Neklidné kosti
Neklidné kosti. Své vzpomínky sepsal Hugh de Singleton, lékař
Mel Starr
Série příběhů ze středověké Anglie začíná barvitým románem, kde vypravěč Hugh de Singleton jako mladý lékař hledá obživu v Oxfordu. Příležitost se mu naskytne, když ošetří zraněného lorda Talbota a ten mu nabídne práci na svém panství. Dlouho netrvá a Hugh řeší záhadu kostí nalezených na hradě Bampton. Začíná pátrat po místní dívce, která před několika měsíci zmizela, a rozplétá předivo dramatických vztahů. (Knižní klub, 2015)
₪ ₪ ₪ ₪ ₪ ₪ ₪
Nie celkom zvyčajne svoje poznámky ku knihe začnem zhrnutím či celkovým zhodnotením. Úvodná kniha do série detektívok zasadených do minulých dôb poukazuje na aktuálnu obľúbenosť (či módnosť) týchto príbehov.
Zápletka predstavená v tejto knihe nie je zložitá, ale je dobre vyrozprávaná. Autor dokonca v druhej polovici knihy necháva zločin zaspať, sústredí sa na iné (v popredí je náznak vzťahu lady Joan a Hugha). Čítanie tejto knihy nie je náročné, a hoci autor na niektorých miestach opakuje už povedané a jeho práca s jazykom sa môže niekomu zdať trochu ťažkopádna, navyše jeho postavám – okrem tej hlavnej – chýba väčšia hĺbka, vyvažuje to skutočnosť, že napriek tomu Mel Starr svoj príbeh rozprávať vie. Dokonca pracne opisuje reálie a podáva tak zaujímavý obraz doby videný z pohľadu mladého začínajúceho lekára, čo napovedá, že autor zužitkoval svoje štúdium i roky učenia dejepisu.
Na knihe je poznať, že ide o prvý diel a že je zároveň autorovou prvotinou. Napriek tomu na mňa nepôsobila rušivo. A navyše ukazuje potenciál, ktorý môže smerovať k progresii. Ak však čitateľ hľadá niečo sofistikovanejšie, treba siahnuť po inom autorovi či sérii, prípadne azda po ďalšom z dielov tejto série. Osobne totiž predpokladám, že autor potenciál vo svojej spisovateľskej zručnosti vycibril a využil rovnako, ako postupne nechá dozrieť aj svoju ústrednú postavu. S touto vierou si určite prečítam ďalšiu časť série. Myslím, že môže milo prekvapiť.
V súvislosti s touto časťou teda upozorňujem na to, že ak je niekto zvyknutý na väčšiu dynamiku a svižnejšie tempo rozprávania, môže v prípade, že siahne po tejto knihe, byť trochu sklamaný. U Mela Starra rýchle tempo nehľadajte.
Príbeh začína vo chvíli, keď nevoľník lorda Gilberta Talbota objaví v odpadovej jame pri bamptonskom hrade ľudské kosti. Na ich preskúmanie zavolajú doktora Hugha de Singeltona. Na začiatku sa predpokladá, že ide o kosti niektorého z dvoch ľudí, ktorí nedávno zmizli – sira Roberta Malloryho a jeho panoša. Sir Robert bol nápadníkom sestry lorda Gilberta, lady Joan, no domov do Northleechu už nedorazil. Hugh na prvý pohľad pochopí, že nájdené ostatky v žiadnom prípade nepatria sirovi Robertovi. Sú totiž na muža jeho rozmerov primalé. Mŕtvou je mladé dievča a jeho identitu i dôvody zločinu a vinníka má vypátrať práve bamptonský lekár.
Hugh de Singleton je štvrtým synom malého rytiera z grófstva Lancashire a pôvodne sa mal stať kňazom. Keď do života ľudí vstúpila čierna nemoc, zomiera otcov dedič i jeho syn a ďalší Hughovi bratia. Panstvo po otcovi zdedí jeden z Rogerových potomkov, a tak Hugh odchádza s matkou do Oxfordu. Počas štúdia sa však rozhodne najskôr stať sa právnikom, ale keď dosiahne titul majstra umení, znova udrie mor.
Zmenu jeho postoja k budúcemu povolaniu ovplyvnia tri veci: kniha o chirurgii, ktorú mu zanechal umierajúci kamarát; skutočnosť, že sa prvýkrát zamiloval, hoci platonicky; a snaha pomáhať iným. Tak sa stane, že Hugh sa vydá na ročné štúdiu chirurgie do Paríža. Po návrate do Oxfordu sa mladému začínajúcemu lekárovi bez praxe nezakladá živnosť ľahko. Hughovi pomôže náhoda, ktorá mu do cesty privedie práve lorda Gilberta, ktorého zraní kôň. Keď mu po istom čase príde do Bamptonu vybrať stehy na zašitej rane, nájde tu ďalších pacientov – Gilbertových nevoľníkov. A práve to zmení ďalšie smerovanie jeho života. Najskôr nečakane získa miesto lekára v Bamptone a potom zistí, že záhadná kráska, do ktorej sa kedysi zamiloval, je sestrou muža, ktorý mu ponúkol novú budúcnosť.
