Thotov tieň
Thotov tieň Michael Peinkofer
Londýn v roku 1883. Mladá a scestovaná archeologička Sarah Kincaidová sa rozhodla pre život v ústraní v kraji Yorkshire potom, ako jej milovaný otec prišiel nevyjasneným spôsobom o život počas vykopávok v Alexandrii. Nečakane ju navštívi jej vlastný ujo Dr. Mortimer Laydon. Z poverenia kráľovského dvora ju má neodkladne odprevadiť do Londýna. Chudobnou štvrťou Whitechapel tam už niekoľko týždňov otriasa séria beštiálnych vrážd mladých dievčat. Obetiam podrezali hrdlo a odborným spôsobom odňali vnútorné orgány. Na mieste činu bol zakaždým nájdený tajomný hieroglyf napísaný krvou obetí. Scotland Yard sa nevie pohnúť z miesta, ale Sarah Kincaidová okamžite zistí, že ide o symbol staroegyptského boha Mesiaca, Thota. Tento znak používa aj Egyptská liga – vedecká spoločnosť, ktorej predsedá nasledovník anglického trónu Albert Victor, vojvoda z Clarence. Je táto organizácia zodpovedná za vraždy s jeho vedomím? Stojí za hroznými činmi choromyseľný jednotlivec, alebo ide o sprisahanie proti celému impériu? Čo má so všetkým spoločné tajuplná čierna drožka, ktorú zakaždým videli v blízkosti miesta činu? Povesť koruny je pošpinená a v Londýne hrozí otvorená revolta. (Ikar, 2007)
⇔ ⇔ ⇔ ⇔ ⇔ ⇔
Na túto knihu som naďabila náhodou. To, čo rozhodne ovplyvnilo moje rozhodnutie kúpiť si ju, bolo zasadenie do viktoriánskeho Anglicka a samozrejme aj napínavo vyzerajúca anotácia sľubujúca značnú dávku dobrodružstva. Chvíľu som aj premýšľala, či sem knihu zaradiť, ale nakoniec rozhodlo niekoľko skutočností. V prvom rade to nie je prvá kniha tak trochu sa vymykajúca klasickému chápaniu "červenej knižnice". Nakoniec už niekoľko knižiek s kriminálnou zápletkou sa tu objavilo. Ja osobne mám takéto knihy rada a v neposlednom a aj nezanedbateľnom rade je hlavnou hrdinkou, na ktorej príbeh stojí, žena 
.
Zatiaľ som čítala len druhý z príbehov archeologičky Sarah Kincaidovej, keďže mi nie je známe, že by v slovenčine vyšli aj ďalšie - na rozdiel od češtiny. Takže mi odkazy na udalosti v Alexandrii veľa nehovorili, ale treba povedať, že to čítanie tohto príbehu nijako nenarušilo. Na úvod snáď netreba opomenúť podstatný fakt - v knihe cítiť, že autor je Európan, ktorý vyštudoval germanistiku a históriu. A hoci to nie je celkom romantický príbeh, záblesky romantiky sa v ňom určite nájsť dajú. Nejaké výrazné zbližovanie zaľúbencov tu neočakávajte - v tomto smere autor veľa romantiky nepobral (nakoniec to ani nie je hlavným motívom knihy). V podstate je čitateľ postavený pred hotovú vec. Čosi-kamsi sa až na pár náznakov, ktoré sa dajú vyčítať medzi pohľadmi a hlavne v komentároch hlavnej hrdinky, zrazu dozvieme, že Sarah miluje Kamala a on miluje ju, ale pekne po poriadku...
Kniha je rozdelená do troch častí - Londýn, Egypt, Thotov tieň, ktoré predznamenávajú priestor, v ktorom sa príbeh odohráva. Prvý na pozadí pochmúrnych udalostí v Londýne, zvyšné dve časti sa čitateľ spolu s hrdinami presúva do Egypta, pričom väčšina pátrania sa odohráva na púšti, čo je priestor sám o sebe nadmieru exotický. Anotácia je dostatočne výstižná, takže vyjadrím len niekoľko postrehov. Už záhadná smrť prostitútky vo Whitechapel na úvodných stránkach napovedá, že kniha sľubuje značnú dávku napätia.
