Choď na obsah Choď na menu
 


Bezbožník

1. 8. 2020

 

bezboznik.jpg

BEZBOŽNÍK Laura Carlin

Píše se rok 1831 a v temných londýnských uličkách neustále beze stopy mizí muži, ženy i děti. Bezbranní chudáci, kteří se tak záhadně ztrácejí, však nemají nikde zastání. Z chudinské čtvrti pochází i Hester Whiteová a tato chytrá mladá žena se za každou cenu snaží odtud dostat. Když se řízením osudu dostane do šlechtické rodiny Brocků, nabízené příležitosti se chopí a doufá, že ji čeká lepší život. V jejím snažení jí pomáhá velmi inteligentní a trochu tajuplná Rebeka Brocková. Hester záhy zjistí, že minulosti se člověk jen tak nezbaví, a tak se i s Rebekou zapojí do krajně nebezpečného pátrání. Jak se ženy snaží najít pravdu, překročí veškeré hranice a proniknou do nejtemnějších koutů, kde číhá něco tak zvráceného, co si ani nedokázaly představit… (Brána, 2018)

= = =

Rozprávačkou príbehu rozbiehajúceho sa v roku 1831, je osemnásťročná Hester Whiteová. Po smrti rodičov ju vychovávajú strýko Jacob a teta Meg v severovýchodnom Londýne, v štvrti plnej chudoby a zločinu. Už dlhé mesiace sa šíria správy o zmiznutí rôznych ľudí a ich počet narastá. Nik o tej záhade nevie nič konkrétne povedať a mnohí sa radšej nepýtajú... Lenže medzi stratenými sú aj takí, ktorých Hester pozná, ako napr. jej bratranec Edward.

Pri náhodnej nehode na ulici s kočiarom Hester spoznáva pána Caldera Brocka, ktorý ju ošetrí a ponúkne jej príležitosť úniku z biedneho osudu. Brock sa má stať členom charitatívnej organizácie, ktorú Hester pozná ako Dicity a jej úlohou je „džentlmenská“ pomoc chudobným. Brock, anatóm a psychiater, má v pláne uskutočniť experiment, na konci ktorého je dôkaz, že z biednych je možné vychovať vzorného a vzdelaného obyvateľa. Hester má byť jeho „slečnou Elizou Doolittlovou“.

Hester verí, že beznádej jej života vystrieda lepší osud pod ochranou džentlmena. Odchádza s ním na vidiek do sídla Waterford Hall a získava novú kamarátku, slúžku Mary, ktorá je studnicou klebiet a užitočných informácií. Sídlo vlastní Calderov strýko Septimus Brock a býva tu i jeho sestra Rebeka, o ktorej sa kadečo hovorí. Oboch vychoval strýko, Rebeka je stále slobodná a dáva prednosť vede.

Hester je vzdelaná, no predstiera opak, aby si udržala možnosť byť čo najdlhšie preč z Londýna. Rebeka z jej prítomnosti nadšená nie je. Hester prijíma rolu pokusného králika so stanoveným režimom. Experiment však neprebieha podľa predstáv Caldera Brocka, navyše niekto neznámy Hester varuje, aby sa zachránila. A tak končí opäť v Londýne. Lenže všetko sa zmenilo. Počas Hesterinej neprítomnosti si jej rodinu vzala nejaká neznáma choroba a ona ostáva sama, bez prostriedkov a budúcnosti...

Hester si okrem rozčarovania, spomienok a otázok odniesla z Waterfordu iba jednu vec – denník Rebeky Brockovej. Prostredníctvom neho spoznáva jej myšlienky, pohľad na udalosti pred ich zoznámením, odkrýva jej súkromné tajomstvá. Tie sa spájajú aj so záhadou zmiznutia dvoch slúžok. Mohla byť Hester ďalšou z nich? Vlastne je teraz na úteku, no jej cesta sa zvrtne k opätovnému stretnutiu s Rebekou.

Rebeka má v povahe prirodzený nepokoj so stanoveným spoločenským poriadkom a rolou ženy v hierarchii, ktorej vládnu muži. Je rozhodnutá pátrať po zmiznutých osobách, odhaliť príčinu a vystopovať ich osud. Z Hester sa stáva jej spoločníčka a pomocníčka. Je nutné podotknúť, že autorka sa v románe nezamerala len na príbeh odhalenia kriminálneho činu, ale prostredníctvom hrdinky rozpráva o vzťahu dvoch žien. Jeho popis ostáva platonický, no myšlienka je zrejmá.

„Vyšetrovanie“ dvoch ženských hrdiniek obracia všetko naruby. Hester vidí svoj život v inom svetle a aj doteraz známe veci sú v skutočnosti inak, než si myslela. Svet spodiny, z ktorého túži odísť, ju vťahuje stále späť. Prekvapenia čakajú i na Rebeku. Napríklad Calderova závislosť na ópiu či strýkove kontakty na pofidérne indivíduá. Odhodlane sa drží cesty k zisteniu pravdy, ale vedie ju k rodinnej minulosti Brockovcov, k zisteniam, ktoré majú dôsledky na všetko, čo pozná a čo tvorí jej svet. Nakoniec svety Hester a Rebeky nie sú až také vzdialené, ako sa na prvý pohľad zdá. Záležitosť, do ktorej sa zamotávajú, je rozsiahlejšia, než si pôvodne mysleli. Zapletú sa do špinavosti, ktorá prekonáva ich najdivokejšie predstavy. Zločinci sú blízko, no na zákon sa spoliehať nemôžu.

Rámec rozprávania podčiarknutý zobrazením podradného Londýna s realistickými charaktermi vyznieva v celku chytľavo. Autorka vytvára vnímavé charakteristiky a opisy. Buduje zápletky s cielene dávkovaným trochu gotickým napätím, no i tak bolo formálne uzavretie prípadu v závere pre mňa malým sklamaním. Prináša otázku lekárskej etiky a tenkej hranice k pocitu všemohúcnosti v mene vedy. Zlo siahajúce do vyšších kruhov je chránené postavením a potrestané nie spravodlivosťou, ale časom a životom. Ale tak nejako to býva... Akési epilogické dopovedanie osudov Hester Whiteovej dáva bodku za hroznými udalosťami, ktorými prešla, no bolo ako vložené navyše z červenej knižnice. V rámci historického žánru je román Bezbožník čitateľným kúskom, miestami ale rozvláčnejším a často stojí na Hesteriných pocitoch a prežívaní. Prekladateľke (alebo korektorovi) na niektorých stranách unikol čas o sto rokov. Je to drobnosť, no i tak mi brnkla do očí. Aj preklad originálneho názvu The Wicked Cometh pokladám za mätúci. Kniha je nenáročnou detektívkou s amatérskym duom, ktoré možno s nadsadením označiť skôr za zvedavé hľadačky ako vyšetrovateľky a to ostatné prináša iný náhľad.

si-