Královi psi
Královi psi Martin Jensen
Za časů, kdy Británie byla plná znesvářených kmenů a nejdůležitějšími znaky mužnosti bylo mít syna a dlouhé copy, se nedaleko Oxfordu potkali Winston, bývalý mnich, který se posléze stal úspěšným a žádaným malířem, a Halfdan, mladý svůdce a floutek, jenž díky válečným půtkám přišel o rodný dvorec a veškerý majetek, zato neztratil šlechtickou pýchu. A jak už to v dobrých příbězích bývá, souhra okolností, intrik a nedorozumění spojí nejenom jejich cesty, ale dovede je až před krále, který je pověří důležitým úkolem – spravedlivě vyřešit vraždu saského velmože, jejíž neobjasnění nebo křivá obvinění by mohla vést k rozbití nově nastoleného a křehkého míru mezi kmeny a k dalším krveprolitím. Nezkušený mladíček Halfdan a důvtipný starší Winston (nesourodá dvojice vzdáleně připomíná protagonisty z Ecova Jména růže) se postupně snaží odkrývat stopy vedoucí k vrahovi, což se však nikomu z Oxfordu příliš nelíbí… Podaří se jim jejich úkol splnit a dostanou od krále slíbenou odměnu? (PLUS, 2013)
« « « « « « « « « « « «
Úvod do série dánskeho autora Martina Jensena zavedie čitateľa do stredovekého Anglicka prvého tisícročia, keď sa kryštalizovali vzťahy medzi niekoľkými kmeňmi (Vikingovia, Sasi, Dáni, Nóri, Švédi) a hľadal sa kráľ, ktorý by udržal v krajine poriadok i právo. Takým sa mal stať vikingský kráľ Knut Veľký, ktorého vláda priniesla krajine dve desaťročia mieru a prosperity.
Kniha uvádza dvoch hrdinov, ktorí sa hrou osudu dostávajú do pozície, s ktorou ani jeden z nich nerátal. Okolnosti ich prinútia stať sa vyšetrovateľmi vraždy, čím sa začína ich kariéra stredovekých vyšetrovateľov. Čitateľ sa tak stretáva s ďalšou zo sérií historických detektívok, ktorých ponúkajú pulty kníhkupectiev niekoľko.
Onými hrdinami sú maliar Winston a syn veľmoža, ktorý prišiel po vojne nielen o otca, ale aj o dedičný stolec, Halfdan. Dvoch vekovo ale aj povahovo odlišných mužov zvádzajú dokopy neľahké cesty stredovekého života. Z na prvý pohľad nesúrodého spojenia sa rodí čosi ako partnerstvo, rešpekt a azda aj priateľstvo.
V úvodom predstavovaní prichádza Winston, najlepší kresliar a iluminátor v zemi, do kláštora Ely, aby zhotovil drahocennú knihu, v ktorej v obraze a písme podá príbeh svätice Etheldredy. Ako novic spoznal hamižnosť svojho opáta, čo je skutočnosť, s ktorou sa nezmieril, a tak kláštor aj nábožný život opustil. O živobytie nemá núdzu, je vyhľadávaným majstrom. S Halfdanom, ktorý sa po strate majetku dva roky potuluje v snahe prežiť, ho dokopy zvedie náhoda. Halfdanovi nie je neznáma krádež ani bitka. Ich cesty sa skrížia, keď Halfdan iluminátorovi zachráni život, hoci ho sám zištne sledoval, aby ho obral o zásoby, ktoré vezie na svojom oslovi Princovi. Winston cestuje do Oxfordu na pozvanie pani z Northamptonu, kráľovej milenky. Jeho úlohou je namaľovať portrét kráľa Knuta na knižný zvitok.
Cesta do Oxfordu je plná drobných epizód. Halfdan z Egetorpu v Kente je napoly Sas a napoly Dán, čo sa preňho niekoľkokrát ukáže ako výhoda. Kým dôjdu do Oxfordu, Winston mu navrhne, aby sa stal jeho spoločníkom, akýmsi ochrancom. Mladý muž sa nenechá dvakrát núkať. Vyhliadka na život zlodeja totiž určite nie je lákavejšia ako predstava zabezpečenej stravy a skromného mesačného príjmu. Tak sa vytvára síce nesúrodá, ale sympatická dvojica, ktorá si môže byť na potulkách stredovekým Anglickom nápomocná.
V Oxforde sa to hemží šľachtou, lebo kráľ dal zvolať zhromaždenie (witan a snem), na ktorom sa majú položiť základy nového, jednotného kráľovstva, v ktorom všetci budú žiť pod rovnakým zákonom, s rovnakými právami a povinnosťami. A hoci Knuta mnohí považujú za surovca a diabla, predsa len je to chytrý panovník. Winston sa namiesto jeho milenky stretáva priamo s kráľom a toto stretnutie preruší krátka zvláštna udalosť, keď sa ku Knutovi snaží dostať aj istý Osfrid. Kráľ ho však odmieta a vzápätí je tento šľachtic nájdený mŕtvy. Zo zločinu obviní Osfridova vdova práve kráľa a Knut si uvedomuje, že toto obvinenie môže naštrbiť jeho mierové ciele. A keďže Winston ukáže, že vie používať rozum, nechtiac sa z neho v zlomku chvíle stáva ten, koho kráľ poverí zistiť, kto Osfrida zabil. Spojenie Sasa a Dána ako vyšetrovateľov má zabezpečiť objektivitu.
