Zločin u kostela
Zločin u kostela. Své vzpomínky sepsal Hugh de Singleton, lékař
Mel Starr
Hugh de Singleton, lékař a bailiff na panství lorda Gilberta Talbota, stojí před novým záhadným případem. Noční strážný městečka Bampton je nalezen mrtvý nedaleko kaple svatého Ondřeje. Vše nasvědčuje tomu, že jeho smrt má na svědomí divoké zvíře, ale Hugh má jiný názor. Podrobné pátrání ho zavede na stopu dalšího zločinu. Detektivní román se odehrává ve středověké Anglii v oblasti Oxfordska. (Knižní klub, 2016)
₪ ₪ ₪ ₪ ₪ ₪ ₪
Predchádzajúce udalosti spravili z Hugha de Singleton bailiffa na panstve sira Gilberta. Čitateľov návrat do Bamptonu začína v isté skoré predveľkonočné ráno, ktoré sa Hughovi zapísalo do mysli – zmizol totiž nočný strážnik Alan a oráči ho po niekoľkých dňoch našli v húštine neďaleko Kaplnky svätého Ondreja. Hoci prvá obhliadka nabáda myslieť si, že Alana napadla divá zver, ako už neraz predtým, Hugh dobre vie, že prvý dojem nie je nevyhnutne ten správny. Najmä ak sa v celom okolí žiadne divé zvery nepotulujú. Otázne sú aj ďalšie skutočnosti – prečo je nočný strážnik bosý, čo alebo kto ma na svedomí preliačinu v jeho lebke, odkiaľ sa na jeho tele vzalo modré vlákno a najmä prečo v okolí obete s roztrhaným hrdlom nie je takmer žiadna krv? Práve pátraním po topánkach mŕtveho muža začína druhý prípad Hugha de Singletona.
Obdobie, počas ktorého sa dej odohráva, je pokojné. Ľudia sa ešte stále vysporiadavajú s následkami moru – napr. vyľudnené dediny a osady, a očakávajú, kedy si anglická a francúzska vrchnosť znova pôjde po krku a začne sa nová vojna. Lord Gilbert je sám v čase Hughovho pátrania odcestovaný na hrade Penbroke, kde udržiaval mier. Ako aj v prvej časti, do deja sa vplietajú Hughove úvahy a postrehy o stredovekom živote. Často hodnotí – medzi riadkami zaznieva aj náznak kritiky napr. vo vzťahu k stavu cirkvi (skutočnosť, že kňazské miesto môže zastávať nevzdelaný, narýchlo pripravený laik, pričom stačí, ak vie odriekať mechanicky naučené formulky v latinčine; zaznieva otázka, či nie je lepšie kvôli obyčajným ľuďom používať domáci jazyk a nie latinčinu, ktorej nikto nerozumie), pričom Hugh trefne pomenúva veci – ide o peniaze – k týmto úvahám ho núti najmä postava otca Johna Kelleta, správcu kaplnky. Nie sú to rebelujúce úvahy, Hugh len pomenúva veci, sám autoritám neodporuje, lebo si do istej miery ctí tradície a dogmy.
