája aj najatý advokát McEvoy, Jeremy rozhadzuje svoje siete v Londýne popri úlohe, ktorú vykonáva pre sira Arthura. Autorka navyše do deja zapája aj príbeh istej Gwynn a jej sestry Siobhan, ktorých osud je typickým príkladom mnohých žien vylákaných z chudobinca a predaných do nevestincov. Gwynn bojuje s týmto osudom a pokúša sa zachrániť sestru. Jej cesta sa nečakane pretne s Victoriinou a je nakoniec ďalším kúskom do skladačky Victoriinho pátrania. Navyše Gwynn sa odmieta len nečinne prizerať a jej činy zasahujú do pátrania po Kathleenom vrahovi. Svoju úlohu vyšetrovateľa preberá aj Hopkins, ktorý sleduje vlastné stopy a využíva vlastné zdroje.

  Je zjavné, že autorka v knihe sleduje niekoľko dejových línií naraz. Všetky sa síce prelínajú, ale pôsobí to dojmom, že každý zainteresovaný na kauze pracuje na vlastnú päsť. Udalosti sa miestami podávajú zjednodušene (napr. prestrelka v nevestinci) a sú plné náhod podľa toho, čo autorke práve hrá do kariet. Kto už autorkine knihy čítal predtým, vie, že musí s touto účelnosťou rátať. Ohrozenie hrdinov stúpa s počtom odhalených spojiviek, ktoré vedú k hlavnému podozrivému a strojcovi celého zločinného súkolia. Súčasťou autorkinej typizácie vo vzťahu k predstaveniu Victorie ako nezávislej ženy sú prejavy Victoriinej samostatnosti a nezávislosti – v tejto časti je to napr. aj jej meno Bredon-Ryderová, komorník Hopkins ju napriek vydaju stále oslovuje Miss Victoria. Aby jej vzťah s Jeremym nebol iba idylkou, autorka im neustále podsúva konfrontáciu vzťahujúcu sa na Jeremyho nevôľu, že Victoria pri pátraní po vrahovi mladej Kathleen vystavuje seba a ich nenarodené dieťa nebezpečenstvu, a pridáva Victoriin vnútorný citový boj vyvolaný existenciou sokyne.

  Autorka si zachováva svoj pisateľský štandard. Tento štandard sa týka tak vzťahovej linky Jeremy – Victoria, ako aj ďalších charakteristík jej postáv. Vzťah medzi Victoriou a Jeremym je aj v tomto príbehu ako na hojdačke – chvíľu sú kvôli pátraniu a postojom k tomu, na čo v tejto kauze narážajú, v spore, hneď nato sa ubezpečujú o vzájomnej láske. Typickou črtou autorkinho štýlu je aj prítomnosť značnej dávky naivity a afektu, ktorými trpia jej postavy. Sama postava Victorie trpí týmito neduhmi. Miestami sa dej zbytočne predlžuje neustálym opakovaním. Autorka sa často vracia k tomu, čo sa udialo a navyše tieto udalosti stále nanovo prerozpráva v dialógoch medzi postavami a v ich vnútorných monológoch. Postavy trpia neduhom so všetkým sa zdôverovať, takže okolnosti vyšetrovania neostávajú nijako utajené. Kdesi na začiatku tohto príbehu autorka spomenie, že Victoria a Jeremy svoj sobáš spečatili v Indii v nadväznosti na udalosti v predchádzajúcej knihe, no celkom zabudla napr. na postavu Victoriinho brata, o ktorom tu zrazu nie je ani zmienka.

  Napriek všetkým výčitkám musím konštatovať, že považujem záverečný diel za vydarený. Rozhodne sa ním autorka vrátila k tomu, čo navodila v prvej časti série o svojráznej Victorii Bredonovej, a teda si zaslúži návrat k smileysmileysmileysmiley.

-sa