Červená knižnica extra

Stopy mizí v mlze David Morrell

Geniální, leč nechvalně proslulý konzument opia Thomas de Quincey spolu se svou dcerou Emily a společníky ze Scotland Yardu se utkají s nepřítelem – s vrahem, který si vybírá oběti v horní vrstvě britské společnosti. Důkazy totiž naznačují, že poslední obětí má být samotná královna Viktorie… Thomas musí v jeho promyšleném plánu odhalit slabé místo… (Alpress, 2015)

x x x

Historickým pozadím pre druhú časť série Thomas DeQuincy je obdobie vládnej krízy, keď dôsledky krymskej vojny obrátili anglické obyvateľstvo proti vláde a monarchovi. V napätej politickej situácii stačí málo, aby sa nálady vyhrotili proti kráľovnej Viktórii a zapálili iskry revolučných živlov. Vraždy v najvyšších kruhoch spoločenskej hierarchie vtedajšieho Londýna upozorňujú na problémy, ktoré tkvejú v čomsi oveľa hlbšom, čo zatieňujú fasády veľkomesta plného protikladov.

Čas, keď boli Thomas de Quincey a jeho dcéra Emily hosťami domu ministra Palmerstona, sa blíži ku koncu a popravde, lord Palmerston sa nevie dočkať odchodu tohto nekonvenčného páru. Všetko je pripravené na ich návrat do Edinburghu. Vražda lady Cosgroveovej v Kostole sv. Jakuba, ktorej svedkom sú okrem Thomasa a Emily aj inšpektor Ryan a čerstvo povýšený detektív seržant Becker, zmení všetky plány. Thomas de Quincey sa napriek Palmerstonovej nevôli stáva neodmysliteľnou súčasťou vyšetrovania a vďaka nasledujúcim udalostiam si sám stále viac uvedomuje, že možnosť byť spolupracovníkom „policajného tímu“ vracia jeho životu stratený zmysel a udržiava jeho závislosť na laudáne v medziach znesiteľnosti. Práce na tomto prípade čaká hlavné postavy viac než dosť. Morrell tradične pridáva počet obetí v dynamickom tempe podľa istého vzorca, ktorý sa postupne odhaľuje s nemalým prispením De Quinceyho logiky. Vnáša do prípadu „psychoanalýzu“ a podľa autorovho doslovu reálny De Quincey zaviedol termín „podvedomie“ a predišiel Freudove teórie o niekoľko desaťročí. Spojenie faktov a fikcie v postave Thomasa de Quincey je autorovým priznaním k fascinácii touto osobou. V štýle Morrellovho písania sa odráža jeho štúdium foriem viktoriánskeho románu, čo sa podľa môjho názoru pretavilo do vydarenej, atmosférickej záležitosti. Nechýbajú ani dobové „zákulisné“ informácie na dokreslenie reálií.

S prvou obeťou zločinu vstupuje do príbehu vojnový hrdina plukovník Anthony Trask, ktorý na Kryme zachránil kráľovninho bratranca a po návrate mu oslavovanú povesť zabezpečil nielen rytiersky titul, ale hlavne jeho činy, detailne opísané vojnovým korešpondentom Williamom Russellom. Zároveň reprezentuje vzmáhajúcu sa vrstvu bohatých obchodníkov ako dedič železničného impéria. Avšak ani Traskove hrdinstvo a bohatstvo nie sú dostatočnou nálepkou pre aristokratických tradicionalistov, aby ho vnímali ako seberovného a vhodného kandidáta na budúceho zaťa. Tak zmýšľajú aj Grantwoodovci, o ktorých dcéru prejavuje plukovník viac než zrejmý záujem. V otvorenom nepriateľstve proti nemu vystupuje jeho sok v láske sir Cumberland. Catherine Grantwoodová má napriek tomu vo svojich citoch jasno, a tak pomedzi desivé udalosti presvitajú jemné záblesky romantiky.

Aj vzťah Emily a Beckera vchádza do bodu, ku ktorému ho autor posúval už od minulej časti. Vzájomné sympatie pred sebou netaja, avšak pre Emily je starostlivosť o otca príliš dôležitá a zväzovala ju pridlho na to, aby sa jednoznačne rozhodla, aký život si v budúcnosti vyberie. Jej plánom je stať sa zdravotnou sestrou.

Nové aj staronové postavy sú každá svojím spôsobom zapletené do prípadu pribúdajúcich vrážd, ktoré páchateľ obostiera rúškom náznakov a hádaniek. Do detailov premyslené aranžovanie tiel má vyšetrovateľov naviesť na stopu, ktorá odhalí nitky k sprisahaniu proti kráľovnej. Pozorovací talent a vedomosti Thomasa de Quinceyho sú nosným prvkom pri odkrývaní motívu zločinu. Riešenie sa nachádza v kedysi nevydarenom atentáte v réžii organizácie Mladé Anglicko. Kto je však skutočným vinníkom, keď údajný atentátnik a vodcovský člen skupiny Edward Oxford si odpykáva doživotný trest v povestnom ústave pre bláznov Bedlame? Je možné, že by sa myšlienky Mladého Anglicka opäť prebúdzali? A možno organizácia nikdy nezanikla, iba vyčkávala na vhodný moment... Isté je iba to, že vraždy členov vysokých kruhov vzbudzujú paniku a oberajú šľachtu o pocit bezpečia.

Autor počas hľadania dovoľuje svojim postavám preniknúť do blízkosti kráľovského páru, nazrieť za múry Buckinghamského paláca. Obeťami vrážd „Pomstiteľa“ sa stávajú ľudia spojení s hlavnými hrdinami a dôsledky jeho vyčíňania zasiahnu aj kráľovskú rodinu. Aký vplyv má Pomstiteľ na osobný život plukovníka Traska, a čo má spoločné s írskym chlapcom Colinom O´Brienom, ktorý sa kedysi stratil v labyrinte londýnskeho justičného systému, odhaľte na stránkach knihy sami. Autorova snaha prichystať vinníkom na konci osobitý druh spravodlivosti a trestu za činy, sa spája s dobrým nápadom, no v istom zmysle pre mňa nevyznieva až tak úderne v porovnaní s povahou zločinov, ktoré spáchali. To je však len vec uhla pohľadu a dojmu, ktorý príbeh v tom ktorom čitateľovi zanechá.

Táto dobrodružná cesta spleťou viktoriánskej kriminality má čosi spoločné s gotickým románom, obsahuje prvky thrilleru a historický základ. Nie je ťažké stať sa sympatizantom hĺbavého, vzdelaného a osobnostne vyhraneného Thomasa de Quinceyho a zároveň pochopiť, prečo si ho Morrell tak obľúbil. Po prečítaní 2.časti série usudzujem, že sa mi podarilo vstúpiť do jeho fanúšikovskej základne.

si-