Děti Jidášovy
Děti Jidášovy Markus Heitz
Být mladá, krásná, zdravá – a to navěky. Co zní mnohým jako sen, stalo se už pro Siu dávno prokletím. Touží jen po jednom: usnout a nikdy se nemuset znovu probudit. Ale to nesmí. Příliš velká je vina, kterou vložila na svá bedra, příliš velká je zodpovědnost, kterou má vůči lidstvu. A ještě něco jiného ji pronásleduje: vzpomínka na jednu zvláštní dívku.
Aby Sia otupila svou bolest, zaznamenává za dlouhých, osamělých nocí Skyllin příběh. Ten začíná v roce 1670 a je nerozlučně spjatý s temnými pletichami Dětí Jidášových, mocného spolku vědců – a upírů! (Fantom Print, 2014)
# # # # # # # # #
Hlavnou hrdinkou upírskeho príbehu podaného v mužskej optike je Theresia Sarkowitzová – Sia. Autor mu na svojej stránke pridelil kolonku horor. Theresia je tajomná žena, ktorej príbeh začína kdesi v časoch Osmanskej ríše a ktorá za svoju nesmrteľnosť zaplatila vysokú cenu. Autor v Doslove upozorňuje na to, že príbeh o upíroch mienil napísať bez alúzie na všetko, čo predstavujú stereotypy spojené s kultovou postavou Draculu vytvorenou Bramom Stokerom či prepojením na Vlada Narážača. Pozadím sú preňho historické informácie o existencii podivných bytostí nesúcich v etnografii množstvo mien, vyznačujúcich sa rozličným správaním, pred ktorými sa možno rozmanito brániť. Práve zhromaždenie toho, čo všetko sa týmto bytostiam prisudzuje, alebo ako sa pred nimi chrániť, je v príbehu tým, čo z neho vystupuje najvýraznejšie (niet divu, že v záverečnom strete Sie s Markom sa do hry vkladá toľko rôznorodých druhov upírov a autorovi – nakoniec aj čitateľovi – dá množstvo práce, kým všetky ich schopnosti a možnosti ich záhuby opíše). Prekvapením nie je ani situovanie historickej linky deja – Balkán a východná Európa.
Siin príbeh začína v druhej polovici 17. storočia v malej dedinke okupovanej Turkami, v ktorej po incidente, ktorý vyvolá hľadanie malého zlodeja, isté dievčatko Jitka prichádza o všetky doterajšie istoty – o domov a matku. Vo vysiľujúcom pokuse o záchranu života Jitka zahliadne podivného cudzinca, ktorý ju zbaví prenasledovateľov, až sa nakoniec dostane na statok, kde chvíľu slúži s túžbou po tom, aby sa k nej vrátila matka alebo aspoň otec, o ktorom sa jej zdajú podivné sny.
Netrvá dlho a jej sen sa naplní. Na statok prichádza cudzinec – Karol, ktorý sa predstaví ako jej dlho nezvestný rodič a malú Jitku si odvádza. Jitku očarí jeho zjav – honosný odev a vystupovanie, vysoká biela parochňa prepletená perlami a lesklými kamienkami. Podivným okolnostiam, počas ktorých sa tak deje – náhla veľká búrka, ktorá vymaže statok z povrchu zeme – šťastím prekypujúca Jitka nevenuje výraznú pozornosť. Rovnako ako zvláštnym udalostiam v Belehrade, v ktorom sa na svojej ceste nachvíľu zastavia. Ich cieľom je starý mlyn uprostred temného lesa, osamelé, divné, tajomné miesto vyvolávajúce obavy. Tu Jitka postupne odhaľuje otcovo tajomstvo, rodí sa Skylla, ktorá sa podujíma na dlhé a ťažké učenie, zasvätenie do tajov vedy.
