Červená knižnica extra

Oscar Wilde & Vraždy za svitu svíček

Gyles Brandreth

Londýn, 1889. Oscar Wilde, oslavovaný básník, dramatik a velký vypravěč, je literární senzací svého věku. Celá Evropa mu leží u nohou. Když však nalezne zohavené tělo šestnáctiletého chlapce, bizarně naaranžované v pokoji zalitém pouze světlem svíček, rozhodne se vraždu objasnit. Za pomoci spisovatelského kolegy Arthura C. Doylea se pouští do rozplétání záhadných okolností smrti nešťastného hocha. Díky své slávě a výřečnosti dokáže proniknout do nejrůznějších míst, jaká jen může viktoriánský Londýn nabídnout: honosných salónů pro nejvyšší společnost, do bohémských ateliérů i do brlohů, kde přebývají velmi pochybné existence. Avšak dříve, než se pátrání dobere nějakých jasných výsledků, vrah sprovodí ze světa další oběť a dá najevo, že ve svém hrůzném počínání hodlá pokračovat… Oscar Wilde a vraždy za svitu svíček je napínavý detektivní příběh, v němž paralelně poznáváme i skrytý svět Oscara Wildea – jeho složité manželství i neobvyklé přátelské vztahy s významnými osobnostmi té doby. Na každém kroku nás pochopitelně provází proslulý Wildeův břitký humor a sarkasmus, a tak lze říct, že svižný a překvapivý závěr je už jen třešinkou na dortu. (Domino, 2011)

*******************************************

Dôvody a koncepcia detektívneho príbehu (vydaný v českom vydavateľstve Domino), v ktorom sa hlavným vyšetrovateľom vraždy stáva Oscar Wilde, sa ozrejmujú po prečítaní bibliografických údajov hlavných postáv na konci knihy. Rovnako ako predstavenie autora Gylesa Brandretha zapadá do pohnútok, ktoré viedli k jeho napísaniu. Zároveň to napovedá o tom, že Brandreth sa ako renomovaný žurnalista zrejme s okolnosťami Wildeovho života (veľmi pravdepodobne aj prostredníctvom Roberta Sherarda) solídne zoznámil.

Hlavnou postavou fiktívneho detektívneho príbehu je írsky spisovateľ, bonviván okúzlený Parížom a nebrániaci sa všetkým pôžitkom, ktoré môže život ponúknuť. Umne a vzhľadom na žáner sa tu logicky využíva priateľstvo Oscara Wildea a tvorcu najznámejšieho kultového detektíva Sherlocka Holmesa (Arthura C. Doylea) – ten je tu celkom očakávane využitý ako postava inšpirujúca a inšpirovaná (obe polohy sa stretávajú v Oscarovi, v jeho trpezlivom, často pre okolie nejasnom hľadaní vraha nešťastného chlapca Billyho Wooda).

Postava rozprávača, Roberta Sherarda, a jeho vzťah k Oscarovi vychádza zo skutočného priateľstva medzi týmito mužmi. Robert sa stáva Wildeovým kronikárom a čitateľovým sprievodcom (dokonca nesie niektoré stopy Holmesovho priateľa Watsona). Zároveň dáva možnosť na stotožnenie sa ktorémukoľvek čitateľovi, lebo si za neho všíma drobné detaily, kladie Oscarovi otázky a hľadá odpovede na nie celkom jasné dianie a konanie zúčastnených. Rovnako ako ten, koho sprevádza, si často nie je istý tým, čo vidí alebo počuje, a nechá sa zmiasť klamlivými signálmi vedený istou dávkou romantického, nekritického naivizmu (najmä čo sa týka vzťahu k ženám). A až Oscarove slová a vysvetlenie súvislostí môže vniesť do celého diania (rovnako pre Sherarda, ako aj pre čitateľa) svetlo.

V knihe badať niekoľko odkazov na Wildeov život – jeho záujem o grécku a rímsku filozofiu a históriu, takmer posadnutosť krásou a dvojakosťou (rezonuje tu vznik románu Portrét Doriana Graya), pohyb v exkluzívnych spoločenských a kultúrnych kluboch, uštipačnosť jeho humoru, trefné bonmoty, neutíchajúca potreba šokovať a provokovať, jeho komplikovaný vzťah k manželke. Nezanedbateľný je aj podtón odkazujúci na reálny proces s Wildeom, počas ktorého bol odsúdený za obscénnosť (prípad vedie do spoločenstva sodomitov), ktorý si čitateľ musí uvedomiť, lebo ho sprevádza celým príbehom. V tomto svetle Sherardov pohľad na Wildea vyznieva ako jeho obhajoba.