Winston a Haldaf majú na rozlúštenie záhady tri dni. Ubytujú sa v hostinci u istej Alfildy, ktorá je pre oboch dobrým zdrojom informácií (a o Winstona prejavuje istý záujem). Prvé kroky vedú dvojicu hľadajúcu vraha ku kupcovi, ktorý telo Osfrida našiel v stajni a spolu s pomocníkom ho odtiahol do prázdneho skladu. Pre Winstona sa odkrývajú prvé detaily a objavujú prvé odpovede, ktoré postupne skladá do celkového obrazu zločinu. Pre kráľa je najdôležitejší čas a ak sa do troch dní nedozvie, kto Osfrida zavraždil, je rozhodnutý pripísať vinu práve kupcovi. To spravodlivo mysliaci Winston nemá v pláne dopustiť, a tak sa poberá po zlomku stôp, na ktoré naďabil. Jeho a Halfdanovo vyšetrovanie komplikuje nielen málo informácií a málo odpovedí na otázok či tých, ktorí by na ich otázky mohli či chceli odpovedať, ale aj neochota iných spolupracovať. Ako prvá nejasnosť, na ktorú je potrebné nájsť odpoveď, je skutočnosť, prečo vdova po Osfridovi, ktorá si sama želá, aby bol vrah odhalený, odmieta obhliadku mŕtveho.
Zdá sa, že nie všetky kráľove plány vyhovujú všetkým. Nie je teda prekvapivé, že sa uprostred príprav na rokovanie o budúcnosti krajiny rodí kráľov protitábor. Odhaľovanie vraha a jeho motívu je podané cez selekciu podstatného od nepodstatného, postupuje po krokoch a zahmlieva ho niekoľko skutočností – ako prepadnutie slúžky Osfridovej vdovy Tonild, snaha vikingských bojovníkov zabiť Halfdana. Autor upriamuje pozornosť práve na detaily, ktoré sa v spleti informácií občas zdajú ako okrajové alebo nesúvisiace. Zároveň odkrýva komplikované a nejednoznačné vzťahy medzi protagonistami príbehu (napr. uprostred Osfridovej pozostalej rodiny, ale aj v okruhu blízkom kráľovi Knutovi).
Halfdan nezaprie svoju povahu tak trochu sukničkára a využíva ju aj pri hľadaní nových informácií. Pri pátraní tejto dvojice sa často objavuje otázka, kto a prečo nechce, aby sa dozvedeli čokoľvek dôležité a prečo sa vždy objaví niekto alebo niečo, čo im zabráni posunúť sa ďalej? Akú úlohu v celom incidente hrajú Osfridovi švagrovia a jeho nevlastná sestra Estrid a akú úlohu v rozlúsknutí záhady jeho smrti má jeho manželka Tonild, ktorá mu nedala potomka? Navyše sa zdá, že Osfridovu smrť chce ktosi využiť, aby vyvolal spory medzi kmeňmi, ktoré sa schádzajú na witan – ktosi útočí na Sasov a chce, aby to bolo vidieť. Ale do akej miery všetky tieto útoky súvisia s vraždou théna Osfrida?
Otázok je dlho veľa, odpovedí pomenej. A aj kráľova trpezlivosť má svoje hranice. Winston aj Halfdan si uvedomujú, že hrajú vysokú hru a ak nenaplnia Knutove očakávania, neujdú jeho hnevu. V hre, ktorá sa stále viac javí ako politická, sa tlak nevyhýba ani kráľovi. Všetko môže byť nakoniec celkom inak a odhalenie vraha v tejto hre v konečnom dôsledku nemusí byť vôbec podstatné. Kráľove ciele môžu byť iné a Winston si to uvedomuje. Prejav dobrej vôle pri odhalení vraha môže byť len šikovne využitým manévrom. Kto by ako vrah vyhovoval samotnému kráľovi, ktorý sa pred witanom musí ukázať ako spravodlivý vládca?
Winston a Halfdan rozplietajú sieť klamstiev a poloprávd a hoci narazia na zárodky spiknutia, dúfajú, že o ňom pred kráľom nebudú musieť priniesť dôkazy. Ich úloha znie: nájsť Osfridovho vraha. Winston sa tu ukazuje ako uvážlivý a prezieravý diplomat. Vie, že witan má spečatiť mier medzi kmeňmi alebo aspoň jeho zdanie. Potrestanie spiklencov by kráľovi k pozitívnym náladám nepridalo. Tesne pre záverom knihy sú obaja „vyšetrovatelia“ označení ako „psy dánského krále“, a Winston vie, že je lepšie byť lovec než korisť a ako psy, ktoré zavetrili stopu, nie sú ochotní ju pustiť. S týmto vedomím odhaľujú vraha. V istom zmysle slova si spravodlivosť príde na svoje nielen zo strany kráľa Knuta, ale aj zo strany všetkých dotknutých. Winston i Halfdan ostávajú v službách kráľa, lebo tej ich ešte môže potrebovať.