Skylla postupne poznáva, kým jej otec v skutočnosti je. Uvedomuje si, prečo na svojom tele nosí znamenie (ktoré jej matka skrývala) a pochopí, akým symbolom je pre otca oná biela parochňa. Otec je z jej pokrokov nadšený, ale je na Skyllu aj patrične tvrdý. Pred čitateľom sa tak otvárajú útroby mlyna postaveného tak, aby sa v ňom ukrylo niekoľko podlaží, z ktorých každé skrýva čosi tajomné a knižnica je to najmilšie miesto. Najnižšie z nich skrýva pitevňu, v ktorej Karol odhaľuje fungovanie ľudského tela, na čo neváha využívať mŕtvoly, po ktoré si neraz zájde na dedinský cintorín. Obrazov z pitevne si čitateľ užije nadostač – občas som mala pocit, že autor mohol trochu ubrať. Karol odhaľuje dcére svoju podstatu, a tak sa Skylla učí o upíroch všetko, čo sa dá – od poznania množstva ich druhov, po spôsob, ako sa ich zbaviť. Všetko smeruje k tomu, aby z nej otec stvoril svoju elévku, niekoho, kto bude uvedený do tajomných kruhov tajného spolku s honosným označením cognatio. Trinásťčlenná úzka skupina vedcov, z ktorých každý vychováva svojho nástupcu – eléva, Skyllu podrobí potupnému obradu skúšky. Cieľu uspieť v nej Karol podriaďuje všetko – zničí jej mladú rodiacu sa lásku k pastierovi z neďalekej dediny a dokonca sa zbaví jej následkov. V prvej skúške pred cognatiom Skylla neuspeje, počas druhej v sebe nájde silu vzoprieť sa. A hoci vďačí za veľa aj vlastnému otcovi, vzoprie sa aj jemu, lebo si začína uvedomovať jeho negatívnu stránku.
Tu ešte poznamenám, že cognatio sa pasuje do tajnej vedeckej spoločnosti, v ktorej si jej členovia odovzdávajú informácie o výsledkoch bádania, ku ktorým dospeli. Svoj pôvod odvodzujú od Judáša a spája ich výrazné znamienko na tele a červené vlasy, ktoré skrývajú pod vysoké biele parochne. Hoci ide o upírov, sami seba považujú za viac ako ostatné druhy upírov, ktoré prenasledujú a zabíjajú (práve tieto druhy sa snažia vytvoriť proti cognatiu alianciu a zbaviť sa ho). Podľa svojich slov iba raz do roka podliehajú nutkaniu napiť sa krvi. V kruhoch cognatia však napriek deklarovanej jednote vládne rozkol. Nikto z členov neodhaľuje všetky svoje vedecké pokroky a každý chce vo svojich rukách udržať moc. Nedôvera, boj a intrigy sa skrývajú pod maskou, ktorá sa odhalí práve pri prvom predstavení Skylly ako Karolovej elévky. Keď ju cognatio odmietne, pred smrťou ju zachráni iba barónka Lydia Metunová, ktorá jediná vyznieva síce ako necitlivá, no nestranná Karolova opora, hoci predsa len rovnako sleduje vlastné ciele. Rovnakou oporou sa neskôr stane aj samotnej Skylle. A to Skylla ešte nie je konfrontovaná s Markom, odmietnutým elévom, ktorý sa občas mihne v jej živote.
Okrem otcovej tvrdosti Skylla zakúša aj nedôveru zo strany dedinčanov – napriek tomu, že jej otec v mnohom dedine pomáha (aj ako lekár) – ako lovec upírov zbavuje ľudí ich vyčíňania, ako vedec hľadá lieky na mnohé neduhy, čím bojuje s ľudskou poverčivosťou a neznalosťou. Ibaže strach ľudí z divnej dvojice žijúcej v tajomnom mlyne je prisilný (prisudzujú sa im – nie celkom bezdôvodne – rôzne neobjasniteľné udalosti, vrátane úmrtia niekoľkých ľudí) a vedie k davovej psychóze, ktorá vyvrcholí vypálením mlyna a zlynčovaním jeho obyvateľov. Tento moment dovolí, aby sa v Skylle prebudilo dedičstvo krvi. Stáva sa z nej eternea.
Tu začína v Skyllinom živote nové dejstvo. Svojou húževnatosťou, ambicióznosťou a upírskymi schopnosťami si vybuduje nové bohatstvo a postavenie. Zrekonštruuje otcov mlyn (z trosiek ktorého zachráni, čo sa dá), nastúpi na jeho miesto v cognatiu. V mlyne chvíľu pracuje so svojím nevlastným bratom Markom, ktorého po odhalení ich pokrvného zväzku pošle preč, chvíľu necháva priestor svojmu priateľstvu s barónkou Metunovou a... rozlúšti otcove tajné záznamy, aby odhalila pravdu. Ako sa ukáže, celá inštitúcia cognatia slúžila len ako zásterka na to, aby upíri, ktorí nie sú od iných druhov ničím odlišní a dokonca nemajú právo ani na svoj rodokmeň, našla spôsob, ako si predĺžiť život a dospieť k nesmrteľnosti. Vo svetle tejto pravdy opustí združenie cognatia, ibaže z cognatia nikto neodchádza živý, a tak Skylla čelí novej hrozbe. Na jednej strane je toto združenie, na strane druhej nevlastný brat Marek, ktorý sa k tomu, čo z otcových tajomstiev Skylla odhalila, túži dostať stoj čo stoj. Cognatio mu uverí, že Karol objavil tajomstvo nesmrteľnosti. V celom tomto virvare Skylla nachádza priestor aj na novú lásku - čitateľ však v takto zosnovanom príbehu žiadnu romantiku neočakáva. Svoje city nasmeruje k Viktorovi zo Schwarzhagenu. To už ale ubehlo niekoľko desiatok rokov a územie, ktoré Skylla obýva, patrí Rakúsko-Uhorsku.
