Choď na obsah Choď na menu
 


Alchymistova dcera

4. 6. 2011

ObrázokAlchymistova dcera 

Katharine McMahonová

Emilie Seldenová vyrůstá jako osamocené dítě ve starobylém sídle v anglickém Beckinghamshire, opředeném mnoha tajemstvími. Žije pouze se svým asketickým otcem Johnem, přírodovědcem a alchymistou, který z ní chce vychovat svou následovnici, a se dvěma sloužícími. A tak ačkoliv se Emilie vyzná v přírodních vědách jako žádná jiná dívka v zemi, do tajů lidské duše nikdy nepronikla, protože nemá nikoho, kdo by ji k tomuto poznání zavedl. Na jaře roku 1725 naruší jejich zatím nejodvážnější experiment - pokus vdechnout život mrtvé hmotě - příjezd dvou zajímavých mužů. Emilie pod dojmem první lásky a přívalu dosud netušených citů učiní osudové životní rozhodnutí. Ocitá se v Londýně, v honosné, ale zároveň nemilosrdné společnosti, na kterou není ani v nejmenším připravená. Pokusí se uprchnout zpátky ke svým knihám a studiu, ale místo toho narazí na ohromující tajemství. Teprve toho skandální odhalení jí pomůže vyznat se sama v sobě, pochopit své nejbližší a najít smysl svého dosud nenaplněného života. 
V osudech pozoruhodné Emilie nám autorka předkládá obraz Anglie na počátku 18. století. Její kniha nabízí mnohem víc než pouze poutavé čtení. Dýchá z ní vůně přírody i pachy chemikálií v tajuplně osvětlené staré seldenské laboratoři. Prožíváme s Emilií její příběh a máme ji rádi navzdory jejím pošetilostem, protože je při svých střetech s okolním světem tak upřímná a zanícená.
(BB art, 2010)

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

Kniha je písaná v ich-forme. V podstate ide o prerozprávanie udalostí, ktoré Emília Seldenová prežila, spomienky na detstvo a na udalosti posledných rokov. Kniha nepredkladá klasický príbeh patriaci do červenej knižnice, no bez pochyby za prečítanie stojí.  Príbeh ma zaujal a urobil na mňa dojem, takže nasledujúce riadky budú zrejme rozsiahlejšie. 

 

Em (ako ju volajú všetci blízki) chce byť ako jej otec – John Selden – experimentátor a alchymista. Už od detstva ho pozoruje pri práci, pomáha mu a vie, že sa musí veľa a najmä rýchlo učiť. Jej otec je už totiž starší muž. Em si na matku nepamätá – zomrela pri jej pôrode a všetci okolo nej (manželia Gillovi, ktorí slúžia u jej otca) sú na spomienky na matku skúpi, ani otec o nej nehovorí. Vie iba o tom, že jej matka prišla s rodinou z Francúzska a manželstvo rodičov bolo veľmi krátke.

 

Emília žije v podstate jednotvárny život – ohraničený povinnosťami učenia a pomocou pri otcových pokusoch – otcova snaha predať jej všetky svoje skúsenosti je tu viac než očividná. Dôvod tohto úporného snaženia, ktoré často hraničí s podivným obmedzovaním jej prirodzeného detského vývoja, sa čitateľ dozvedá oveľa neskôr. Do svojich devätnástich rokov neprekročila hranice Seldenu (čo ako sa ukáže, malo svoj osudový dopad na jej budúcnosť) a svoje detstvo videla zo zorného poľa naivného detského pohľadu – tak si napr. vysvetľuje pohľady obyvateľov okolia ako závisť, no v skutočnosti ide len o to, že sa im otcovi nájomníci a obyvatelia Seldenu vyhýbajú, pretože ich považujú za čudákov. Otec si o Em vedie podrobné zápisky. Presne tak, ako to robí, keď zaznamenáva svoje pokusy a tie Em desia – najmä ak niečo pokazí, alebo nesplní otcovu predstavu.

