Choď na obsah Choď na menu
 


Vlčí touha

4. 6. 2011

ObrázokVlčí touha Daria Charon

Městečko Allershausen je zavázáno smlouvou, která mužům z Wolfensburgu zaručuje, že jim budou předány všechny pětadvacetileté mladé ženy. "Vlčí muži" nyní požadují tři ženy. Radní jim tedy pošlou tři nevěstky. Když podvod vyjde najevo, dožadují se rozzuření "vlčí muži" svého práva. Aby Viola Bruggerová ochránila svoji mladší sestru Samaru, odchází spolu s ní. Po příchodu na Wolfensburg se ocitne ve víru nenávisti, vášně a touhy. Za tím vším stojí tajemný muž s maskou, Kyrian Lupanescu... (Moba, 2010)

«««

 

 

   Viola Bruggerová je hrdinka, ktorá si veľa radosti v živote neužila. Otec vzplanul k jej matke, exotickej kráske Erin z akéhosi ostrova v Atlantiku, vášňami, no tie po svadbe rýchlo vyprchali. Erin sa v novom kraji neprestala cítiť cudzinkou, prišlo rozčarovanie a strata zmyslu života. Krátko po narodení dcéry umrela.

   Viola svojím výzorom – svetlá pleť, vlasy ako oheň - matku silne pripomína, a tak na ňu Brugger preniesol všetku svoju zlosť. Iná nie je ani macocha. Zastáva sa jej jedine mladšia sestra Samara.

    Viola navyše trpí telesnou chybou (deformácia chodidla), čo ju stavia na okraj záujmu rodiny i spoločnosti.

   Brugger je bohatý obchodník a schyľuje sa k svadbe. Na Violine rozčarovanie muž, ktorého považovala za viac ako priateľa, nepožiada o ruku ju, ale jej sestru Samaru. Viola sa rozhodne skoncovať s utrpením a ústrkmi vstupom do kláštora. Toto jej odhodlanie sa však čoskoro zmení.

   Brugger sa zaplietol do podvodu s neviestkami a pán Wolfensburgu žiada svoju daň. Nanešťastie prídu Vlčí muži za pomstou práve v deň Samarinho sobáša. Aby zabránila tragédii, vydá sa Viola na milosť cudzincom, o ktorých kolujú hrôzostrašné historky.  Odvedú ju na miesto, o ktorom nikto nič nevie. Kde za hrubými hradnými múrmi pulzuje život podľa osobitých pravidiel.

   Na svoje veľké prekvapenie sa Viola neocitne v mučiarni, ale v komnatách obklopená luxusom a všetci ju oslovujú ako hradnú pani. Môže sa pohybovať všade podľa ľubovôle, len za hradby ju sprevádzajú vojaci. O pánovi Wolfensburgu jej nikto nechce prezradiť žiadne detaily. Štedrosť tajomného Kyriana Lupanescu si však neužíva sama. Spoznáva tri neviestky, ktoré si Kyrian vydržiava a stáva sa ich sokyňou. Hlavne jedna z nich, Maria, jej poriadne znepríjemňuje život. Kým sa stretne tvárou v tvár s obávaným Kyrianom, dozvie sa o ňom mnoho vecí, ktoré ho nestavajú do najlepšieho svetla. Podstatou jeho tajomnosti je jeho vyhýbanie sa slnečnému svetlu a život v tme. Podľa legendy je rod Lupanescu prekliaty. Muži z tohto rodu podľahli vidine bohatstva a ideály križiakov vymenili za svojvoľné zneužívanie moci. Krutosť mužov vyvolala kliatbu, podľa ktorej sa všetci mužskí potomkovia musia ukrývať v tme a nikdy nesmú vyjsť na denné svetlo. Sú odsúdení na bolestivú smrť. Väčšina chlapcov neprežila detstvo.

