Thomas DeQuincy Series # 1
Na hraně temnoty David Morrell
Na londýnském předměstí je hrůzným způsobem vyvražděna celá rodina a způsob se nápadně shoduje s neobjasněnými vraždami z roku 1811. Vrah jako by kopíroval knihu Thomase Quinceyho nazvanou Vražda jako umění. I proto se Quincey sám stane hlavním podezřelým. S pomocí dcery Emily musí odhalit pravdu dřív, než bude prolita další krev… (Alpress, 2013)
x x x
Román Na hraně temnoty je ideálnou voľbou pre fanúšikov detektívnych zápletiek z ulíc viktoriánskeho Londýna a prípadov v štýle Jacka Rozparovača. Nosným motívom je vyšetrovanie postupne pribúdajúcich niekoľkonásobných vrážd. K prvej z nich je privolaný detektív v utajení Ryan, no hoci má za sebou rôznorodú skúsenosť, vražda obchodníka a celej jeho rodiny, ním otrasie. Sám sa učil netradičné vyšetrovacie metódy známe od Eugèna Vidocqa, zakladateľa moderných policajných postupov vo Francúzsku. Vďaka uplatňovaniu týchto postupov mnohí považujú Ryana za čudáka, navyše mu život medzi Angličanmi strpčuje jeho írsky pôvod. Na mieste činu sa zoznámi s cieľavedomým strážnikom Beckerom, ktorý sa stane jeho pomocníkom a toto spojenie sa ukáže ako veľmi osožné.
Približne v tom istom čase sa v Londýne snaží zarobiť na dlhy predajom svojich kníh spisovateľ Thomas de Quincey. Jeho nerozlučiteľnou spoločníčkou je dcéra Emily, ktorá má dobré dôvody dozerať na otca. Je totiž celé roky závislý na užívaní laudána a má vo zvyku tak trochu sa vzďaľovať realite. Vďaka neraz dobrodružnému životu po otcovom boku nie je Emily žiadnou krehotinkou, neprekvapí ju skoro nič, čo je s menom de Quincey spojené. Na opis udalostí cez Emilinu optiku autor využíva zápisky z jej denníka, čo mu dovoľuje meniť v priebehu deja rozprávača.
Série vrážd a nedostatok stôp frustrujú nielen Ryana a celý policajný zbor Scotland Yardu, ale aj najvyššie miesta. Ministrovi vnútra lordovi Palmerstonovi osobitne záleží na dolapení vinníka a na tom, aby mesto predišlo panike, ktorá sa násobením zločinov šíri mestom a vzniká čosi ako reťazová reakcia nenávisti a podozrievania medzi obyvateľmi. Snahy zabezpečiť spravodlivosť sa chytá každý výtržník či samozvaný pomstiteľ. Pre políciu je deň za dňom ťažšie udržať v uliciach poriadok. Podozrivý totiž mení identity, no spoločným menovateľom jeho činov je vrah John Williams, ktorý spáchal pred mnohými rokmi rovnaké vraždy, a ktorého „dielo“ detailne opísal vo svojich esejach Thomas de Quincey. Táto skutočnosť zvedie jeho kroky dokopy s detektívom Ryanom a strážnikom Beckerom.
Vďaka znalosti detailov sa automaticky de Quincey stáva prvým podozrivým, pre lorda Palmerstona je navyše vhodnou obeťou pre upokojenie stále väčšmi rozvášneného davu, volajúceho po riešení a dolapení vinníka. Polícia vyznieva ako neschopná, čo najvyšší úradníci nemienia dopustiť a de Quinceyho zatknú. Ryan je ochotný zmeniť názor na Thomasovu spoluzodpovednosť po tom, čo sa sám spisovateľ stane terčom pre vraha. Ten je, zdá sa, autorom knihy "Vražda ako umenie", kde opísal zverstvá Johna Willimasa, posadnutý. Vrah je posadnutý aj inou de Quinceyho knihou. Knihou "Spoveď anglického užívateľa ópia", ktorá je hlbokou sondou do Thomasovej duše a priznaním k neovládateľnej závislosti. Mnohí, vrátane detektíva Ryana, sa dívajú na de Quinceyho ako na trosku zničenú ópiom, no ako sa ukáže, životné peripetie Thomasa vyformovali do vnímavého pozorovateľa ľudskej povahy a psychiky, čo z neho robí adepta na užitočného konzultanta prípadu. Sám potrebuje uzavrieť mnohé otázky z vlastnej minulosti. Nečakane sa ukáže, že majú súvislosť práve s vyčíňaním posadnutého maniaka.
Autor stavia napätie v rozšifrovaní záhady vrážd na kontraste či podobnosti postáv de Quinceyho a vraha, ktorých v istých pasážach nazýva neosobne Užívateľ ópia a Umelec. Pri opise niektorých scén vsadil na silnejšie povahy čitateľov, čím nenaznačujem, že sa nedajú zvládnuť, len sú nutkaním zamyslieť sa nad tým, akých zverstiev je človek schopný, a či existujú hranice deviácie. Do kapitol vkomponoval mnoho faktografických údajov, ktoré dotvárajú súdobý obraz Londýna a poskytujú možno aj nie tak známe informácie z anglických reálií 19. storočia. V konečnom dôsledku vraždy majú ďalekosiahlejšie následky, než sa javí samotný zločin na prvý pohľad. Autor pripomína vtedajší vplyv Británie na kontinentálnu politiku, pozadie Východoindickej spoločnosti, ekonomické otázky, rozvrstvenie spoločnosti a v neposlednom rade nastoľuje otázku dedičnosti „vražedného génu“.
Prvý román zo série sa číta dobre, hoci by sa dalo namietať, že niektoré pasáže sú v Morrellovom podaní zbytočne zdĺhavé. V tomto smere bol pre mňa najslabší práve záver knihy, kde príprava na strhujúce finále vyznieva skôr rozvláčne, a tým stráca na výraze a silnej emócii (Sklamal ma tu aj de Quinceyho výstup, ktorý je celý čas výraznou osobou s nezameniteľným správaním a vyjadrovaním svojich myšlienok.). Záver, ktorý autor pripravil svojmu Umelcovi, bol ako nápad dobrý, avšak jeho realizácia ma až tak neoslnila. Napriek tomu ide o detektívku, ktorá si to označenie zaslúži a hrdinovia majú tendenciu pritiahnuť pozornosť čitateľov k svojim ďalším dobrodružstvám, kde nie je o nebezpečenstvá a tajomstvá núdza.
si-
a 1/2
x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x
Thomas deQuincy Series:
1. Murder as a Fine Art (Na Hraně Temnoty, Alpress 2013)
2. The Opium Eater (Thomas De Quincey short story)
3. Inspector of the Dead (Stopy Mizí v Mlze, Alpress 2015)
4. Ruler of the Night (Vládce Noci, Alpress 2016)
_________________________________________________________