Viktor je synom obchodníka s kožušinami. S vidinou nájdenia nových dodávateľov kožušín nasmeruje svoju obchodnú cestu na východ. Tu sa dozvedá o podivnej dedinke Medvegia, v ktorej obyvateľov sužujú útoky upírov. Vo Viktorovi zvedavosť prebudí starú túžbu po poznaní, a tak sa podujme na to, že oblasť navštívi a to, čo sa dozvie, si podrobne zapíše. Čitateľa tak konfrontuje s množstvom scén vyčíňajúcich upírov, s rituálmi majúcimi za cieľ oslobodiť sa od nich, vykopávaním hrobov a snahou zabiť ich. Viktor sa dokonca dáva do spolku so skupinou cingaros, ktorých podivný vodca Libor o sebe vyhlasuje, že je dhampýr a zbavuje dediny upírov za slušnú odmenu. V tomto divnom svete stretáva tajomnú ženu, ktorá ho okamžite uchváti, no ktorá mu vždy uniká. Objaví sa znenazdania a rovnako aj zmizne. Je to samozrejme Skylla, ktorú tento muž rovnako zaujal. Okrem toho má na Viktora zálusk iná upírka, ktorá ovládla jeho myseľ počas spánku a snaží sa privlastniť si ho, čo Skylla nemieni dopustiť. Práve na túto upírku však obaja doplatia, lebo ako sa oveľa neskôr ukáže, práve ona stála na počiatku aliancie proti cognatiu. Keď Viktor pochopí, že Libor kvôli peniazom dokáže zabiť aj nevinného človeka, so skupinou cingaros sa rozchádza. To už ale jeho kroky vedú ku Skylle, ktorá ho odvedie do svojho mlyna a odhalí mu svoju pravú totožnosť. Viktor napodiv nie je príliš šokovaný, ale je ochotný sa od Skylly veľa naučiť, aby jeho prebudená bádateľská duša našla svoje zadosťučinenie.
Do Skyllinho záujmu o Viktora od začiatku zasahuje Marek a snaží sa ju manipulovať tak, aby ju prinútil znova sa k nemu vrátiť. Keď sa mu to nepodarí, poštve na Skyllu cognatio a Skylla v snahe ochrániť Viktora i seba pred prenasledovaním tohto spolku nemôže uspieť. S obrazom umierajúceho Viktora sa nadlho viditeľne zo sveta upírov vytráca a necháva za sebou aj Marka.
V modernom svete sa Sia venuje v nemocnici sprevádzaniu ľudí na druhú stranu alebo pracuje ako ochranka v nočnom bare. Svojmu temnému ja dáva zadosť v ilegálnych nočných krvavých zápasoch. Popri tom naháňa svojich potomkov a ukončuje ich život skôr, akoby sa mohli premeniť na krvilačné beštie. Jej minulosť ju dobehne vo chvíli, keď sa v jej živote znova objaví Marek a okázalo jej pripomenie, kým je. Siu čaká konečné zúčtovanie s vlastným osudom, ktorému sa nevyhne. Marek ju prinúti vrátiť sa tam, kde všetko začalo – do starého mlyna. Vo svojom upriamení na získanie skutočnej nesmrteľnosti chce od Sie, aby mu prezradila a odovzdala svoje tajomstvo a aby s ním ostala naveky, obnovila cognatio a vládla. Sia, verná svojim zásadám, sa mu bude musieť postaviť zoči-voči.
Dve časové línie odlišuje aj perspektíva rozprávača – zatiaľ čo spomienky na Skyllu píše rozprávačka v snahe podať jej príbeh čo najobjektívnejšie ako nezainteresovaný pozorovateľ, udalosti odohrávajúce sa v roku 2007 v Lipsku podáva Sia ako ich aktívna účastníčka.