Keď sa na území Bamptonu nájde strhnuté jahňa, zdá sa, že sa tu predsa len usídlil zvierací záškodník. Hugh sa vydáva na jeho lov (spolu s koronerom a psovodmi), ale ich úsilie vyjde nazmar. Zvláštne blúdenie po okolí vyvoláva otázky. Aký zver po sebe nezanechá žiadnu pachovú stopu? Hoci Hugh veľa o vlčích zvykoch nevie, toto pátranie ho viac znepokojuje. Nočná hliadka nič neprinesie, no o krok dopredu ho posunie incident medzi kováčom a pekárom v meste. Pri ošetrovaní zraneného pekára mu výdatne pomôže mladá slúžka Alice – dievča, ktoré vďaka nemu našlo prácu v hradnej kuchyni (kedysi ošetroval jej otca). Tento incident naznačí ďalšie dve skutočnosti – prvou je, že Hugh by zrejme pri výkone svojej lekárskej služby ocenil pomocníka, a druhou je tá, ktorá sa viaže na Hughove vzťahy k ženám a jeho snahu nájsť si manželku. Alice je napriek svojmu mladému veku veľmi príťažlivá a hoci sa to tak javí, nie je tou, ktorá je Hughovi súdená. Alice ho po ošetrovaní uprostred ulice upozorní na čosi nezvyčajné. Na to, že jej brat Henry mal obuté podobné topánky, aké nosil Alan a že svojho času nosil modrý odev. Hughov záujem o Henryho neprinesie to, čo by sám bailiff očakával, ale je dôvodom na inú nepríjemnú udalosť – ktosi sa totiž Hugha pokúsi zabiť a nebude to jediný útok na jeho osobu. Jedným z tých, čo Hugha napadli, bol sám Henry, ibaže toho vzápätí nachádzajú mŕtveho. Bailiff lorda Gilberta má teda na krku v krátkom čase dve nevyriešené vraždy.
Budovanie vzťahov a zrenie Hughovej osobnosti naznačuje aj skutočnosť, že on sám si svoju autoritu ako bailiff iba postupne buduje. Bamptom hraničí s pozemkami biskupa z Exeteru a hoci Henry nie je vazalom lorda Gilberta, zomrel v jeho lesoch. Hugh je vikárom, otcom Thomasom, spadajúcim pod biskupa dotlačený pomôcť nájsť jeho vraha. Ak Hugh nechce prísť o svoju reputáciu, musí túto výzvu prijať. Uspieť je nielen vecou osobnej prestíže. Tento sympatický lekár skutočne hľadá spravodlivosť, čo je jednou z charakteristických čŕt jeho osobnosti. Nájdenie vraha by mu pridalo na vážnosti, no rovnaká úmera platí aj v prípade nezdaru.
Pátranie v lesoch ho privedie k objavu, ktorý má sa následok, že si uvedomí, aká dôležitá je dôsledná obhliadka tela obete. Jeho rozhodnutie exhumovať telo hraničí s atakovaním zaužívaných dobrých mravov a Hugh si veľmi dobre uvedomuje, akú cenu by mohol zaplatiť. No jeho snaha nie je márna. K odhaleniu vraha by ho mohlo priviesť obnovenie súťaže v lukostreľbe. Ale vyriešenie vraždy a pátranie nie je u Hugha vec rýchlosti. Všetko chce svoj čas – veľkonočné sviatky striedajú jarné práce na poliach, pritiahne sa máj a Hugh napriek neustálemu premýšľaniu nemá vo veci jasno. Postupuje po krokoch, odkrýva drobnosti, sám nevie, či a ako vec, na ktorú naďabí, súvisí so zločinom. Skladá mozaiku, rekonštruuje konanie jednotlivých aktérov a ich pohnútky. Ako bailiff rieši aj spory obyvateľov Bamptonu. Takou je aj roztržka medzi kováčom a pekárom a Hugh len pomaly pochopí, že práve ona súvisí s oboma vraždami.
Popri tejto úlohe nezabúda myslieť aj na vlastný život. Vzkrsne v ňom myšlienka svoje prípady zaznamenať. To ho privádza do Cambridge, kde sa – ako aj predtým – stretáva so svojím učiteľom, majstrom Johnom Wyclifom. Ich rozhovory sú často plodné, lebo privádzajú Hugha k novým myšlienkam a uvažovaniu nad novými súvislosťami. Autor v nich neopomína ani krátke (aj filozofické) zamyslenia nad vierou a okolnosťami, ktoré prináša život. Ale cesta za pergamenom a atramentom má tento raz aj iný, nový rozmer – v meste sa totiž usídlil nový predavač, aj s dcérou Katherine. Toto stretnutie s Robertom Caxtonom a jeho dcérou je niekoľkonásobne osudové. Caxton totiž nevyhnutne potrebuje Hughove lekárske schopnosti a táto jeho služba je počiatkom vzťahu, ktorý sa ukáže ako obojstranne výhodný.