    Kyrian sa nikdy neukazuje bez masky a počas dňa sa naozaj ukrýva. Za Violou chodieva iba večer. Začínajú spolu tráviť čas a pomaly sa spoznávajú. Chvíľu sa ho bojí, chvíľu sa javí ako obetavý, vnímavý, dobrosrdečný, láskavý, štedrý, pozorný, zvodný... (hotový ideál ) Postava Kyriana je vykreslená značne pudovo a v jeho povahe prevládajú vášne, ktoré ťažko ovláda a zväčša im podlieha. (Nemôžem sa ubrániť poznámke, že si to najviac užívajú práve jeho neviestky a to všetky tri.) Správa sa podľa zásady – nažeň strach, aby si mal pokoj.

   Violu vníma ako zaujímavú a príťažlivú, chce ju nielen preto, že ho priťahuje fyzicky, ale hlavne preto, aby splnila svoju úlohu. Zrušila kliatbu na rode Lupanescu. Jedinou možnosťou je, aby sa v línii konečne narodilo dievča.

   Tajomstvá Kyriana i Violy sa pomaly vyjasňujú. Zblíženie vyvolá i vedomie, že obaja sú pre tých ostatných "iní". Viola nadobúda pri Kyrianovi sebavedomie a Kyrian sa konečne po rokoch (!) odhodlá sňať si masku a odhaliť svoju tvár cudziemu človeku. Prekvapením pre mňa bolo, že tak dlho trpel falošnou predstavou, že je ohavný a pritom bol podľa Violiných slov „nádherný anjel“. Trochu pritiahnuté za vlasy, žeby sa nikdy nepozeral do zrkadla.  (V skutočnosti trpí chorobou, ktorá má za následok citlivosť na slnečné svetlo.)

    Kyrian a Viola sa zbližujú, čo sa nepáči Marii, ktorá by rada Kyriana ovládala. Na ich vzťahu je čosi „živočíšne“ a Kyrianovi chvíľu trvá, kým sa Mariinho vplyvu zbaví. Tá to však nehodlá nechať len tak a potichu spriada pomstu. Kvôli Viole sa Kyrian ocitne v smrteľnom nebezpečenstve, no ich láska skúške odolá. „Kliatba“ je prekonaná narodením dcérky.

   I keď to tak na prvý pohľad vyzerá, nedá sa očakávať, žeby sa v príbehu začali preháňať vlkolaci a upíri. S tou predstavou si autorka chvíľu pohráva, je tu scéna, keď Kyrian vezme Violu na večernú prechádzku do hlbokého lesa a tam ju „predstaví“ vlčej svorke, ku ktorej chodieva od detstva. Túto vsuvku som celkom nepochopila, no zrejme to malo slúžiť ako vysvetlenie, prečo si Kyrian Lupanescu vyslúžil prezývku Biely vlk.

   Kniha ponúka čítanie, z ktorého by sa romantickej povahe nemuselo páčiť všetko. Štýl mi vyhovoval, netrvalo dlho a bolo za mnou 100 strán. Mnohé veci mi však pripadali akosi nedokončené. Autorka v origináli píšuca po nemecky mohla zo svojho stredoeurópskeho kontextu vyťažiť viac. Zdalo sa mi, že je chvíľami zaťažená „komerčnými hollywoodskymi scénami“. Veľkým mínusom tejto knihy boli erotické scény, ktorých je tu habadej. V mnohých prípadoch sú až príliš „explicitné“, hraničiace s lascívnosťou a nenechajú vám ani štipku miesta na fantáziu, takže sa mi chvíľami zdalo, že sa dívam na lacný péčkový film (naozaj mi tu chýbali už len isté vulgárne pomenovania).

   Myslím si, že nápad to bol dobrý, i keď trochu ošúchaný. Ponúka obrovský priestor fantázii a s „temnou stránkou“ príbehu sa dalo pekne zahrať. Keď vezmem do úvahy, že kniha nemá ani 200 strán (presnejšie 190), prišlo mi to šité horúcou ihlou. Vlčí touha mi pripomínala knihu Závoj noci od Lydie Joyceovej, len v inom šate. A podobne aj toto dielo skončilo po prvom a zároveň poslednom prečítaní v zadnej časti poličky. Čo je veľká škoda.  