Obrazy temného sveta Sie Sarkowitzovej, ktorú dostihla vlastná minulosť a osud – od ktorého sa, pochopiteľne, nedokáže napriek všetkej svojej snahe úplne odstrihnúť – sú plné tvrdej hudby, tmy, oslepujúcich svetiel a najmä krvi, čo má podčiarknuť hororovú atmosféru príbehu. Obraz upírov sa v tejto knihe vyhýba všetkému romantizujúcemu. Upír = bytosť bažiaca po krvi. Túto charakteristiku najlepšie vystihuje obdobie Skyllinho premenenia – keď istý čas podlieha pudom a svoju chuť po krvi nekontrolovateľne napĺňa ako zviera bez ohľadu na spôsob jej získania a na obeť. Toto obdobie sama nenazýva príjemným a nie je naň pyšná. Upír v autorovom podaní (aj sama Skylla) tak pripomína obrazy známe z Underworldu aj s množstvom krvi tečúcej na všetky strany (mnohokrát som pri čítaní myslela aj na obraz undergraundovej diskotéky z filmu Blade, občas mi v mysli vyvstal film Death Race s Jasonom Stathamom v hlavnej úlohe).
Autor je zjavne zručný rozprávač – Skyllin príbeh je podaný tak, že riadky plné akcie a napätia sa čítajú takmer samé. Postava Sie je vyvstavaná tak, aby v nej napriek upírstvu ostalo čosi ľudské, resp. aby napriek všetkému s ľudstvom súcitila. Cieľom zrejme je, aby si získala čitateľove sympatie od prvej strany a to aj preto, že si v spolku upírov zachováva svoju autonómnosť a je verná svojim zásadám. Čitateľ jej tak dokáže odpustiť občasnú prehru s temnou stránkou upírskej prirodzenosti a v jej pozícii osamelej bojovníčky jej môže držať palce. Pocit, ktorý napriek tomu z čítania môže rezonovať, je však občas rozpačitý. Akčné scény plné krvi vyvolávajú pocit čohosi opakujúceho sa. Schéma je takmer identická – rýchle výpady, prekvapivé údery, ostré sečné a bodné zbrane (občas čosi, čo strieľa) jedným ťahom s minimálnou námahou zbavujúce nepriateľa údov (najlepšie rovno hlavy), ak to nejde inak, využíva sa hrubá sila a schopnosť vytrhnúť akýkoľvek vnútorný orgán, ak to pomôže, neodolateľné nutkanie nasýtiť sa krvou (často pre potreby navrátenia sily a urýchlenia schopnosti regenerácie), to všetko občas prekladané ohňom a schopnosťou veliť sile búrky... Pri opise boja tak čitateľ často dopredu vie, čo ho čaká. Aj návštevy cintorínov (ktorých je nadostač), vykopávanie hrobov a ničenie upírov uväznených počas dňa v rakvách postupuje podľa takmer ustáleného vzorca.
Príbeh mladej Skylly ma celkom zaujal – a viac sa mi páčila jeho historická línia. Súčasný svet, v ktorom sa Sia pohybuje – svet zakázaných zápasov, pri ktorých si Sia ventiluje svoju frustráciu – mi prišiel veľmi gýčový a brakový. Aj s obrazom Sie pomstiteľky, vykonávateľky popráv vlastných potomkov, aby predstihla osud a znemožnila im stať sa temnými bytosťami (čím sa stavia do pozície samozvaného pána nad ich životom snažiac sa ospravedlniť, že tak činí pre dobro sveta) či ochrankyne nevinného dieťaťa a jej slobodnej matky (Emma a Elena), pri ktorých Sia bojuje so svojou vnútornou dilemou najvýraznejšie. Túto dilemu prehráva v prospech ich života a svoje poslanie zmení na strážkyňu, ktorá obom dáva možnosť žiť ďalej, ale ktorá včas zasiahne, ak nadobudne pocit, že ich osud by sa mohol zvrátiť do temnosti. Tým si autor otvoril priestor na ďalší diel série a tento záver napovedá, čo bude jedným z jeho ústredných motívov.
V texte je badať mužskú optiku. Akcia, krv, sila, priamočiarosť vzťahov, minimum citov. Ide, pravda, o hororový príbeh. Akási vnútorná, snáď psychická Siina očista v podobe písania príbehu o malej Skylle skončí roztrúsená a rozmočená kdesi na ulici. Atmosféru príbehu má podčiarknuť aj všadeprítomná tma, šero, hmla, v ktorej sa všetko zdá podivne nebezpečné a zmysly reagujú inak. Hoci sa príbeh číta rýchlo, nezaprie brakový nádych. Nie som si istá, či od Sie možno čakať v ďalších dieloch niečo iné či viac, ako bolo predstavené v prvej knihe – a tak skutočnosť, či siahnem po ďalších dieloch série, určite niekoľkokrát zvážim. Hodnotenie vyjadruje, že hororové motívy v knihe nie sú mojou šálkou kávy.
a 1/2
-sa
