Červená knižnica extra

Draculova žena

Michaela Ella Hajduková

Kto bol Dracula? Transylvánsky vampír? Krutovládca? Stredoveký psychopat? Či sexuálny sadista svojej doby? Karolínu to nezaujíma, presne tak ako ju nezaujíma ani Rumunsko. Jej priatelia majú však na vec iný názor.

Na výlet do tajomnej Draculovej zeme sa bláznivo tešia, hoci sa chystajú vziať so sebou i kladivo, kôl a cesnak. Nadšením napokon nakazia i samotnú Karolínu. Všetka sranda však končí, keď v hlbokom lese blízko hradu Poenari natrafí na svorku vlkov. V pude sebazáchovy pred nimi uteká, ale netuší, že svojím príchodom spustila niečo, čo sa už nedá zastaviť... Na zdanlivo opustenom hrade v horách, jej bude odhalený tragický osud mladej uhorskej grófky Ilony Szilágyi, ktorú v 15. storočí vydali za krutého valašského princa Draculu. Karolína dostane odpovede na otázky, na ktoré sa nepýtala a nechcela na ne poznať odpovede. Kto teda bol Dracula? Alebo ešte stále je? (Motýľ, 2018)

+ + +

Vlad III. Dracula sa v knihách slovenskej spisovateľky M.E.Hajdukovej neobjavuje prvý raz. Román Draculova žena prináša pohľad na život reálneho valasškého kniežaťa trochu z iného pohľadu. Koktail reality, histórie, faktov a fikcie vytvára epické rozprávanie, ktorému sa dá ľahko prísť na chuť. Je bližšie ženskému vnímaniu a milovníci historickej faktografie sa asi v tomto príbehu tak celkom nenájdu. Ale nakoniec, myslím, že román spadá do trochu inej kategórie. Obsahuje romantiku, záhadu, historické postavy, geografické reálie, no stále je výtvorom autorkinej fantázie. Čitatelia, ktorí od Hajdukovej už čosi čítali, vedia, do čoho idú a jej typický rukopis sa nezaprie ani v tomto príbehu. Charakterizuje ho prelínanie časových rovín, a silná myšlienka reinkarnácie. V tomto prípade neočakávajte motív vampírizmu, príbeh nestojí na tejto línii.

Hovorí o prelínaní osudov dvoch/troch žien, osudovo spojených s Vladom Tepešom. Prítomnosť zastupuje postava Karolíny - Iny, psychologičky, ktorá s partiou priateľov podniká dobrodružné cesty spojené s poznávaním  cudzích krajín. Jej najlepšia priateľka Saša má pre ňu prekvapenie – cestu do Rumunska, krajiny, ktorej sa Karolína z nevysvetliteľných príčin vyhýba. Nemá na to logické ani iné dôvody, iba osobné pocity, no nakoniec sa nechá presvedčiť. Kamaráti sa rozhodnú absolvovať cestu po Tepešových stopách do srdca samotnej Transylvánie. Turisticky príťažlivá oblasť na Karolínu napriek predsudkom zapôsobí. Je zrejmé, že autorka vkladá do knihy svoj pozitívny vzťah k Rumunsku, je znalá pomerov, čo čítanie obohacuje. Ste medzi stránkami turistom, dozviete sa aspoň základné informácie o miestach, ktoré sú známe návštevnosťou, ako napr. mesto Targovište, hrady Poenari, Brašov, Bran, pevnosť Rašnov či jazero Balea Lac. Tieto miesta zohrávajú svoju úlohu aj v historickej linke deja a dodávajú celému vyzneniu príznačnú atmosféru.

Súčasnosť sa strieda s minulosťou hlavne v postave Ilony Szilágyi, druhej manželky kniežaťa Vlada III. Tepeša. Jej život v tomto zlomovom období prežíva aj Karolína, ktorá sa v istých momentoch prenáša časom do 15. storočia a v Iloninej koži vníma jej prežívanie, pocity i okolnosti manželstva. Jej rozprávanie nás sprevádza prvým stretnutím na dvore Mateja Korvína, kde sa manželstvo dohodne z politických dôvodov. Žena v stredoveku nemala valné slovo, nebral sa na ňu ohľad, Ilona mala cenu iba do výšky majetku, ktorý predstavovala. Sklamaná prvým manželstvom, vstupuje ako vdova do ďalšieho zväzku, no tentoraz s oveľa väčšími obavami, lebo Vladove skutky a boje proti Turkom poznamenali jeho povesť, zhmotnenú do prezývky Kaziglu Bey – Vlad Narážač. Cesta do legendami opradeného Valašského kráľovstva je cestou z civilizovaného Budína do Bohom zabudnutého kúta sveta. Ale napriek predstavám, krajina Ilonu - Inu okúzli a rýchlo si ju získa drsná príroda.