 

Príbeh je v podstate Emíliinou snahou prísť na to, čo viedlo k zmene jej osudu v období pred rokom 1725, ktorý sa stal pre ňu zlomovým, následne popisuje ďalšie udalosti. Jej osobnosť výrazne formoval otec, pani Gillová a hranice vymedzujúce priestor otcovho laboratória, ktoré tak dôverne, detailne poznala. Podstatná časť výskumu – či alchýmie – ktorej sa venujú sa začína, keď má Em 15 rokov, keď otec píše pre Kráľovskú spoločnosť pojednanie o podstate ohňa – snaha pochopiť túto silu, jej podstatu, dôvody a proces horenia, sa prelínajú celým dejom. Hoci som fyziku nikdy príliš neobľubovala, musím povedať (že po počiatočných obavách) mi detailné popisy úkonov a pokusov v laboratóriu nijako neprekážali, ani konfrontácia starých filozofických a fyzikálnych náhľadov na oheň a zloženie vzduchu (často sa spomína najmä I. Newton).

 

Em cíti, že chce poznať viac. Prejavujú sa u nej všetky duševné potreby dospievajúceho mláďaťa. Chce poznať iných ľudí, iné miesta, Londýn, kam otec pravidelne chodieva, chce poznať viac o svojej matke – tá jej v období dospievania, keď si sama uvedomuje vlastnú premenu na ženu, veľmi chýba.

 

V roku 1724 prichádza do Seldenu nový duchovný – otec Shales, ktorého sem pozve sám John Selden. Už dávnejšie si s ním totiž dopisoval. Shales sa zaujíma o rastliny, o ich dýchanie, vyživovanie a jeho pokusy majú viac praktický charakter, pretože súvisia s kultiváciou plodín. S týmto mužom sa však Selden nepohodne na otázke palingenézy – vytvorenie pôvodného organizmu z jeho popola – čo je otázka podstatne alchymistickejšia, než kňaz už len zo svojej pozície môže prijať a odobriť. Tento spor medzi vedou a alchýmiou spôsobí, že muž, ktorý v Em vyvolal prvé podivné chvenie a nepoznané pocity, prvý záchvev túžby, sa kvôli otcovej nezmierlivosti z jej života vytratí – no ako sa ukáže nie tak celkom.

 

Do ich života však vtrhne celkom iný muž – Robert Aislabie a pozornému čitateľovi je jasné, že sa tu črtá starodávna zápletka – záhadná, svojím spôsobom veľmi príťažlivá, inteligentná žena (hoci zadumaná a občas zahľadená do seba, v zmysle introvertnosti) a dvaja muži, samozrejme každý iný, s inými charakterovými vlastnosťami. Aislabie je mladík oslnivého vzhľadu, s vyberanými spôsobmi a je jasné, že pre neskúsenú mladú ženu je to stretnutie očarujúce a... osudové. Emina nutkavá potreba znova ho uvidieť prerastie do čohosi nebezpečného – pretože sa s ním stretáva napriek otcovmu zákazu, napriek varovaniu otca Shalesa. Zrazu sa na svoj svet díva inými očami – Aislabieho očami. To, čo považovala za pokojné a dokonalé, sa mení na nepríjemné, zanedbané, škaredé, jednoduché, nekultivované... Selden sa pre ňu stáva žalárom, zanedbáva povinnosti i štúdium. V Robertovi je svetlo aj tieň, bol svojrázny, nepredvídateľný a nevypočitateľný. Je jasné, že svojím konaním niečo sleduje. Otázka však je čo. Pretože Em vypočítavosť v jeho konaní neobjaví, stane sa to, k čomu sa nevyhnutne schyľuje. Podľahne mu a dôsledky na seba nenechajú čakať. Emília je však jediná, kto očakáva svadbu v dobrej viere a snahe presvedčiť samú seba, že všetko bude dobré. Do Seldenu sa napriek jej úpornej snahe vkradne napätie, otec sa jej otočí chrbtom a vyhlási, že preňho viac nie je dcérou.