Sarah skutočne navštívi ujo Mortimer s úmyslom vylákať ju z úkrytu v Yorkshire, kde sa snaží vyrovnať s otcovou smrťou, ktorej mohla podľa vlastného názoru zabrániť. Doktor Laydon bol veľmi dobrým priateľom jej otca Gardinera Kincaida a je to aj jej krstný otec. Sarah, ktorá má veľmi rada históriu (a je v nej mimoriadne zbehlá) a záhady, sa nechá nalákať na Laydonovu návnadu - povie jej o záhadných vraždách aj o tom, že si ju vyžiadala samotná kráľovná práve preto, že je žena. Sarah síce Londýn nemá rada a v akademickom svete by sa ťažko presadila (a ona na prvý pohľad o to nejaví záujem), ale jej vedomosti sú pre vyriešenie prípadu brutálne zavraždených prostitútok priam nevyhnutné. Tak je pridelená ako špecialistka vyšetrovateľom zo Scotland Yardu, ktorí v nej ako žene nenachádzajú veľkú dôveru. Sarah sa však môže oprieť o podporu kráľovského poradcu sira Jeffreyho.
Pri obetiach vraždy sa objavujú krvavé hieroglyfy, ktoré predstavujú tak povediac časovanú bombu, lebo sa ticho spájajú s tzv. Egyptskou ligou, ktorej predsedá budúci následník trónu Victor Albert (k nemu smeruje aj indícia týkajúca sa záhadného koča, ktorý na miestach zločinov mnohí zazreli) a prienik informácií či nespokojnosť s vyšetrovaním by mohla podnietiť negatívne nálady, ktoré by hrali do karát predovšetkým nepriateľom impéria (počnúc Írskom a končiac indickým hnutím odporu). Preto je vyšetrovanie viac než chúlostivé. Sarah sa podarí stanoviť vlastné podmienky, medzi ktoré patrí aj prítomnosť Maurica du Garda, záhadného Francúza, ktorého pozná z Alexandrie. Maurice je napoly Američan a napoly Francúz opradený záhadnými schopnosťami, ktorý prepadol absintu a závislosti od ópia, čo mu pomáha nahliadnuť do budúcnosti (stav, ktorý nazýva "lovením draka"). Sám je presvedčený, že už zašiel priďaleko na to, aby mu niekto pomohol. Napriek tomu medzi ním a Sarah panuje isté nevyriešené napätie - čosi medzi príťažlivosťou a odporom zároveň prameniace v spoločnej minulosti.
Už pri prvých krokoch pri vyšetrovaní sa Sarah stretáva s problémami a nebezpečenstvom. Ktosi zabije hlavného vyšetrovateľa, takže na jeho miesto nasadia nového. Du Gard vidí, čo ho čaká a je s tým napodiv zvláštne zmierený. Sarah odhalí skrytý kľúč spojený so smrťou štyroch prostitútok a spozná, že nitky poukazujú na poveru o hneve starého božstva, ktoré kedysi vyhostili z vlastnej krajiny a ktoré má silu zavrhnúť kráľov a zničiť celé ríše. Sám vojvoda z Clarence neverí vo vlastnú nevinu a stopy poukazujú na dávny spor medzi starým egyptským božstvom, keď prívrženci boha Thota ukradli Reovi symbol svetla. Ukazuje sa, že ľudia spojení s prastarou sektou boha Thota veria v Knihu tajomstiev, ktorá zabezpečí jeho návrat a nájdenie strašlivej zbrane Reovho ohňa, nazývaného ignis soli - energetický zdroj nepredstaviteľnej sily. Mnohé nasvedčuje tomu, že záujem o túto zbraň neutíchol tak v dávnej minulosti, ako ani dnes (pátral po nej už Caesar, Alexander Veľký, ale aj Napoleón).