Návrat do Bamptonu je aj návratom k vyšetrovaniu. V meste sú stále takí, ktorí majú čo skrývať. Vzťahy sú totiž to najzložitejšie a je jedno, či ide o tie rodinné, susedské, priateľské či milenecké. Ani Hugh si pri výbere svojho povolania nemyslel, že niekedy bude zatiahnutý práve do tajomných vášní svojich pacientov. Zdá sa, že kľúčom k rozlúšteniu dvoch vrážd je práve odhalenie rúška tajomstva vzťahového trojuholníka – dvaja muži a jedna žena, zakázané a nedovolené vášne. Ani Paríž, ani Oxford Hugha na takéto problémy nepripravil.
Hugh zistí, že ktosi z obyvateľov Bamptonu porušuje zákaz nočného vychádzania a zdá sa, že práve to je dôvod, kvôli ktorému zomrel nočný strážnik. Je to len obyčajný pytliak alebo ide o čosi iné? Kto a prečo znova zaútočil na Hugha? A akú úlohu vo všetkom zohráva otec John Kellet? Práve snaha odhaliť pytliaka nakoniec vedie k odhaleniu vraha. Ľudská chamtivosť má totiž veľa podôb a často nevedie k dobrým skutkom. Hugh ako bailiff ani tento raz nesklame. A záver naznačuje, že ho čaká ďalšia úloha. Tento raz musí pomôcť človeku, ktorého si veľmi váži – samotnému majstrovi Johnovi Wyclifovi.
Aj v tomto príbehu je rozprávačom sám Hugh, ktorý ako čitateľov sprievodca pretkáva svoje rozprávanie hodnotiacimi poznámkami a prostredníctvom nich neraz naznačuje dôležité zvraty, čo vyvoláva isté napätie a zvedavosť. Hugh je dobrý pozorovateľ. Jeho pozorovanie odkrýva drobnosti a vytvára mozaiku o obyvateľoch hradu a panstva, ale aj o Hughovi samotnom. On sám je opatrný. Učí sa nedôverovať hneď každému. Niekedy ho vedie inštinkt, inokedy svoje zohrá náhoda a veľmi často sa učí na vlastných chybách. Hugh je sympatický, nie je vševedúci ani neomylný a už vôbec nie je superhrdina, ktorý by disponoval neprekonateľnou silou a dokázal sa vyhnúť bolestivým ranám.
Hoci sa jeho prípady „dejú“ nezávisle, aj tu existuje línia, ktorá časti série spája a prostredníctvom ktorej si Hugh buduje vzťahy s miestom, na ktorom sa usadil, s jeho obyvateľmi a v neposlednom rade aj s čitateľom. Stretnutie s Caxtonovcami rozvádza aj linku osobného Hughovho života a naznačuje, že jeho osud kamsi smeruje.
Možno sa autor miestami opakuje, často ponúka veľa detailov z bežného života (všíma si ľudí, okolie, priestor, prácu), napr. opisuje jedálny lístok. Vidím v tom však skladanie obrazu stredovekého života, ale tak trochu aj krutosti, keď napr. smrť človeka bola jeho takou prirodzenou súčasťou, že nebol čas pridlho smútiť nad mŕtvym, lebo prvoradé bolo prežitie. Tu kdesi sa objavuje aj náznak jednoduchosti, surovosti a miestami aj primitívnosti ľudí, ktorí Hugha obklopujú. Budem sa tešiť na jeho ďalší prípad a pevne verím, že sa jeho vydania v dohľadnej dobe dočkám.
-sa