 

Svadba je rýchla a Em čaká Londýn a... radikálne zmeny. Okrem hluku a londýnskej stiesnenosti sa musí vyrovnať ešte s niečím – príde o dieťa (táto udalosť zasiahne jej dušu oveľa hlbšie, než by si kedy predstavovala; bolesti zo straty dieťaťa sa už totiž nezbaví). Dostáva novú komornú Sarah, ktorá vtrhne do jej života takmer rozvratným spôsobom. „Pretvorí“ starú Emíliu a pripraví ju na vstup do spoločnosti. Napriek tomu, že jej slúži, vytvorí sa medzi nimi podivné napätie občas hraničiace s náznakom nenávisti. Pani Aislabieová spoznáva Londýn, no ten je celkom iný, ako si ho predstavovala pri otcovom rozprávaní. Dokonca sa pohráva s myšlienkou nájsť rodinu svojej matky. Zistiť, kde sú jej korene. No žiadna stopa k nej nevedie. Aislabie túžil po troch veciach – synovi, vlastnej lodi a po tom, aby sa stal slávnou osobnosťou. Sčasti by mu mala pomôcť aj Em – je pre spoločnosť, ktorá poznala jej otca skrývajúceho krásnu, vzdelanú dcéru, akousi atrakciou. O dieťa prišiel, ale nemalé prostriedky investoval do opravy lode s vidinou veľkých obchodov a bohatstva. A Emília je s ním zviazaná zvláštnym druhom závislosti – nedokáže mu odolávať. Nech jej povie čokoľvek alebo čokoľvek urobí, vždy mu podľahne.

 

Em sa nedokáže zbaviť myšlienok na Selden a na otca, ktorý s ňou prerušil všetky kontakty, hoci mu ona pravidelne píše. Nakoniec sa do Seldenu predsa len vráti, ale otca už nenájde. Zomrel. S jeho smrťou sa vyrovnáva len veľmi ťažko. Túži aspoň nájsť jeho zápisky, no tie zmizli. Keď sem za ňou príde nový majiteľ, náhle má pocit, že narúša tento pre ňu takmer posvätný priestor a nechtiac ju núti znova sa na svoj domov dívať inými očami. Aislabie je tým, čo tu nachádza, sklamaný a jeho sklamanie striedajú veľké plány. Tie však v Em vyvolávajú otázky, na ktoré jej nemá kto odpovedať. Nemá jej kto poradiť, cíti sa stratená. Presne tak, ako keď sa ocitla v Londýne – otec ju svojou výchovou síce chránil, ale nenaučil ju čeliť životu.

 

Aislabie je človek nestály. Veľké nadšenie uňho rýchlo strieda pocit nudy. Potrebuje veľa rýchlo sa meniacich podnetov, aby pri nich udržal svoju pozornosť. Správa sa provokatívne a na rozpakoch iných sa dobre zabáva. A Em si v rozpore Seldenu a spomienok na Londýn nechtiac uvedomuje, že ju manžel pretvoril na svoj obraz. Z pôvodnej Emílie Seldenovej ostalo veľmi málo a práve manželova neochota zachovať čokoľvek z jej sveta (Aislabie chce zrúcať celý dom, vybudovať nový, okázalejší, s rozsiahlymi záhradami, fontánou, jazierkom, s novým výhľadom, dokonca chce zbúrať jednu usadlosť, ktorá k Seldenu patrí), Em vyburcuje k odporu – svojskému. Jedným z jej prejavov je Emin návrat k otcovej alchýmii. Pokúša sa dokončiť otcov pokus s palingenézou. Druhým je snaha nejakým spôsobom zachovať svet, v ktorom tkvie jej minulosť (matkina izba, otcovo laboratórium). A tu sa prejavuje jej rozpoltenosť – bez Aislabieho uvažuje o vzdore, ale v jeho prítomnosti podlieha. V konečnom dôsledku je, ako jej povedala pani Gillová, však len ako balvan ležiaci uprostred rieky dívajúci sa, ako všetko pláva okolo, ale neurobí nič, čo by udalosti okolo nej zastavilo. Tak ako jej otec sa uťahuje do svojho sveta a o ostatné sa nezaujíma. A nakoniec je to ona, kto si zlízne stupňujúce napätie vyvolávajúce v obyvateľoch Seldenu, obávajúcich sa o svoju budúcnosť, prvé prejavy agresie. Veď nakoniec Aislabie sa zodpovednosti vyhol a ona je jediná, na koho môžu svoj hnev a rozčarovanie obrátiť.