Všetko poukazuje na to, že pátranie sa musí presunúť s pochnúrnych častí Londýna do krajiny Nílu, kde stopy po knihe začínajú aj končia. No presvedčiť nového vyšetrovateľa o tejto nevyhnutnosti pre Sarah nie je ľahké. Nakoniec zasiahnu dve veci - únos doktora Laydona a intervencia samotného vojvodu z Clarence, ktorý sám podporí expedíciu, ktorá umožní Sarah pátrať ďalej. Dej sa teda presúva do Egypta. Tu sa sformuje malá skupinka - Sarah, Maurice du Gard, sir Jeffrey, komisár Milton Fox, kapitán Stuart Hayden, ktorý má so svojimi mužmi na starosti bezpečnosť výpravy (snažiaci sa neúspešne urobiť na Sarah dojem) a nový člen, sprievodca Kamal. Sarah sa stretne so starými priateľmi, ale aj tu sa veci skomplikujú. Pribúdajú mŕtvi, medzi nimi je aj du Gard, ktorý Sarah miloval. A pátranie musí pokračovať na nehostinnej, nebezpečnej púšti. Sarah začína váhať a bojuje s pokušením vzdať sa a expedíciu ukončiť, k čomu ju až pričasto nabáda práve Kamal (ten mi osobne veľmi sympatický nebol a nepomohlo tomu veľmi ani odhalenie jeho citov k Sarah). Nástrahy púšte (a nielen jej) samozrejme pátranie sťažujú - dočkáme sa nádrže plnej krokodílov, tajomných členov starodávnej sekty, povery o prekľatí expedície, ktorá ovplyvní útek všetkých robotníkov a dokonca aj Kamalovej zrady. Sarah čoraz častejšie musí myslieť na varovanie, že zradca je veľmi blízko a zdráha sa uveriť, že to bol práve Kamal. Ale komu z tých, čo ju obklopujú, potom môže veriť? Vyzerá to tak, že ďalšie pátranie nebude ľahké, najmä ak expedícia ostala bez potrebnej výbavy. Ani orientácia v púšti s pokazeným kompasom neveští nič dobré. Sarah sa však nemieni vzdať a až púštna búrka, po ktorej uverí, že všetci jej spoločníci sú mŕtvi, ju zdá sa zlomí. No práve tu sa objaví nečakaná záchrana v podobe kmeňa Tuaregov, ktorý prekvapivo vedie práve Kamal. Tak sa vyjasní pravda o mužovi, ktorého považovali za domorodca, ale jeho vychovala anglická matka a nakoniec prevzal dedičstvo po otcovi a rozhodol sa viesť kmeň, ktorý sa celé generácie snažil zabrániť odhaleniu Thotovho tajomstva. Keď kmeň obkľúčia neľútostní nepriatelia (vstúpenci starej sekty spojenej s menom bojovníčky Meheret) a Sarah sa obetuje za záchranu tých, čo zostali na žive, je to práve Kamal, vďaka ktorému sa jej nakoniec Thotov tieň podarí nájsť (miesto uloženia záhadných zvitkov známych ako Kniha tajomstiev), aby napriek hrozbe splnila slovo, ktoré dala svojmu učiteľovi.
Odhalenie skutočného zradcu je prekvapivé. Sarah dokonca objaví pravdu aj o smrti svojho otca a je blízko odhalenia temného miesta vo svojej minulosti (na isté udalosti zo svojho života si nedokáže spomenúť, akoby ich zahaľovala tma). Spolu s čitateľom, ktorý to samozrejme tuší už oveľa skôr, pochopí, že sa stala len nástrojom manipulatívnej hry, za ktorou stoja neviditeľní mocní. Vzťah s Kamalom je otvorený a necháva si priestor na možné pokračovanie.
Každá kapitola začína úryvkom z denníka, ktorý si Sarah píše. Vo svojich zápiskoch odkrýva svoju minulosť, spomienky a prežívanie súčasných udalostí a vzťahov. Umožňuje tak čitateľovi nahliadnuť do svojho vnútra. Autor sa zápiskami v denníku navyše vyhol zdĺhavým vysvetľovaniam a popisom presunu expedície. Aj týmto spôsobom sa odkrývajú jednotlivé časti skladačky a dopĺňajú tak celkový obraz. Možno sa v knihe objavujú známe kulisy, snáď je sled udalostí sčasti predvídateľný, no nechýba mu napätie a dostatočná dávka tajomstva odkrývajúca sa s postupujúcim pátraním Sarah a jej spoločníkov. Sarah je dostatočne nekonvenčná, du Gard charizmatický a opradený istou dávkou okultizmu a záhadou vlastných videní. Sarah dokonca v úvodnej časti poukazuje na sociálne problémy Londýna a stráca ilúzie aj o budúcom panovníkovi (muž vykresľovaný na obrazoch ako mladík je ľudskou troskou - podľahol závislosti od ópia, čo je dobre skrývaným tajomstvom). Okrem dobre vykreslenej zápletky, miesta, v ktorom sa pátranie odohráva, napätia, ktoré čitateľa sprevádza od pochmúrnych londýnskych ulíc (poznamenávam, že rámec nevyjasnených vrážd ponúka autorovi knihy kultová postava neslávne známa ako Jack Rozparovač), v ktorých striehne nebezpečný vrah, až po cestu naprieč púšťou, je silnou stránkou aj vykreslenie postáv. Každá z nich má vlastnú minulosť a osobité charakterové vlastnosti, ktoré sa prejavujú v rôznych nečakaných situáciách a dotvárajú pestrú mozaiku vzťahov v skupine, ktorá sa vydala na pátranie po nejasnom cieli.
Takže za seba na záver hovorím, že až budem mať možnosť siahnuť po ďalšej knihe zo série o Sarah Kincaidovej, určite si ju prečítam.
-sa