   Pre mňa  a 1/2 za nápad a „neanglický“ pôvod príbehu.

 si-   

««« ««« ««« «««

 

Tak na túto knihu som sa po prečítaní anotácie chystala s vysokou dávkou očakávania. Musím však povedať, že aké výrazné tie očakávania boli, také hboké je moje sklamanie po jej prečítaní.
Istá dávka mystéria a temna, ktorý sa tu v podtexte sľubuje, sa bohužiaľ ani zďaleka nekoná. Zniesla by som skutočnosť, že autorka sa okrem presúvania klasických, otrepaných kulís na nič výnimočne novátorské nezmohla, keby to vyvážil aspoň jej pisateľský stýl. No ani tu (hoci sa nepovažujem za čitateľsky útlocitnú a naozaj znesiem veľa) nemôžem povedať, že by som ostala oslnená. Takže som v príbehu, ktorý som prečítala a dočítala skôr zo zotrvačnosti (snáď som v kútiku duše predsa len čakala, že v ňom objavím niečo, čo ma nadchne), nenašla nič, čo by jeho nedostatky vyvážilo - nebol pre mňa presvedčivý a už vôbec nie strhujúci. 
O tom, že táto autorka pre mňa patrí do zadných, zabudnutých políc, svedčí niekoľko skutočností - spomeniem len pár dejových a sčasti štylistických vecí (vyberám):
- niektoré konštrukcie (ťažko povedať, či to bolo spôsobené aj prekladom) boli na mňa jednoducho veľa - neprehltla som napr. autorkine časté opakovanie spojenia "a pod." - citujem - "Uprostřed stál velký stůl ... na němž stáli koncive s mlékem i s kávou, s vodou a podobně...“ (čím ešte - džúsom, čajom, kolou?); „Na plácku za domy několik mladíků cvičilo dřevěnými meči šerm a podobné věci.“ (aké podobné veci sa dajú pod tým ešte predstaviť?); „Údy má něžné jako víla a kůži jako bílý samet. A tak podobně.“ (???) – no katastrofa (brrrrrr), akoby vyratúvala príklady na nejaký jav v odbornej štúdii; rovnako mi liezlo na nervy slovo „samozřejmě“ a „jak jinak“ („Modrý salón byl vytapetovaný - jak jinak – modrými hedvábnymi tapetami.“) – občas mi to prišlo, akoby písala pre hlupákov, ktorí si nevedia dať dve a dve dokopy, prípadne by im, chudákom, niektoré veci bez vysvetlenia nedošli;
- „príjemne“ ma pobavila aj autorkina nutnosť upozorniť čitateľa na to, že maska, ktorú Kyrian nosil, mala otvory na oči a ústa (a nie raz) – ťažko si predstaviť, že by si človek dával dobrovoľne na tvár masku bez otvorov na oči a ústa, iba ak by sa chcel zadusiť, alebo si na hlavu naťahoval pančuchu s odhodlaním vykradnúť najbližšiu banku;
- ťažko uveriť, že pri toľkej lascívnosti (a to erotiku v románoch nijako nezavrhuje, ale musí to byť trochu s istou možnou dávkou „kultúrnosti“) Kyrian do príchodu troch pobehlíc nepoznal ženu – ak áno, potom je to žiak nadmieru učenlivý;
- ak mi ušiel zmysel Kyrianovho stretu s početnou vlčou svorkou, tak mi potom prepáčte, ale ak toto mala byť podstata onoho tajomna v príbehu, tak potom už neviem...
Pre mňa kniha skĺzla do klišéovitosti, ktorú nezachránil ani potenciál, ktorý v príbehu mohol tkvieť, keby ho autorka nenechala tak povediac bez povšimnutia vyprchať do prázdna a keby to celé aspoň vyvážila dobre napísanou knihou. U mňa teda D. Ch. rozhodne nezabodovala, ani stvárnením príbehu, ani svojím "lacným" štýlom. 

-sa