Postupom času spoznáva miestne zvyky, každodenný život, ľudí, kultúru i jazyk. Vzťah s manželom sa postupne mení z chladného odťažitého spolunažívania z povinnosti vo vzájomné zbližovanie sa a spoznávanie. Určuje ho však manželova drsnosť, s ktorou sa Ilona zmieruje iba ťažko, jeho chladu a bezcitnosti dlho nerozumie. Obyvatelia jeho domova ho vnímajú ako hrdinu, ale strach z neho je všadeprítomný. Vlad vystupuje záhadne, črty svojej povahy odkrýva iba po častiach a pomaly. Ilona musí v prvom rade prekonať svoj strach. Manželovo konanie ovplyvňuje neprehliadnuteľná turecká hrozba. Sultán Mehmed II. zosobňuje rozpínavosť Osmanskej ríše a pre Vlada Tepeša znamená konflikt s ním oveľa osobnejšiu rovinu, spojenú s minulosťou, na ktorú nezabúda. Hrozba vojny a lokálnych bojov je neprestajne prítomná, trvalá a dolieha na všetko.

Autorkina fikcia prináša intímny pohľad na vzťah Vlada a Ilony, zrodenie či pretrvávanie osudovej lásky a vášne, ktorá je taká silná, že prekonáva priestor i čas a stáva sa večnou. Puto, ktoré sa medzi nimi upevňuje a prehlbuje, cíti samotná Karolína, jej spojenie s Vladom premostí jej životnú cestu do osobného stretnutia. V tomto bode príbehu nechala autorka zaznieť tón legendárnych Draculových schopností, ktoré z neho spravili najznámejšieho nesmrteľného. To, čo ho celé storočia drží pri živote, bráni mu odísť na večnosť, je práve láska k žene, ktorú stratil a cyklicky opäť znova nachádza. Tentoraz v Karolíne. Kým si to uvedomí aj ona sama, musí prejsť útrapami i radosťami Iloninej životnej púte, stať sa svedkom chvíľky rodinného šťastia, ale aj utrpenia, tešiť sa z Vladovej náklonnosti, prekonať spolu s ním nejednu osobnú tragédiu, čeliť osmanskej hrozbe, zrade, byť svedkom nemilosrdnosti vojny a v konečnom dôsledku prekonať svoju smrť a chápanie času ako takého.

Súčasná Karolína pochopí, že ani útek z Rumunska ju neoslobodí od toho, čo je súčasťou metafyziky, ktorej nemusíme vždy rozumieť. Večne živý Vlad Dracula na svoju osudovú ženu stále čaká a nikdy ju neprestane hľadať. Akú budúcnosť však má moderná žena súčasnosti a živý Nemŕtvy? Čo ak sa spojenie preruší a večný kolobeh v kruhu sa pretrhne? Je vôbec čosi také možné?

Draculova žena skĺbila v sebe autorkinu predstavu s historickým podkladom. Podáva Vlada III. Draculu nie ako mýtickú, ale viac ako ľudskú postavu. Robí z neho človeka hodného pozornosti. Pracuje s naštudovanými materiálmi, no stále sa kniha v konečnom výsledku radí do romantickej literatúry. A tomuto tónu sa podriaďuje celkové vyznenie. Pre mňa predstavovala odľahčenú, zaujímavú exkurziu, ktorá ma prinútila oprášiť si históriu a jedným okom aspoň cez internet sledovať spomínané rumunské reálie, ktoré ma priblížili k dobovej valašskej Transylvánii. Chvíľkami mi skratkovité rozprávanie v kapitolách a časové skoky narúšali dejovú uhladenosť, na druhej strane zaujatosť samotným čítaním mi dovolila ľahko zabudnúť na nedokonalosti ako napr. plochosť postáv či predvídateľnosť niektorých scén, čo nakoniec nebolo až také podstatné. Mýty a história sú vždy vďačnou inšpiráciou a tu sa v autorkinom ponímaní podarilo vytvoriť osud legendárneho Draculu, ktorému by romantické duše mohli ľahko uveriť.  

si- 

 a 1/2