Gyles Brandreth ponúka čitateľovi niekoľko možných inšpiračných zdrojov pre Wildeove diela, predovšetkým postavy. Deje sa tak cez tých, čo priamo či nepriamo zasahujú do konečnej podoby skladačky, ktorá dá nakoniec odpoveď na otázku, kto a prečo zavraždil Billyho Wooda a prečo pri pátraní po tejto odpovedi museli umrieť ďalší dvaja ľudia. Akú úlohu tu zohráva Billyho matka a jeho nevlastný otec, ako do pátrania zasiahne vyšetrovateľ Yardu Aidan Fraser a o čo vlastne ide v jeho vzťahu k snúbenici Veronice? A kto dal skutočný signál na vyšetrenie tejto vraždy a prečo?   

Komplikovaná, pôžitkárska, často nevyspytateľná a náladová povaha Oscara Wildea sa rinie z každého riadku. Je prirodzenou autoritou a všade na seba priťahuje pozornosť. Sherard sa naňho díva so značnou dávkou zhovievavosti, nevyhýba sa subjektívnemu hodnoteniu jeho konania a z tohto hodnotenia vyráža značná dávka sympatie, ktorá sa stavia do protikladu k tomu, čo sa udialo počas Wildeovho života v roku 1895 a po ňom, a na základe čoho sa Wildeov život prudko zmenil. Sherard si to ako jeho kronikár a priateľ môže dovoliť, a je treba povedať, že svoj názor nepodsúva ani ho nenanucuje. Poodhaľuje rúško Wildeovho ducha, prežívanie toho, čo naňho bytostne dolieha a upozorňuje na protikladnosť jeho správania (napr. jeho časté zmeny nálad, pri tom najväčšom rozrušení zachováva priam prekvapujúci pokoj). No zároveň navodzuje otázky a na mnohé z toho, čoho je svedkom, nenachádza odpoveď. Tak šteklí čitateľovu mienku a ponecháva konečné hodnotenie na tých, čo si tieto riadky prečítajú.

Wildeovo pátranie trvá päť mesiacov. Napriek tomu sa čas nevlečie a každá udalosť má svoje miesto. Zápletka sa umne zauzľuje, naoko pokojné tempo strieda prekvapivá udalosť a každý detail má svoje miesto. Sám Oscar predhadzuje čitateľovi návnadu, aby ho vzápätí zneistil a nechal ho váhať, rozmýšľať, ktorú z udalostí, ktorý výrok, ktorú postavu si s novou indíciou spojiť. Záver je takmer poirotovský – veľké finále (zakončenie hry) v kruhu tých, ktorí sú nejakým spôsobom v prípade zúčastnení a bez ktorých sa divadelné predstavenie nemôže ukončiť. A práve na tejto scéne, ktorú režíruje sám Wilde (tu možno hľadať odkaz na slávne Wildeove divadelné hry), sa odhaľujú motívy a úlohy tých, ktorí mali na vyriešení vraždy svoj podiel.  

Autor tejto detektívky z viktoriánskeho Anglicka sa potvrdil ako zručný žurnalista, publikujúci oceňované diela. Okrem dobre vykreslenej atmosféry viktoriánskeho Londýna jeho riadky prinášajú odkazy na mnohé antické diela, osobnosti vtedajšej beau monde či na príbehy Charlesa Dickensa, čo z čítania robí nesporný zážitok. Príbeh je svižný, nenudí, ponúka presne to, čo sa od dobrej dobovej detektívky očakáva.

Túto knihu rozhodne odporúčam. Ja si ďalšiu wildeovskú detektívku určite nenechám ujsť dúfajúc, že vydavateľstvo Domino prinesie všetkých šesť častí – osobne by ma potešilo, keby som sa dočkala toho prípadu, do ktorého vstúpi aj Bram Stoker  ...

-sa