Kniha má necelých 250 strán, takže ide o rýchle čítanie. Príbeh, ktorého rozprávačom je sám Halfdan, rýchlo odsýpa. Autor sa nezdržiava a ženie vyšetrovanie dopredu. Rozsah knihy napovedá, že bude stáť skôr na uzlových zvratoch než na častých odbočeniach a že odkrývanie vraha bude napredovať v svižnom tempe. Takže by sa čitateľ nemal nudiť zdĺhavými detailmi, hoci istému vysvetľovaniu sa nevyhne. Niektoré autorom ponúkané obrazy sú surové ako doba, do ktorej svoj príbeh zasadil. Koniec sa javí ako useknutý, bez náznaku či doslovu, ktorý by dopovedal, kam ďalej vedie cesta vzniknutej, na prvý pohľad nesúrodej, dvojice.
Winston aj Halfdan sú v celku sympatickí, navzájom sa dopĺňajú. Halfdan silou, Winston skôr rozvážnosťou a nadhľadom. Jeden diplomatickejší, druhý priamejší a častejšie podliehajúci emóciám (najmä hnevu). Hoci tento príbeh neprichádza s ničím výnimočným či iným (označila by som ho skôr ako štandard), jeho štýl má potenciál pritiahnuť si svoj čitateľský okruh práve kvôli rýchlej a príjemne odsýpajúcej náplni. Pre mňa osobne je voľba siahnuť po ďalšom ich vyšetrovaní jasná.
a 1/2
-sa
« « « « « « « « « « « «
Séria King Knud (The King´s Hounds) má šesť častí. V českom vydavateľstve PLUS vyšli prvé tri. Okrem prvej časti Královi psi aj:
Netypický historický román s detektivní zápletkou, v němž se barvitě zpřítomňují skutečné události z anglických dějin. Na pozadí svižně podaného příběhu zřetelně vystupují rozdíly mezi životem v moderně zjemnělé kultuře a šťavnatou surovostí středověku. Jistou syrovost a krvežíznivost plynoucí z doby a prostředí vyrovnává Jensenův snad až rabelaisovský smysl pro humor a všemožné lidské slabosti. Po Králových psech i Křivopřísežník přináší bohatý a plnokrevný obraz doby, kdy se zabíjelo málem na potkání a jako důkaz neviny platilo slovo přísežníků. Román Křivopřísežník dánského autora Martina Jensena volně navazuje na historický román s detektivní zápletkou Královi psi. I v druhém díle se setkáváme s pestrou čtveřicí: dánským králem Knutem, iluminátorem Winstonem, thénem Halfdanem a hostinskou Alfildou. V roce 1016 se vydá čtyřicet saských mužů v čele s Uthredem, jarlem z Northumbrie, do městečka Wiheal, kde se mají v míru setkat s králem Knutem. V okamžiku, kdy vstoupí do síně, v níž mají uzavřít dohodu, je však čeká brutální poprava. Tento zločin ohrozí mír, neboť si mnozí lidé myslí, že za krvavou lázní stál sám král. Lze mu ještě věřit? Kdo za vraždou stojí? Winston s Halfdanem však tráví čas v Oxfordu. Halfdan by se rád vydal zase na cestu, ovšem Winston se k jeho nelibosti nechce vzdát Alfildiny náruče a nenaláká ho ani vyhlídka iluminovat spis pro klášter v Peterborough, který by mu jistě vynesl slušný obnos. Nakonec se ale tím směrem musí vydat na přání krále Knuta. Mají za úkol zjistit, co se na severu Anglie děje.(PLUS, 2014)
« « « « «
Na jaře roku 1019 začíná být Halfdan z lenošní v Peterborough otrávený a přijde mu vhod, když Knut nechá jemu i jeho pánovi Winstonovi vzkázat, že pro ně má další úkol. Tentokrát se mají vypravit do Východní Anglie a vyčmuchat, co se říká o králově pravé ruce, Jarlovi Thorkelovi. Na cestu se s nimi vydává i Winsotonova družka Alfilda. Cestou se spojí se sedlákem Arnulfem a několika jeho sousedy mířícími do Thetfordu, kde panskému soudu hodlají předložit zjevně banální případ znásilnění otrokyně. Krátce po soudním procesu však dojde k vraždě; je možné, že by jejím důvodem mohlo být zneužití mladé otrokyně? A jakou cenu má slovo sedláka oproti slovu mocného théna? (PLUS, 2015)
_______________________________________________
►http://martinjensen.info/english.aspx