 

Nové udalosti prinesú nečakaný zvrat – Em odhaľuje milenecký pomer svojho muža so svojou komornou Sarah (Emin vzťah k nej tvorí druhú líniu príbehu). Tu si konečne pripúšťa svoju osudovú chybu a mnohé veci sa dostávajú do nového svetla. Na Aislabieho sa díva novými očami a pochopí, že jej osudom mal byť Shales, s ktorým sa jej cesty po návrate do Seldenu znova pretli – to on bol tým, kto trávil s jej otcom posledné chvíle. Stretnutia s ním sú však poznačené hmatateľným napätím, ktoré si obaja uvedomujú. Shales stále verí, že Em má na viac, ako len zaoberať sa odkazom po otcovi – alchýmiou, dokonca chce, aby mu pomáhala pri jeho pokusoch. Presviedča ju, že otec ju miloval a videl sa v nej. Žiada ju, aby zabudla na minulosť. To však Em celkom nedokáže a ako sa ukáže, jej pocity sú celkom opodstatnené.

 

Všetko sa zmení a ona sa rozhodne ostať v Seldene. Odmieta cestu loďou do Francúzska i ďalší život s Aislabiem. Snaží sa vrátiť aspoň čriepky svojho života. Konečne pochopí, že Aislabie si ju vzal kvôli titulu a majetku a najmä kvôli viere, že ona, tajomná dcéra veľkého vedca, bude preňho zdrojom veľkého bohatstva. Sarah čaká Aislabieho dieťa a Em toto vedomie neunesie – vyženie ju, pretože s touto myšlienkou nedokáže uniesť spomienku na vlastné dieťa, ktoré nedonosila. Nie je ochotná jej pomôcť, čím sa v jej konaní v konečnom dôsledku zrkadlí otcovo správanie. Život za hranicami laboratória nie je schopná vnímať, takže jej unikajú dôležité detaily. To hraničí takmer s ľahostajnosťou. Vrhne sa na posledný otcov pokus. K jeho dokončeniu ju vedie niekoľko predchádzajúcich udalostí, no najdôležitejšou je Shalesov odchod. Všetko však skončí nešťastne a Em pri veľkom výbuchu takmer uhorí. Avšak práve pri výbuchu objaví stratené otcove zápisky. Liečiac sa s popálenín sa teda dozvedá o vlastnej minulosti. To, čo odhalí v otcových riadkoch, je nanajvýš prekvapivé – nachádza pravdu o svojom vlastnom pôvode i skutočnosť, že ona sama bola pre Johna Seldena pokusom. Nápravu vlastných chýb vidí v tom, že nájde Sarah.

Aislabie ovládnutý svojimi vlastnými ambíciami a chamtivosťou stavia všetko na poslednú kartu – loď Floru a netají sa tým, že z krajiny uteká pred veriteľmi. Osud manželky a dieťaťa, ktoré mu porodila Sarah, ho v plánoch nijako neobmedzuje.

 

Jediný Emíliin cieľ sa mení na podivne sa opakujúcu minulosť, prostredníctvom ktorej sa k nej vracia vlastný osud. 

  

Celú knihu charakterizuje zmysel pre detail, príjemný, sugestívny štýl, pre mňa osobne nadmieru čitateľný. Príbeh nie je sladký, vzťahy tu majú iný rozmer, Em prechádza vlastným vývinom aj vnútorným bojom. Vášeň a city tu nemajú taký priamočiary priebeh, ako je to často v iných knihách. Je tu láska, vášeň, zrada, smútok, sklamanie, bolestivé precitnutie a aj tajomstvo. Londýn v podaní autorky má aj svoje odvrátené, nepríjemné, tajomné zákutia, uličky, v ktorých nachádzame odlišnú stránku života tak veľmi konstrastujúcu s okázalým životom smotánky. A tento život často nepekne presahuje hranice Eminho sveta. Autorka záver necháva otvorený. Osud Em a Shalesa nijako neukončieva. Nakoniec musím konštatovať, že po prečítaní tejto knihy sa pre mňa K. McMahonová stala autorkou, ktorá stojí za pozornosť. Čímsi mi pripomínala akúsi zmes M. Peinkofera a A. Franklinovej. 

 

-sa

 

 

 

____________________________________________

 http://www.katharinemcmahon.com/