V prípade nájdenej kostry sa vynárajú otázky: Kto bolo mŕtve dievča? Odkiaľ do Bamptonu prišlo a ako sa dostalo na hrad? Prečo ho zabili? Mŕtvola tak blízko hradu znepokojuje aj lorda Gilberta. Poverí teda Hugha vec vyriešiť a hoci ten si o sebe nemyslí, že má na to zodpovedajúce schopnosti, jeho pán sa nazdáva, že sa podceňuje. Na vyriešenie celého prípadu má Hugh tri týždne, kým lord Gilbert odíde na zimu na hrad Goodrich.
Nájsť nezvestné dievča v oblasti, ktorú vyľudnil mor, nie je ľahké. Podľa toho, čo vie Hugh vyčítať z nájdenej kostry, by mohlo ísť o dcéru Kováča z Burfordu Margaret. Pri hľadaní odpovedí na svoje otázky Hugh nachádza ďalšie. Prvé indície poukazujú na to, že Margaret by mohol mať na svedomí jej chlapec Thomas Shilton. Margaret bola pekná a okolo nej sa točilo viac nápadníkov a ona rada flirtovala. Do hry vstupuje otázka dobrého zabezpečenia prostredníctvom ženby/vydaja a aktérov v tejto hre je viac – mlynárov syn John, dcéra kupca s vlnou, samotný Thomas Shilton, nádejný dedič pôdy, šľachtic, ktorý sľuboval, že Margaret ako svoju milenku zabezpečí. Hugh de Singelton musí preniknúť do nejednoduchých vzťahov.
Na svojej ceste za pátraním okrem toho Hugh objaví na opustenej zarastajúcej pôde okolo Bamptonu časť drahého mužského oblečenia. Zanedlho sa nájdu aj telá dvoch mužov a tento objav dá odpoveď na otázku, kam sa podel sir Robert Mallory so svojím sluhom. Lordovi Gilbertovi sa nepozdáva, že sa v takom krátkom čase na jeho panstve objavili tri telá, pravdepodobne obete vraždy. A Hughovi pribúda ďalšia úloha. Lord Gilbert ho nazve „odborníkom na kosti a telá“.
Nie každá jeho „výprava“ prináša výsledok. Pátranie ide po krokoch a istý čas trvá. To nie je vzhľadom na obdobie a možnosti, ktorými Hugh disponuje, ničím prekvapujúce. Občas sa objaví len drobnosť, ktorá na prvý pohľad s riešením nesúvisí. Hugh odkrýva stopy postupne, často sú to maličkosti zapadajúce do väčšej mozaiky.
Príbeh primárne nezabúda ani na to, že Hugh je lekár. A tak sa do deja vplietajú jeho výjazdy za pacientmi, aby sa ukázalo, ako rozdielne oproti svojim súčasníkom Hugh zmýšľa. A jeho prístup sa v mnohom javí ako „pokrokový“, vedie ho intuícia a spomienka na poznámku niekoho, s kým sa počas štúdií stretol, ktorá sa síce javí ako banálna alebo nie je overená, ale súčasný človek vie, že má v medicíne svoje opodstatnenie – ako ukáže čas.
Autor do príbehu vnáša aj iné postavy – nevoľníkov lorda Gilberta či z okolia jeho panstva a sluhov. U niektorých sa očakáva, že si s nimi Hugh vytvorí istý vzťah. Naviac sú tu postavy, ktoré pozoruje spolu s ich vzťahmi, čím vykresľuje život jedného stredovekého lekára so všetkými starosťami a každodennými problémami.
V prípade mŕtveho dievčaťa – v spojení s Margaret – sleduje Hugh stopu, ktorá by viedla k žiarlivosti, čo by ako motív na vraždu postačovalo. Úlohu nájsť vraha už lekár z Bamptonu realizuje ako bailiff (čosi ako správca s veľkými právomocami) z hradu lorda Gilberta. Prijatím tohto postu si Hugh zároveň vo svojom životnom údele prilepší a presťahuje sa do hradu. Výkon chirurgickej praxe mu samozrejme ostáva.
Hugh odhaľuje, že Margaret bola tehotná a sir Robert bol z tých, čo sa nerozpakovali naháňať sukne bez ohľadu na to, k akej spoločenskej triede patrili ich nositeľky, či akého boli stavu. Margaret by nebola jediná, kto by skončil s takým osudom, no otázka, čo spája tieto tri vraždy, ostáva do polovice knihy nezodpovedaná. Hugha vedie to, čo zistil k záveru, že ten, kto je zodpovedný za smrť dievčaťa, je práve Thomas. Vec sa dostáva pred šerifa a pred súd. Thomas je obvinený a čaká ho povraz. Všetci by sa tým uspokojili, ale Hugh si myslí, že skutočná a pravá spravodlivosť vyžaduje presnosť. Hoci mal Thomas dôvod aj príležitosť, neznamená to, že je vinný len preto, že sa nenašiel nikto ďalší, o kom by Hugh vedel. Týždne jeho pátrania zjavne nepriniesol záver, ktorý by mu poskytol pokoj v duši.
Náhoda a jedno pozvanie na pivo od majstra Johna Wicliffa z Balliolu, kde Hugh kedysi študoval, však zrazu všetko obrátia naruby a prinášajú zvrat v celom jeho doterajšom snažení. Mladý lekár totiž zisťuje, že kováčova dcéra je príliš živá, takže sa vynára otázka, komu vlastne patria kosti, čo sa našli v hradnej jame. Svoj omyl Hugh samozrejme napraví a Thomas je prepustený.
Dobrá nasledujúca stovka strán vracia Hugha na začiatok. S vierou, že si na svoje chyby v príhodnom čase spomenie. Odpoveď na jeho otázky by mohla dať prítomnosť potulných kaukliarov v onom osudnom čase, ktorému doteraz nikto neprikladal význam. Overenie svojho podozrenia však bude musieť Hugh odložiť, pretože je povolaný na hrad Goodrich. Sestra lorda Gilberta si totiž zlomila zápästie a tento priestor autor využíva na to, aby rozvinul linku vzťahu Hugh – lady Joan. Je to linka, ktorá poukazuje na osobný Hughov život, konkrétne jeho vzťah k ženám a úsilie nájsť si manželku, na ktoré síce nerezignuje, ale akosi naň nenachádza dostatok času. Napriek tomu, čo si sám o sebe myslí, nie je ženám až taký ľahostajný. A naznačuje sa, že ani samotnej lady Joan. Ibaže nemajetný nižší šľachtic, ktorý vykonáva službu lekára, by jej nedokázal zabezpečiť pohodlný život, a Hugh to vie. Ustupuje teda dvoreniu sira Charlesa de Burgh.
Posun v pátraní po vrahoch prinesie nečakane práve Hughov predĺžený pobyt na hrade Goodrich, ktorý sa natiahne do Vianoc, počas ktorých sa o zábavu starajú tí istí kaukliari. Hugh bohatší o informácie konfrontuje ich vodcu, ktorý zhodou okolností prišiel o dcéru práve v čase, keď sa zdržiavali na hrade lorda Gilberta z Bamptonu. Motívy a dôvody konania do seba začínajú zapadať. K svojej spravodlivosti v istom zmysle dospejú všetci zúčastnení.
Hugh de Singleton má pred sebou rok, ktorý bude musieť naplniť povinnosťami bailiffa a autor si dvierka do Bamptonu necháva bezpečne otvorené.
Kniha sa mi, aj vďaka prekladu, čítala veľmi dobre. Je koncipovaná ako spomienky Hugha de Singletona na svoj príchod do Bamptonu a cestu, ktorá ho sem priviedla. Autor podáva dobrý štandard, pri ktorom mi príbeh so sympatickým hrdinom príjemne ubiehal. Hughovo zmýšľanie je v medziach dobovej medicíny tak trochu pokrokové. Je vidieť, že hoci je ovplyvnený stredovekým zmýšľaním a svojimi úvahami o Bohu – tu nezaprie svoje pôvodné štúdium – predsa len pri výkone svojho povolania využíva zdravý rozum a neobmedzuje sa len na zvyčajný spôsob liečenia zmáhajúci sa iba ak na púšťanie žilou. Na druhej strane si Hugh triezvo uvedomuje svoje vlastné obmedzenia a autor z neho nerobí všemohúceho ani zázračného lekára. Nerušilo ma ani jeho občasné pochybovanie o vlastných schopnostiach. Nevyvyšuje sa a súcití s tými, ktorým osud nedoprial, pretože sám toho veľa nemá. Nevadili mi ani Hughove teologické a filozofické vnútorné rozpravy. Myslím, že to k študovanému človeku tej doby patrí.
Hugha tak určujú dva póly – jeden, ktorý súvisí s jeho teologickým vzdelaním, a druhý, ktorý sa tak trochu spája s jeho pričuchnutím k právnickému vzdelaniu. Obe sa spájajú v presvedčení, že chce pomáhať ľuďom. V tomto svetle má potenciál stať sa pre čitateľa sympatickou postavou, ktorej bude priať a fandiť a jeho omyly brať ako prejav dozrievania.
Hoci v príbehu niet extra zvratov či výraznejšie napätých situácií, absencia akcie mu podľa mňa neškodí. Keďže kniha je úvodom do série, čitateľ oboznamovaciu koncepciu očakáva a musí prijať. Príbeh tak približuje priestor, postavy a vzťahy, naznačuje miesto jednotlivých postáv a sčasti aj povahu hlavných protagonistov (najmä samotného Hugha a lorda Gilberta). Osobne po druhom Hughovom pátraní určite siahnem.
-sa
a 1/2
